Denník N

Keď filmári chodia po nebezpečných cestách

Veľa koprodukčných premiér so slovenskou účasťou, silné príbehy aj mimoriadne herecké výkony. To všetko ponúka tento rok karlovarský festival.

Uplynulo už dvadsať rokov, odkedy Afgánka Sahraa Karimi požiadala počas filmového festivalu Bratislava o politický azyl na Slovensku. Bola tam pozvaná ako 17-ročná herečka v iránskom filme Dcéry slnka.

Jej útek bol vtedy bombou. Po vojne v Perzskom zálive sa totiž zdalo, že v tejto časti sveta nastal pokoj, o podstate teroristických útokov z 11. septembra sa ešte toho veľa nevedelo, politika na Blízkom východe nebola ešte témou číslo jedna a iránsky film, v ktorom Karimi účinkovala, bol viac o poézii než o terorizme.

Slovenský azyl bol signálom, že sa niečo deje a že by sme o tom mali vedieť viac. Herečka sa v intenzívnych kurzoch naučila po slovensky, vyštudovala Filmovú a televíznu fakultu VŠMU a získala slovenské občianstvo. V roku 2013 sa vrátila do Kábulu, kde sa stala ako prvá žena riaditeľkou štátnej filmovej organizácie, ktorá bola založená v 60. rokoch minulého storočia. Na Slovensku a v Afganistane nakrútila či vyprodukovala okolo tridsať filmov, jeden z nich sa dostal na festival v Benátkach. K významnej pozícii v afganskom filmovom priemysle jej gratulovala aj Angelina Jolie.

Karimi sa dostala na titulky novín znova pred niekoľkými dňami. Producentka a prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Wanda Adamík Hrycová jej pomohla dostať sa z Afganistanu naspäť do Európy potom, čo Karimi napísala alarmujúci list Angeline Jolie, citovaný svetovými médiami. Po peripetiách Karimi priletela na Ukrajinu, kde sa stretla so slovenským premiérom pri samite Krymskej platformy. Eduard Heger na sociálnych sieťach priznal dojatie z jej príbehu a napísal, že táto vzdelaná filmárka nezapadá do dogmatickej predstavy o bežnej moslimskej žene. Na Ukrajine má Hrycová kontakty ešte z čias nakrúcania Bebjakovho trileru Čiara.

V rovnakom čase, keď Karimi žiadala o azyl na Slovensku, podnikla česká spisovateľka a publicistka Petra Procházková cestu opačným smerom a zakotvila v Kábule. V roku 2003 o tom napísala svoj prvý román Frišta s témou spojenia západnej civilizácie s východnom kultúrou. Knihu teraz do scenára prepísal Ivan Arsenjev, na literárnom podklade spolupracoval i spisovateľ Jaroslav Rudiš, animovaný film Moje slunce Mad vznikol v koprodukcii Česka, Slovenska a Francúzska v réžii Michaely Pavlátovej.

Nehovorí o Ruske z Tadžikistanu ako román Petry Procházkovej, ale o Češke menom Helena (v Afganistane Herra). Študovala na ekonomickej fakulte v Prahe, nevedela, čo si počať so životom, zamilovala sa do svojho afganského učiteľa a odišla s ním do Kábulu. Tam sa zoznámila s 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Kultúra

Teraz najčítanejšie