Denník N

Psychológ Ján Hrustič: Párov, ktoré sa celý život milujú čistou láskou, je promile. Na kvalitnom vzťahu treba pracovať

Ján Hrustič. Foto N - Tomáš Benedikovič
Ján Hrustič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Párový terapeut radí, ako si udržať vo vzťahu blízkosť.

Ján Hrustič má za sebou 40-ročnú psychologickú prax s klientmi, z toho vyše 20 rokov sa venoval iba rodinnému a partnerskému poradenstvu. Napísal knihu Od osamelosti k blízkemu vzťahu v partnerstve, kde vysvetľuje, prečo sa zo vzťahov často vytráca blízkosť, a ako pracovať na tom, aby sme boli vo vzťahu naozaj spokojní.

„Väčšinou vzťahy prežívame tak, ako by si mali svoju kvalitu udržiavať automaticky. Nepracujeme na vzťahu cielene, nerežírujeme ho tak, aby sme v ňom vytvárali vzájomnú blízkosť. Pretože ani nevieme ako,“ hovorí v rozhovore.

Vo svojej knihe hneď na úvod píšete, že aj keď mnohí partneri žijú spolu celé roky, v skutočnosti sú vnútorne osamelí. Ako sa to prejavuje?

Počas svojej kariéry som pracoval s tisíckami klientov a práve toto bol veľmi častý problém. Môže sa prejavovať napríklad častými konfliktmi vo vzťahu. Tým, že partneri žijú akoby sami, intenzita partnerského vzťahu je veľmi slabá. Pretože je každý ponorený vo svojom fenomenálnom svete a nevníma fenomenálny svet svojho partnera/partnerky.

Keď ste schopný vnímať fenomenálny svet druhého človeka, vtedy mu aj rozumiete – a na základe porozumenia vzniká silnejší citový vzťah. Je to jednoduchý vzorec: čím viac človeku rozumiete, tým ho máte radšej. A naopak, keď mu nerozumiete, tak je pre vás cudzí a pozitívne emócie sa v takom vzťahu neprejavujú.

Keď ľudia žijú spolu, ale fungujú vo svojich osamelých svetoch, je v tom veľká prázdnota. Je to už viac-menej prevádzkový spôsob života, komunikácia medzi partnermi je chladná, nie sú tam intenzívnejšie city, chýba pocit satisfakcie. Potom to buď smeruje k rozpadu vzťahu, alebo k tomu, že sú ľudia spolu len zo zotrvačnosti.

Takže nie je ani tak problém nájsť si partnera či partnerku, ale udržať si vo vzťahu aj po rokoch blízkosť?

Partnerstvá vznikajú pod vplyvom zaľúbenosti, ako zvykneme hovoriť – „keď preletí iskra“. No zaľúbenosť je iba biochemický potenciál, ktorý má čisto pudovú réžiu. Chémia vytvorí nádherné prežívanie, krásne vnímanie druhého človeka, keď prestávame vnímať svoje ego, ale vnímame toho druhého. Deje sa to len preto, aby partnerský vzťah mohol vôbec vzniknúť. Bez zaľúbenosti by ľudia len ťažko mohli túžiť byť spolu celý život.

Zaľúbenosť je vlastne prírodné ópium, ktoré funguje na začiatku vzťahu, ale po čase vyprchá. Nestane sa to zrazu, vyprcháva postupne – môže to byť niekoľko mesiacov alebo aj rokov. No nakoniec prichádza rozčarovanie, keď už partnera začneme vnímať oveľa realistickejšie, ako sme ho vnímali cez okuliare zaľúbenosti. Až kým príde tá hraničná čiara – čo ďalej?

V knihe tvrdíte, že aj keď zaľúbenosť vyprchá, máme šancu udržať si vo vzťahu vzájomnú blízkosť. Ako na to?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie