Na Lomnickom štíte stretnete falošných horských vodcov. Nemajú licenciu a vzdelanie, môžu vás ohroziť
Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Poprade a v Tatrách.
S horským vodcom Michalom Gerčákom sedíme v lanovke a stúpame cez hustú hmlu. Keď na Skalnatom plese prestupujeme na dvojsedačku do Lomnického sedla, sme už vysoko nad oblakmi.
„Voláme to slovenské more,“ zahľadí sa Gerčák uprene na dolinu zaliatu mrakmi. Slnko sa od nich odráža ako od snehu. Máme šťastie. Ešte včera v horách pršalo, fúkalo aj mrzlo. Dnes je jasno a bezvetrie.
Michal Gerčák sa narodil vo Veľkej Lomnici, vzťah k horám si našiel na strednej škole, keď so spolužiakmi začali chodiť na túry. Odvtedy hľadal cestu, ako v horách ostať a venovať sa im naplno. Pred šestnástimi rokmi sa stal horským záchranárom a napokon aj vodcom.
Na to, aby sa niekto mohol stať horským vodcom, musí absolvovať štvorročný výcvik. Už len dostať sa na výberové konanie je veľmi ťažké. Ešte pred kurzom musíte absolvovať niekoľko náročných výstupov, potom nasledujú prijímacie skúšky. Gerčák hovorí, že komisia na skúškach za pár minút zistí, či na to ašpirujúci vodca má alebo nie.
Správny vodca musí byť dobrý horolezec, lyžiar aj skialpinista. Vie si naštudovať terén, má kultúru pohybu a schopnosť vyťažiť z prostredia maximum. Kultúra pohybu, to je vnímanie a čítanie terénu a pohyb v ňom. Aj to, ako človek lezie, pohybuje sa po skale a využíva techniku nôh. Je to grif, remeslo, ktoré nie je možné získať inak ako dlhoročnou praxou.
Keď vystúpime z lanovky a kráčame k Lomnickému sedlu, Tatry nás odmenia pohľadom ako z filmu Pavla Barabáša. Z hmly a mrakov trčia ostré štíty. Je to iný svet. Nevidíte do doliny a pozemšťania nevidia vás. Pozerá sa na to aj kamzík, vzdialený sotva dvadsať metrov od nás.
Z Lomnického sedla pomaly stúpame po kamenistej ceste, hora pôsobí nedobytne, čaká nás štyristo výškových metrov. Terén je od začiatku pre bežného turistu náročný a dáva jasne najavo: ak na to nemáš, je čas otočiť sa. Zároveň si však človek užíva aj úžasné výhľady. „Nikdy ma ten pohľad neomrzel. Je to ako magnet pre všetkých ľudí. Keď cestujú vo vlaku alebo autom, všetci otočia zrak na hory a nevedia od nich odtrhnúť oči,“ hovorí Gerčák.
Na výhľady je však čas, len keď sa zastavíme. Neustále totiž pozeráme pod nohy, terén čaká len na to, kto prvý zakopne.
Slovensko má dlhú históriu horských vodcov, ženu medzi nimi nenájdete
Prvý človek, ktorý výstup na štít aj zaznamenal, bol
