Denník N

Týždeň v práve Rada Procházku: Žilinka proti Lipšicovi – tribúny plné, ale chýba rozhodca

Maroš Žilinka a Daniel Lipšic. Foto – N
Maroš Žilinka a Daniel Lipšic. Foto – N

1. Prelúdium (dolce) 2. Goldbergove variácie právneho štátu (allegretto) 3. Interlúdium (piano) 4. Finále (forte).

 

1. Prelúdium (dolce)

Sankcia, ktorú generálny prokurátor Žilinka navrhuje uložiť špeciálnemu prokurátorovi Lipšicovi za jeho údajne zavádzajúci útok na vyšetrovateľov inšpekcie a ich prokurátorský dozor, je symbolická a nepoučenému autorovi rubriky sa to celé – zvlášť s ohľadom na iné lahôdky, ktoré v ostatných dňoch vykukli zo „šuflíka“ generálnej prokuratúry – javí ako malichernosť.

Lenže všetci navôkol sa tvária, že to je nejaká proxy vojna a že v tej ozajstnej ide znovu, ako napokon na Slovensku aspoň raz mesačne, o onen povestný charakter štátu.

Nuž, dobre teda. Symbolika je dôležitá a ide o princíp.

Do debaty o tom, aký princíp to je, sa neradno púšťať, keď už v tom (takmer) všetci majú jasno. Takisto sa však neradno zbavovať príležitosti zdvihnúť čitateľovi tep, možno práve na ňu takto pred víkendom číha.

Tu je neinformovaný odhad, ktorý sa opiera iba o osobnú skúsenosť a intuíciu, a v rozpore so základnou požiadavkou doby sa ešte aj snaží o dobromyseľný výklad.

Daniela Lipšica motivovala snaha presadiť sa v prostredí, do ktorého prišiel zvonku a na (legitímnu!) politickú objednávku ako líder, ktorý sa nebojí silných gest a dokáže sa zastať „svojich“ ľudí a ich roboty. Netreba byť nijako zvlášť veľkorysý na to, aby sme tento princíp označili ako lojalitu voči podriadeným a inštitúcii, ktorú reprezentujú.

Maroš Žilinka odpovedá na tlak tých svojich kolegov, ktorí sa cítia dotknutí, keď ich verejne, v cudzej veci a vraj bez znalosti spisu spochybňuje niekto, kto je v systéme dva dni aj s cestou. Netreba byť špeciálne veľkorysý na to, aby sme tento princíp označili ako lojalitu voči inštitúcii a ľuďom, ktorí ju tvoria.

Ono je to v istom zmysle opäť raz spor medzi procesom a hmotou. Na jednej strane preferencia stavovskej kolegiality a zdržanlivosti, na druhej preferencia výsledku. Pobúreniu nad Žilinkom sa dá rozumieť práve v kontexte toho, čo sme zo strany oboch prokuratúr zažili v uplynulých rokoch. V exhibičnom zápase sa dá hrať na krásu, ale keď ide o titul či o záchranu, divák ocení, že má v mančafte hráča, ktorý si ani nezaväzuje rukavice, lebo vie, že pri prvom bodyčeku pôjdu dole.

V každom prípade to viac než konfrontáciu bielej s čiernou pripomína skôr súboj medzi smaragdovozelenou a zafírovou modrou.

2. Interlúdium (piano)

Oveľa vďačnejšie je pouvažovať nad tým, kto ich rozsúdi.

Lebo zatiaľ

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Daniel Lipšic

Maroš Žilinka

Týždeň v práve Rada Procházku

Komentáre

Teraz najčítanejšie