Denník N

Psychologička Celušáková: Pôrod má byť nádherným zážitkom. Bolí ma, keď to žene niekto zoberie

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

                 Článok uverejňujeme v rámci spolupráce s Ligou za duševné zdravie.

Popôrodnú depresiu zažije každá piata žena. „Za dvadsať percent úmrtí v šestonedelí je zodpovedná práve popôrodná depresia. Treba to brať naozaj veľmi vážne, nie je tu priestor na to, aby sme sa hrali na nejakú stigmu,“ hovorí v rozhovore psychologička a certifikovaná pôrodná dula Hana Celušáková, ktorá bola hostkou podcastu Ligy za duševné zdravie Ako sa máš?

V rozhovore sa dozviete, ako odlíšiť popôrodnú depresiu od „baby blues“, čo môže viesť ku vzniku popôrodnej depresie a ako by mala vyzerať prevencia, príprava na pôrod a pomoc čerstvej matke.

Čo je to popôrodná depresia a s čím si ju môžeme zamieňať?

V prvom rade treba povedať, že obdobie tehotenstva, pôrodu a šestonedelia je obdobím, ktoré je celkovo krehkejšie a citlivejšie na psychické poruchy, aj na tie novovzniknuté. Rovnako aj „staré“ psychické problémy sa zvyknú aktivovať, pretože v každom prípade je narodenie dieťaťa závažný stresor, síce pozitívny, ale predsa len stresor.

V tomto období nastáva v živote a v tele ženy veľa zmien – či už hormonálnych, sociálnych, psychologických – a to so sebou prináša turbulenciu a zvýšené riziko duševných chorôb. Veľa žien zažije popôrodné baby blues, čo je vlastne výkyv nálady, ktorý prichádza väčšinou na tretí-štvrtý deň po pôrode a končí sa okolo štrnásteho dňa. Postihuje okolo 50-80 percent žien.

Čiže bežná vec?

V podstate by sa to mohlo brať ako bežná vec, nie je to duševné ochorenie. Na druhej strane by sme ho však nemali ani úplne ignorovať, pretože to, ako žena prežije prvé týždne po pôrode, môže veľmi vplývať aj na to, ako si neskôr vytvára vzťah k bábätku.

Baby blues nie je duševná porucha v zmysle, že žena potrebuje liečbu, hospitalizáciu a podobne, ale potrebuje od spoločnosti, aby tomu obdobiu bola venovaná väčšia pozornosť.

Môžeme povedať, že je to pre každú ženu akási rekapitulácia ziskov a strát, lebo vždy niečo v tej novej roli získa, ale zároveň aj stráca – profesijné zaradenie, sociálne kontakty, koníčky. A tú zmenu potrebuje aj integrovať do obrazu samej seba a do nového životného štýlu. V tomto období je preto potrebné šetriť zdrojmi ženy a podporovať ju, akokoľvek sa dá. Existuje na to pekný anglický výraz – „mothering the mother“, teda matersky sa starať o matku. U nás je totiž bežné, že sa v tomto období viac vstupuje do starostlivosti o dieťa a dieťa sa mame odoberá. Lenže u žien, ktoré majú pocit neistoty, zlyhania, môže odoberanie dieťaťa ešte prehlbovať pocit, že „ja to ani neviem“, „všetci ostatní ho vedia utíšiť, len ja nie“ alebo „ako sa vôbec niekedy naučím fungovať ako mama“.

Úlohou spoločnosti, rodiny, ale aj zdravotníkov je preto zvyšovať materské kompetencie a minimalizovať vstupy, ktoré by ich odoberali. Väčšinou však ženy toto obdobie zvládnu dobre, prekonajú ho vďaka psychosociálnej podpore z okolia a vlastným „copingovým“ (zvládacím – pozn. red.) stratégiám.

Môže sa však aj baby blues prehupnúť do niečoho vážnejšieho?

Áno, keď

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rodičovstvo

Rozhovory

Zdravotníctvo

Rodina a vzťahy, Zdravie

Teraz najčítanejšie