Cesta hrdinov SNP: Zistili sme, že všetko, čo pre život potrebujeme, sa nám zmestí do batoha
Cesta od Dukly po Devín robí aj z introvertov spoločenských ľudí. Skúšku fyzických a psychických síl uľahčujú náhodné stretnutia.
Ešte deň pred štartom na Dukle mal vyštudovaný herec Samuel Borsík obavy, či to sám celé zvládne, v divočine, bez spoločnosti. Hneď v prvý deň putovania sa k nemu však pridali študent teológie a študentka medicíny a kráčali spolu tri dni. Podobná situácia sa mu prihodila počas 27-dňovej cesty ešte párkrát. „Pôvodne som chcel točiť film o ceste jednotlivca, dnes vidím, že to bude o vzťahoch na ceste,” usmieva sa.
Niektorí putujúci tvoria komunitu aj cez viaceré sociálne siete. Píšu tam zážitky, dávajú si rady a nechávajú odkazy o prekvapeniach na ceste. „Nechal som vám pod lavičkou plechovku piva a krabičku keksov.”
Cesta hrdinov SNP je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku. Siaha zo severovýchodu krajiny (Dukliansky priesmyk) až na západ po Devín. Prechádza väčšinou významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas Slovenského národného povstania alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 až 1945. Každoročne sa ju snaží prejsť niekoľko ľudí. Na jeden raz sa to podarí len niektorým z nich.
Hoci viacerí nastupovali na cestu ako introverti, potvrdili, že cesta SNP pre nich znamenala najrušnejší a najpríjemnejší sociálny kontakt v priebehu celého roka.
Tu to nejde podľa predstáv, rozhoduje telo
„Párkrát sme sa stretli. Na štvrtý deň sme sa dohodli, že skúsime kráčať spolu,” hovorí na Čertovici Michal Kovacs z Komárna. Na ceste z Dukly sú jedenásty deň, siedmy z toho spolu.
Ľuboš Čandik ide na ceste SNP po druhý raz: „Prvý raz som išiel veľmi rýchlo, štyridsať kilometrov denne, opuchli mi šľachy a bol koniec. Tu sa veci nedejú, ako si vy predstavujete. Telo rozhoduje.“
