Monika Tódová
Prečo ste sa rozhodli politicky angažovať?
Dlhodobo som hovoril študentom, že ak chceme niečo zmeniť vo svete alebo v našej krajine, tak je dobre sa uchádzať o verejné funkcie. Zakladal som program Sokratov inštitút, kam chodili mladí ľudia, vysokoškoláci, a často sa ma pýtali na to, že hovorím, že sa treba angažovať aj ísť do politiky, ale sám to nerobím. V istej chvíli som si povedal, že by som mal byť príkladom a že to vyskúšam. Viac ako 20 rokov som sa snažil meniť školstvo zdola, bolo to výborné a naozaj ma bavilo robiť s učiteľmi a stále ma to baví, aj tento víkend som s nimi bol. Ale videl som, že narážame na nejaký strop, a ak sa chcú robiť v školstve alebo vo vzdelávaní systémové zmeny, dá sa to robiť len cez politiku.
Na Slovensku je zaužívané, že politika je špinavá vec. Hovorilo sa, že politika a elektrika zabíja. Nebáli ste sa toho?
Viacerí ma odrádzali, manželka tiež. Ona sa od začiatku tešila, keď sme mali nízke preferencie, ešte aj v koalícii PS-Spolu. Bála sa, čo to s nami spraví, čo to urobí s rodinou. Aj dnes musím povedať, že nie je príjemné byť verejne známy, a to nie som človek, ktorého spoznávajú na ulici. Napriek tomu si ráno otvorím messenger a mám tam množstvo nenávistných správ a vidím, ako je spoločnosť rozdelená. Niekedy sa s tým ťažko žije. Keď ľudia sledujú môj Facebook, vidia, že tam často dávam veci z rodiny a deti, venujem sa vzdelávaniu a to s deťmi súvisí a človeka niekedy zabolí, keď zrazu prídu nenávistné správy, aké mám deti, čo s nimi robím a radšej keby sme tu nežili. S tým sa človek niekedy ťažko vyrovnáva.
Po odchode Miroslava Beblavého ste sa stali vlani v apríli predsedom Spolu, no teraz ste sa funkcie vzdali. Prečo?
Nie preto, že som sklamaný, unavený alebo ma to nebaví. Je to pre stranu Spolu rozhodujúci krok. Mal som mandát predsedu do roku 2023. Zároveň som si uvedomil a mali sme o tom aj diskusie, že prešľapujeme na mieste. Prišiel som s víziou, že vidím rozumný krok v tom, aby sme sa spojili s Progresívnym Slovenskom. Zároveň som to nechcel spraviť tak, že prídem s touto víziou a nikomu inému nedovolím, aby mohol predstaviť možno inú cestu. Ctím si demokraciu aj vo vnútri strany. Povedal som, že skladám funkciu, a ak je tu niekto iný, kto chce stranu viesť samostatne, je proti spájaniu, tak má možnosť kandidovať na post predsedu.
Na sneme sa budete znovu uchádzať o funkciu predsedu strany?
Áno. Do politiky som nešiel kvôli funkciám, robil som kuriča, učiteľa, dlhé roky som pôsobil v treťom sektore. Pre mňa funkcia predsedu nie je životná méta. Nedáva mi zmysel byť predsedom strany, ktorá má okolo dvoch percent. Buď to bude strana parlamentná, alebo nebude. Chcem meniť veci hlavne v oblasti vzdelávania a školstva, ale to sa nedá robiť s dvomi percentami.
Progresívne Slovensko sa s vami chce spojiť?
Chce. Veď sme boli koalícia, doteraz máme spoločný volebný program Bod zlomu, robili to celé tímy. Keď som zvažoval, či túto výzvu našim členom ponúknuť, konzultoval som to aj s PS. Povedali áno, vždy boli ochotní, aby sme spolupracovali, a nebránia sa ani procesu spájania.
Vaším protikandidátom na sneme bude poslanec Miroslav Kollár?
Miro Kollár a niektorí sa zatiaľ nevyjadrili. Povedal som, aby sme sa o tom rozprávali, a áno, je tam časť členov, ktorá by chcela, aby strana išla samostatne. Ja ukazujem aj dáta a hovorím im, že Miro Beblavý bol naozaj pán poslanec. Pritiahol ma do politiky. Vtedy bolo v Spolu sedem poslancov a strana sa stabilne pohybovala v prieskumoch okolo troch percent. Povedal som, že spravíme všetko preto, aby sme to zlomili, ale som realista. Keď vidím, že máme 1,9, potom 2, teraz sme spadli na 1,2, tak potom má väčší zmysel uplatniť energiu a odborný potenciál niekde inde, napríklad v Progresívnom Slovensku.
Ak uspeje druhá skupina, ktorá chce pokračovať samostatne, tak odídete do Progresívneho Slovenska?
To nie, rešpektujem rozhodnutie snemu. Zatiaľ nie je ani kandidát, ale ak by niekto prišiel a ja členov nepresvedčím, že spájanie je rozumná cesta, tak zostanem radovým členom strany.
Váš predchádzajúci kandidát na sneme bol generál Pavel Macko, ktorý začal zakladať novú stranu Občianski demokrati Slovenska. Čo si o tom myslíte?
Pavel Macko je človek, ktorého si vážim, aj keď sme z úplne iných vesmírov. On je bývalý generál, ja som ten, čo vojenskú službu odmietol.
Vy ste boli v Greenpeace a boli ste búrlivák a anarchista, však?
Áno, v šestnástich, sedemnástich som bol anarchista, ktorý sa v tomto hnutí aktívne pohyboval. Bol som anarchista-intelektuál. Bavilo ma čítať knihy – Bakunina, Kropotkina. Väčšinu mojich kamarátov to nebavilo a nemal som sa o tom s kým rozprávať. Postupne som od toho upustil aj preto, lebo som zistil, že túžba človek byť anarchistom je prejav mladíckej búrlivosti. Vždy som si vážil slobodu a naozaj sa mi nepáčilo, ako nás nútili ísť na vojnu, a povedal som si, že sa tomu vzopriem. Palo Macko zase hovoril, aká je armáda dobrá. Dnes mám sčasti iný názor, ale som vďačný, že mladí v osemnástich nemusia ísť na povinnú vojenskú službu.
Späť k tej Mackovej strane. Je to správne?
Rešpektujem jeho cestu, ale myslím si, že to vôbec nie je správne. To, čo dnes naozaj treba, je spájanie. Keď hovoríme o alternatíve voči vláde chaosu alebo vláde mafii, tak to sa nedá robiť s jednopercentnými stranami. Treba ukázať gestá, že sa vieme spojiť a vieme spolupracovať. Medzi PS a Spolu sú minimálne rozdiely. Ak toto nedokážeme prekonať, tak ako chceme ukázať, že vieme ponúknuť na Slovensku nejakú rozumnú alternatívu?
Ste v kontakte s Miroslavom Beblavým?
Občas si zavoláme, ale Miro sa od politiky naozaj odpojil. Aj ho chápem. Bol som s ním na druhý deň po prehratých voľbách a bolo to preňho veľmi náročné. Ja som si vďaka tomu, že som v politike krátko, povedal, že som spravil všetko, čo sa dalo, voliči rozhodli, a začal som uvažovať, čo idem robiť. Môj prvý plán bol, že sa vrátim k učiteľstvu a budem pracovať so študentmi a učiteľmi. Nakoniec Miro Beblavý bol ten, kto povedal, že by bolo dobré, keby som skúsil potiahnuť stranu. Na rovinu mi hovoril, že to nebude ľahké a šanca, že strana uspeje samostatne, je minimálna. Dnes som dospel do bodu, že je lepšie uplatniť talent a odbornosť šikovných ľudí, ktorých máme v PS, ako bojovať o desatiny percenta a každý mesiac sledovať, či máme 1,2 alebo 1,4. V tejto chvíli mi to nedáva zmysel.
Je ťažké presadiť sa v politike?
Je to nesmierne ťažké. Som veľmi rád, že teraz robíme rozhovor, ale pre mimoparlamentnú stranu je vstup do médií takmer nemožný. Toto je možno druhý rozhovor po voľbách, ktorý máme v Denníku N. Ostávajú nám sociálne siete, ale vieme, ako fungujú. Ak tam je obsah príliš odborný a zameraný na fakty, tak to Facebook príliš nepodporuje. Je to začarovaný kruh. Nie ste v médiách, nemáte, ako rásť, alebo to potom zvádza k tomu, že musíte prinášať ľúbivé populistické témy. Ale ja nemôžem poprieť sám seba.
Vy ste aj v minulosti povedali, že radšej budete mať 0,9 percenta, ako by ste mali viesť populistickú stranu. Načo je mať stranu, ktorá má 0,9 percenta?
Neviem žiť s tým, že budeme sčasti populistická strana. To, čo robil Igor Matovič, pre mňa nie je politika. Preto si myslím, že rozumná cesta je spájanie sa s partnermi, s ktorými sme si mentálne blízki.
Nie je úlohou politika vedieť robiť politiku a presadiť sa? Nemusí to byť vždy len nevkusné.
Jasné, napríklad Greenpeace bol pre mňa veľká škola, ako sa dajú robiť dobré akcie. To, čo Greenpeace otváral, boli ťažké témy a robil ich mediálne veľmi dobre. V politike je to v mnohom náročné. Nechcem do nej prinášať spôsoby typické pre šou alebo cirkus. Aj počas pandémie mi niektorí vyčítali, že robím rozhovory s vedcami, webináre pre učiteľov, že to nie je politika. Ale tí ľudia potrebujú pomôcť. Prečo mám dávať veľké vyhlásenia, ktoré nikto nebude čítať? Som človek, ktorý radšej spraví konkrétne veci a na tom bude stavať. Na druhej strane aj tých 1,9 percenta ukazuje, že pre časť ľudí je to zaujímavé, a možno spojenie so silnejším partnerom pomôže k tomu, že témy aj štýl práce bude viac vidieť.
Ste frustrovaný z toho, že médiá tieto témy až tak nezaujímajú?
Áno, som. Zažil som to, keď som bol občiansky aktivista, keď mi novinári, ktorí dodnes pôsobia, povedali: Juraj, ak tam neprídu policajti a nebudú vás zatýkať, tak my tam neprídeme. Potrebujeme mať mäso.
Hovoríte o časoch v Greenpeace?
Nielen v Greenpeace, potom som robil v Slobodnej alternatíve, čo bolo zamerané viac na ľudské práva. Novinári potrebovali akciu, aby to bolo živé, aby sa tam niečo dialo. Po troch alebo štyroch rokoch som absolútne vyhorel. Zistil som, že nie som herec, ktorého majú novinári dotlačiť zahrať scénky. Na niekoľko rokov som sa úplne stiahol z občianskeho života. Treba tiež povedať, že to bolo veľmi náročné obdobie mečiarizmu. V policajnej cele na Sasinkovej som vtedy strávil tuším viac času ako doma, lebo nás vkuse brali. Psychicky to bolo náročné. Nie som človek hrdina, že by som bol najväčší bojovník. Tam si nás policajti zobrali von na chodbu, zbili a hodili naspäť do cely. To nebolo príjemné a nedalo sa to dlho vydržať.
A nemalo zmysel ísť sa sťažovať na inšpekciu.
Na inšpekciu vôbec nie. Jediné, čo fungovalo, boli médiá, aj zahraničné. Pochopil som, čo museli zažívať disidenti. Pre mnohých novinárov to bolo výborné, ale videl som, že keď robíme niečo pokojnejšie, diskusie, tak to ich už nebavilo. To ma trochu zlomilo, a aj preto nechcem opakovať cestu Igora Matoviča. Jasné, že vieme spraviť divadlo, šou, pritiahne to dokonca bulvárne médiá, ale politika má byť odborná. Ak rozprávame o zmenách vo vzdelávaní, tak mám ponúkať konkrétne riešenia. Je pravda, že tie takmer nikoho nezaujímajú.
Chcete, aby Progresívne Slovensko aj po prípadnom spojení so Spolu viedla Irena Biháriová?
Rešpektujem to, ako rozhodne snem. Pokiaľ viem, PS ho má na budúci rok v júni. Aj preto by som si prial, aby naši členovia odsúhlasili spojenie, aby sme sa na tých voľbách mohli podieľať. Nielen ako členovia, ktorí budú hlasovať, ale aj ako ľudia, ktorí sa budú demokraticky uchádzať o funkcie v predsedníctve.
Biháriová napríklad povedala, že by sa zúčastnila na referende za skrátenie volebného obdobia, ktoré organizovali Smer a Hlas. Aj vy by ste sa na ňom zúčastnili, keby bolo?
Skôr nie. To, čo sa dnes deje, je náročné. Ľudia by mali byť takí zodpovední, aby vedeli, koho si volia, a volebné obdobie by sa takto nemalo skracovať. Mnohé vlády budú čakať ťažké veci, máme tu klimatickú zmenu, bude to vyžadovať náročné opatrenia. Keď sa to občanom nebude páčiť, tak vládu odvolajú? My vieme, že reformy sú bolestivé. Oveľa rozumnejšie je, aby ľudia aj po skúsenosti s Igorom Matovičom pochopili, že to nie je „sranda“ ani divadlo, od ktorého môžem z hľadiska odísť. K voľbám by sme mali pristupovať zodpovednejšie. Program Igora Matoviča bol založený na videách, šou, ale on nie je prekvapením v slovenskej politike. Kto čakal, že sa zo dňa na deň zmení, keď sa stal premiérom, tak to je absolútna naivita. Ľudia, ktorí ho volili, vedeli, koho volia. Môže to byť dobrá lekcia v tom, aby v ďalších voľbách dali hlas odbornosti.
Sústredíte sa na školstvo, prípadne na zelené témy, hoci voľby boli o boji proti korupcii. Počiatkova vila bola šou, ale tá téma, že ľudia chceli rovnosť pred zákonom, tu bola a koalícia PS-Spolu ju v kampani nezachytila. Aj teraz priestor zahltil Robert Fico a vy sa na to vôbec nechytáte.
Keď sa vrátim k voľbám, tak áno, bola to chyba. Tému korupcie sme vôbec nezachytili. Ja som sa venoval vzdelávaniu a robil som kampaň o tom. Dnes vieme, že sme nepochopili základnú emóciu, ktorú zachytil Igor Matovič. Pokiaľ ide o dnešok, som pragmatik. Môžeme sa vyjadrovať k milión veciam a v médiách to nezaznie. Preto hovorím, aby sme sa sústredili na veci, kde sme dobrí, kde je menšia konkurencia a kde nás médiá zahrajú. Vzdelávanie je jedna z mála tém, kde nás novinári proaktívne vyhľadávajú a chcú vedieť náš názor, Práve preto, že ani v opozícii nie je nikto, kto by vedel niečo povedať k vede, vzdelávaniu a rovnako ani k životnému prostrediu.
Ako vnímate vyšetrovanie káuz?
Určite to oceňujem. To, že sa rozviazali ruky, že tu máme zatýkanie. Samozrejme, treba počkať, ako rozhodne súd, a rozhodnutie rešpektovať. Toto tu roky nebolo, aj preto je nebezpečné, keby sa znovu k moci dostal Hlas alebo Smer. To je to, čo pomenúvame ako vláda mafie. Ak sa dostanú k moci, tak odhaľovanie káuz prestane.
Žijete v Zaježovej, vediete tam miestnu komunitu, organizujete v nej život. Predseda Hlasu Peter Pellegrini má luxusný byt v Zuckermandli na nábreží Dunaja, jeho financovanie nevie úplne presne vysvetliť. Prečo má on toľko percent a vy len jedno?
Teraz by som mohol povedať, aby ľudia prišli na Zaježovú, pozreli sa, ako tam krásne žijeme, a možno nám to zvýši preferencie, ale ľudí od toho odrádzam. Je o to veľký záujem, zvyšujú sa ceny pozemkov a to nie je dobre, lebo potom tam nemôžu prísť ľudia, ktorí by mohli, teda takí, čo teraz nie sú podnikatelia, ale hľadajú iný život. Ale Zaježovú si netreba idealizovať, ten život tam je vysoko náročný. Veľa ľudí sa ma pýta, ako odtiaľ robiť politiku. Veľa vecí robím vo vlaku, cestujem zo Zaježovej do Zvolena a zo Zvolena do Bratislavy. Ale to, že som obdobie po prehratých voľbách zvládol, je aj vďaka tomu, že žijem v prírode a v tichu.
Nemáte auto?
Mám auto, ktorým sa doveziem do Zvolena, a zo Zvolena jazdím vlakom. Chodím na vlak o piatej ráno, autobusy u nás chodia trikrát denne.
Prečo nejdete autom až do Bratislavy?
Životné prostredie. Mám to v sebe a je to silné. Bol som od pätnástich v Greenpeace a doteraz tým žijem. Nie som fanatik, vlaky mám rád. Napíšem tam texty, pracujem. Aj pán primátor Bratislavy, ktorého mám rád, zavádza parkovaciu politiku – tak sa tu nedá parkovať, čo je super. Autá v meste treba eliminovať. Do Denníka N som prišiel električkou z Petržalky a bolo to výborné. Pozrel som si minútu po minúte, vystúpil a vybavené. Naozaj preferujem verejnú dopravu.
Ak by po voľbách malo dôjsť k akémusi zmieru, po akom volal Pellegrini ešte predtým, ako sa začínal spomínať v korupčných kauzách, boli by ste ochotní s ním vládnuť za cenu, že nebude vládnuť s Ficom?
V tomto som veľmi pokorný, či sa niekedy podarí, že budeme vládnuť. Peter Pellegrini mi napísal list, kde ma pozval, aby som bol súčasťou prípravnej komisie referenda. Odpísal som, že v žiadnom prípade. Pre mňa je Peter Pellegrini súčasťou príbehu vlády mafie. Neviem si predstaviť, že s týmto človekom ideme ponúkať rozumnú alternatívu. Na všetkom sa podieľal, má majetok, ktorý nevie vysvetliť. Bol vo vláde, ktorá kryla všetky kauzy a korupciu. Pre mňa je to, že by bol Peter Pellegrini kolega vo vláde, niečo nepredstaviteľné.
V Zaježovej ponúkate aj ubytovanie v tme a vraj je to rezervované na pol roka dopredu a bratislavskí manažéri majú o to veľký záujem. Čo je na tom zaujímavé?
Nie sú to len manažéri, chodí tam aj veľa novinárov. Ľudia sú unavení, vyhorení a idú sa zresetovať. Je pravda, že nie všetci to zvládnu. Byť zavretý v tme je terapeutická technika. Chodí sa minimálne na týždeň, boli ľudia, ktorí vydržali aj mesiac. Ľudia potrebujú vypnúť. Okrem ústrania v tme tam máme aj pustovňu, ktorá má okná, ľudia chodia aj tam. Je o to obrovský záujem. Je to signál, aká je doba náročná, uponáhľaná. Ľudia chodia zničení. Viem, že keď je na parkovisku drahé auto, tak je niekto u nás v tme. Stane sa, že ľudia potom začnú meniť priority v živote a zistia, že môžu žiť aj inak.
Prečo v tme?
Je to technika, ktorá pochádza z východných aj kresťanských kultúr. Poznáme kresťanských púštnych otcov, ktorí hovorili, že keď sme v tichu na púšti, tak sa môžeme ponoriť hlbšie do seba. Tým, že človek nemá kontakt s vonkajším svetom, nemá vizuálne podnety, tak myseľ vstupuje dovnútra a vy ste oveľa lepšie pripravení vidieť, čo sa vo vás deje. To si v bežnom živote nedovolíme, nemáme na to čas. Chce to však aj prípravu. Netreba si povedať, že idem do tmy, a po siedmich dňoch budem vyliečený. V Českej republike je to veľmi populárne, terapie tmou sú často pri klinikách, kde sa to deje pod dozorom lekárov.
Začína sa školský rok, bude to teraz lepšie ako posledné dva roky?
Som rád, že minister školstva konečne pochopil, že nemôže byť ministrom zatvorených škôl. Zaviazal sa a treba mu to stále pripomínať, že školy budú otvorené. Jedno z najväčších zlyhaní ministra školstva bolo, že takto dovolil zatvoriť školy napriek odporúčaniu svetových autorít. Bolo to čisto politické rozhodnutie. Hádali sa a obetovali školy. Deťom to nemáme ako vrátiť. Videl som to na vlastnej dcére, bolo to veľmi náročné obdobie. Na jar som si prešiel niektoré školy na Gemeri, a to sú príbehy, ktoré človekom pohnú. Vracajú sa o rok naspäť, budú musieť všetko dobiehať a to nebude možné. O niekoľko rokov, keď sa bude robiť meranie Pisa, uvidíme, aké to bude mať reálne dosahy. Už teraz sú rozdiely medzi deťmi obrovské a veľmi závisí od toho, do akej rodiny sa narodíte. Práve vďaka zavretým školám budú rozdiely radikálne. Doteraz neviem, ako to chce vláda riešiť. Veci, ktoré navrhujú, nie sú podložené žiadnymi dátami. Letné školy sú fajn, ale nevieme, či sa robia tam, kde by sa mali, pretože ministerstvo nedisponuje žiadnymi dátami o tom, ako školy počas pandémie fungovali.
Budú si deti pamätať koronu aj o niekoľko rokov alebo to bude pre ne len epizóda?
Budú si to pamätať, sú to silné veci. Syn ide do druhej triedy, bol prváčik, a myslím, že si bude pamätať, že prvé písmená sa učil cez zoom; koľko sme sa trápili, striedali pri počítačoch. A to sa nechcem sťažovať, sme rodina, ktorá počítače má. Predstavil som si matku samoživiteľku s dvomi deťmi, to je mimoriadne náročná situácia. Ak nemáte internet, vaše deti sa nemôžu vzdelávať. Deťom na stredných školách sme zobrali obrovskú časť sociálnych kontaktov. Zavrieť niekoho od októbra do mája, to nie je jednoduchá vec. Deti sme obetovali bez toho, aby sme o tom mali celospoločenskú diskusiu. Vedci od začiatku hovorili, aby sme zatvárali školy ako posledné. Stratené mesiace deťom nevrátite.
Juraj Hipš
Pochádza z Bratislavy, vyštudoval filozofiu a estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Už 14 rokov žije na lazoch v Zaježovej pri Zvolene. V roku 2000 založil Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica, viedol ho do roku 2019, keď vstúpil do strany PS-Spolu. Vybudoval Vzdelávacie centrum Zaježová. Založil Sokratov inštitút, doplnkové ročné vzdelávanie pre študentov vysokých škôl. Založil aj Komenského inštitút – doplnkové vzdelávanie pre učiteľov. V apríli 2020 sa stal predsedom strany Spolu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
