Denník N

Nepekný pekný Baťov Svit: Príbeh Malého New Yorku, ktorý neochránili pred zateplením

Ukážka prestavby polovice 80-ročného dvojdomu vo Svite. Foto N - Tomáš Hrivňák
Ukážka prestavby polovice 80-ročného dvojdomu vo Svite. Foto N – Tomáš Hrivňák

Do necitlivých prestavieb mesto roky nezasahovalo a pokusy urobiť vo Svite pamiatkovú zónu stroskotali už v 90. rokoch minulého storočia.

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Poprade a v Tatrách.

„Voláme ho Malý New York. Priemyselná zóna je s obytnými domami spojená dlhými rovnými ulicami, ktorým hovoríme avenues a tie sú popretkávané menšími ulicami, ktoré voláme streets,“ opisuje sedemtisícové podtatranské mestečko Svit Vladimír Zentko, ktorý vedie tamojšie Baťovo múzeum.

Ulice v amerických či britských mestách z obdobia spred 2. svetovej vojny tu vo Svite pripomínajú fasády robotníckych domčekov, ale i priemyselných a administratívnych budov – sú neomietnuté a pokrýva ich tmavočervená tehla.

Príbeh Svitu je unikátny a jeho funkcionalistická architektúra bola mimoriadna. Mimoriadne smutné je však aj to, ako pekné a urbanisticky premyslené mesto dokázali natrvalo poznačiť jeho obyvatelia a nezáujem vedenia mesta a aj štátu.

Ako Baťovci prišli pod Tatry

V 30. rokoch 20. storočia sa rodina najvýraznejších československých priemyselníkov Baťovcov rozhodla pod Tatrami postaviť fabriku na umelý hodváb – viskózu. V skutočnosti nešlo o „umelinu“, ale o celulózu získanú z dreva, čiže z dnešného pohľadu pomerne ekologický produkt.

V roku 1934 rodina kúpila rozsiahle pozemky od obce Veľká. Močariská, ktoré tam dovtedy boli, dokázali rýchlo vysušiť a začali stavať.

Rodina Baťovcov stavala nielen továrne, tvorila celé mestá, v ktorých žili ich zamestnanci. S pomocou dnes už legendárnych architektov Vladimíra Karfíka a Františka Lydie Gahuru navrhli Svit. Karfík pred prácou na meste Svit praxoval u najznámejších svetových architektov tej doby – u Le Corbusiera a Franka Lloyda Wrighta a spolu s Gahurom patria medzi najvýznamnejších českých architektov tvoriacich v duchu funkcionalizmu. Základnú šablónu Svitu už pritom mali – pochádzala z mesta Zlín.

Vo Svite tak do konca 30. rokov minulého storočia vznikla fabrika a za ňou „zelený pás“, teda park, ktorý oddeľoval priemyselnú zónu od obytnej. Za parkom nasledovali domy s občianskou vybavenosťou – spoločenský dom s kinosálou a škola s internátom, ktorá mala vychovávať nových zamestnancov. Nasledovala krčmička, reštaurácia, ubytovne pre slobodných zamestnancov a za nimi prvé rodinné domy a dvojdomy – pre majstrov či manažment firmy priestrannejšie, pre radových zamestnancov menšie. Na začiatku mestečka bola aj jedáleň. Domy sa na seba podobali a ich architektúra pôsobila čisto a funkčne.

Svit v 40. rokoch 20. storočia. Foto – archív Vladimíra Zentka

„Baťa chcel vytvoriť pre svojich zamestnancov, ktorých volal kolegami, čo najkratšiu a najbezpečnejšiu cestu do práce,“ hovorí o pravouhlých uliciach s pásmi zelene popri domoch náš sprievodca Svitom Vladimír Zentko. „Rodiny doslova vychovával. Manželky kolegov absolvovali kurzy varenia, keďže to mnohé nevedeli,“ opisuje vtedajší pohľad na zamestnancov a ich rodiny.

Zentko tiež vysvetľuje, prečo domy zostali neomietnuté – z pohľadu vtedajších zákonov tak boli nedokončené a platili sa za ne nižšie dane.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Denník N v Poprade

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie