Denník N

Kameraman Jozef Pavelka školil kolegov v Afganistane, teraz bojuje proti projektu chemickej recyklácie pneumatík

Jozef Pavelka. Foto – Soňa Mäkká
Jozef Pavelka. Foto – Soňa Mäkká

Handlovčan Jozef Pavelka strávil väčšinu života za kamerou, zúčastnil sa dvoch projektov rozvoja lokálnej televízie v afganskom Kunduze. Tento rok inicioval petíciu proti linke na chemickú recykláciu pneumatík v Handlovej.

Svoju pracovnú kariéru začal ako baník, no dlhé roky pracoval v Handlovskej televízii, s kolegami získal Novinársku cenu. Posledné roky za kamerou strávil v Markíze, kde robil regionálne spravodajstvo. Až kým nezačal cítiť vyhorenie. „Situácia sa zhoršila, keď začal Robert Fico rozprávať, že novinári sú presstitútky. On si ani neuvedomoval, ako ničí kultúru toho národa,” hovorí JOZEF PAVELKA.

Tento rok Jozef Pavelka inicioval petíciu proti zámeru chemickej recyklácie starých pneumatík v mestskej časti Handlovej Nová Lehota. „Oni to stále riešia ako cirkulárnu ekonomiku, ale s cirkulárnou ekonomikou nemôžeme zničiť životné prostredie.”

V rozhovore sa dočítate aj:

  • ako dopadla petícia proti spracovaniu pneumatík,
  • ako sa z bane dostal k práci kameramana,
  • za čo vyhral Novinársku cenu,
  • o čom bol projekt podpory lokálnej televízie v Afganistane.

Iniciovali ste petíciu proti zámeru chemickej recyklácie starých pneumatík. O čo v tomto projekte išlo?

Tento projekt chcela realizovať spoločnosť Hutira, v pláne bol od roku 2015, no zastavili ho Hornonitrianske bane, ktoré vlastnia časť areálu. Stavbu nepovolili preto, lebo komín depolymerizačnej linky by bol kúsok od ťažnej šachty, ktorá slúži aj ako vetracia šachta pre baňu. Z toho komína nejde čistý vzduch, idú odtiaľ rôzne zmesi chemických zlúčenín nielen síry.

Keď nastúpilo na úrad nové vedenie mesta, uskutočnilo sa minulý rok v lete stretnutie na východnej šachte. Prišla tam spoločnosť Hutira, poslanci, viceprimátor, primátorka, prednosta. Prezentovali to ako projekt cirkulárnej ekonomiky, ako úžasnú vec. Problém bol v tom, že aj prednosta mestského úradu aj viceprimátor mestského úradu pre spoločnosť Hutira pracovali, viceprimátor Radoslav Iždinský dokonca pracoval priamo na tomto projekte. Keď sa stal viceprimátorom, tak ho spoločnosť Hutira uvoľnila na výkon funkcie. Mám pocit, že tento projekt začalo mesto ťahať ako svoj.

Ťahať v akom zmysle?

Keď sa udialo toto stretnutie, začali písať na Facebook napríklad to, že na východnej šachte bude skanzen asi takého charakteru, že v tom areáli, čo má Hutira, sa postaví depolymerizačná linka na spracovanie pneumatík a budú ukazovať, ako sa dnes vyrába uhlík modernými metódami, a v ostatnej časti bude, ako sa ťažilo uhlie kedysi. Keď som nad tým premýšľal, pýtal som sa: „Kto pôjde do takého skanzenu, kde je ťažká chemická výroba?“ Pretože to je podobný proces, ako keď sa v Slovnafte

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Prievidzi

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie