Denník N

Márne leto

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Tento způsob léta zdá se mi poněkud nešťastným.

Slávny citát z Vančurovho Rozmarného léta vystihuje moje súčasné pocity, akurát na rozdiel od hrdinov knihy (a kongeniálneho Menzlovho filmu) moje leto bolo viac márne než rozmarné.

Cestovateľské výboje som mal dva, jeden domáci a jeden zahraničný. Začnem cudzinou – Břeclav je polhodinku autom od našej chalupy. Obehol som antikvariát, manželka opulentné záhradníctvo a o tri hodinky sme už obedovali nazad vo vlasti, v záhradnej krčme na Záhorí famózny rezeň s kyslým zemiakovým šalátom. Že sa cezhraničný ruch spomalil obojstranne, dosvedčoval nulový výskyt rakúskych dôchodcov, ktorí sem chodievajú s úprimným údivom v tvárach, ako tí Slováci dokážu vyčarovať také skvelé jedlo za tak málo peňazí.

Druhý cestovateľský výboj smeroval do Kokavy nad Rimavicou, kde Silvia Hroncová otvárala starú školu, ktorej budovu rok čistila s celou rodinou a partiou miestnych nezamestnaných, ktorým dala prácu, stravu a dovolím si povedať, že aj trochu pozitívnej energie do života. V obnovenej základke, ktorú postavili ešte za cisára pána, vo vyzametaných triedach, na otlčených omietkach viseli veľkoformátové fotky Marije Havran, ktorá mesiace dokumentovala zbierky starého skla, ktoré tam, pevne verím, bude mať po čase svoju expozíciu. Pripomeniem, že Kokava bývala slávnym sklárskym miestom, kde sa ručne fúkali nielen žiarovky, fľaše a tabuľové sklo, ale aj umelecké krčahy, poháre, ťažidlá…

Celkom ma dojal v skle zaliaty Masaryk, predstavoval som si ho ako ozdobu na prvorepublikových kredencoch, keď ešte radosť a úcta k novému štátu bola čerstvá a úprimná, nuž neviem, či by som si vyložil niekoho z dnešných politikov do sekretára. Nevyložil. Nemám sekretár.

Paralelnou akciou tejto najnenápadnejšej výstavy na letnom Slovensku bola aj pojazdná momka, ktorú dali doviezť organizátori a kde sa – na môj nekonečný údiv – dalo v mieste s minimálnym záujmom o vakcináciu zaočkovať proti covidu asi šesťdesiat spočiatku váhajúcich, potom dlho sa rozprávajúcich, no naostatok súhlasiacich obyvateľov. Pre mňa vrcholná výstava leta, ostatní umelci prepáčia.

A potom sa počasie zopsulo a nešťastný august sa premenil na neskorý október, ktorý ma prikoval na chalupe, čím sa moje cestovateľské výboje definitívne skončili. Kosil som, opravoval čističku, tlakoval vodné čerpadlo, prokrastinoval pri poznámkach k novej hre, len aby som nemusel napíliť dosky a zošraubovať z nich nový poklop na vodáreň, pretože starý sa rozpadol – a preto neviem, aké to leto vlastne bolo.

Márne, rozmarné?

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie