Denník N

Architektúra podáva správu o tom, ako sme rezignovali na projekt Vysokých Tatier

Ruina sanatória Helios, niekdajšieho výrazného príkladu citlivého začlenenia architektúry do krajiny. Foto - Peter Kuzmin
Ruina sanatória Helios, niekdajšieho výrazného príkladu citlivého začlenenia architektúry do krajiny. Foto – Peter Kuzmin

Tatry sú po Bratislave druhou najdôležitejšou lokalitou modernej architektúry. Ochrana dedičstva i vízia budúcnosti im však chýba.

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Poprade a v Tatrách.

Ak by sa z dovoleniek naďalej posielali pohľadnice, ktoré zábery zo Slovenska by patrili medzi najčastejšie? Veľmi pravdepodobne Bratislavský hrad s Mostom SNP a pohľad na hotel Patria so Štrbským Plesom a masívom Tatier. Výber týchto dvoch scenérií by jednak odzrkadľoval ich atraktívnosť, jednak by bol znakom pozície Bratislavy a Vysokých Tatier v rámci rebríčka významnosti v krajine.

Dva spomenuté pohľady, ktoré máme zakorenené v obrazovej pamäti, spája ešte čosi iné. V oboch prípadoch je ich súčasťou architektúra. A práve tu sa začínajú aj podstatné rozdiely.

V prípade hlavného mesta sme sa už naučili architektúru – a to aj v jej modernejších prejavoch – rozoznávať, rešpektovať či dokonca pamiatkovo chrániť. Vo Vysokých Tatrách nájdeme mnohé porovnateľné stavby od známych architektov, tie však v mnohých prípadoch pustnú, sú necitlivo prestavované alebo zanikajú. Do často ikonických kompozícií architektúry a krajiny vstupujú rušivé prvky a novostavby až na výnimky rezignujú na citlivú či harmonickú formu.

Pôvodná stopa architektúry Tatier mizne. A nielenže neexistuje úsilie o jej záchranu, ale chýba aj ucelený projekt ďalšieho rozvoja Tatier. Prečo je to tak?

Hotel Patria – architektúra spoluvytvára ikonický obraz krajiny. Foto – Peter Kuzmin

Významné a zanedbané

Je to malá, útla knižka, ktorú si v kníhkupectve ani nemusíte všimnúť. Napriek tomu môže spôsobiť veľké osvietenie. C20: Sprievodca architektúrou Vysokých Tatier totiž obsahuje vyše sedemdesiat stavieb, ktoré v našich najvýznamnejších horách vznikli v priebehu 20. storočia.

Stavebná kultúra má v Tatrách, samozrejme, hlbšie korene, autori publikácie sa však sústredili na jej modernistické prejavy z medzivojnového obdobia a zo 60. a 70. rokov minulého storočia. Práve vtedy sa totiž prejavil ucelený (štátny) projekt rozvoja Tatier a z týchto etáp pochádzajú aj stavby, ktoré si s ich obrazom dodnes spájame.

Pochopiteľne, nie všetka výstavba z týchto období je hodná obdivu. No vznikli vtedy budovy, ktoré patria medzi to najlepšie, čo sa v 20. storočí na Slovensku postavilo. A bližší pohľad na ne môže ukázať, čo nám dnes chýba.

„Tatry sú v kontexte minulého storočia hneď po Bratislave druhá najvýznamnejšia architektonická lokalita,“ tvrdí jeden z autorov publikácie, architekt Martin Zaiček, ktorý sa venuje výskumu a propagácii architektonického dedičstva. Na hlavné mesto sa pritom veľhory nedoťahujú len počtom pozoruhodných stavieb, ale aj ich jedinečnosťou.

Zaiček poukazuje na existujúce ekvivalenty –

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Denník N v Poprade

Kultúra

Teraz najčítanejšie