Agónia Afgancov, ktorí zostanú doma
Krutou pravdou je, že agentovi zmeny nikdy nemožno dať spoľahlivý sľub. Dokonca aj tí, ktorí sa teraz cítia byť Západom opustení, vedia, že to, čo robili, nerobili výmenou za prísľub bezpečia.
Autor je komentátor Bloomberg Opinion
Popri tom, ako sa na letisku v Kábule odohrávajú zúfalé a chaotické scény, sa niektorých z nás zmocňuje hnev, iní sú zdesení a majú strach. („Zdvihnite ruku, ak chcete, aby toto lietadlo pristálo vo vašom meste,“ tvítoval moderátor Newsmax Steve Cortes.)
A potom je tu tretia skupina, ktorá nedokáže skryť svoju škodoradosť. Patria k nej napríklad hviezdni propagandisti ruského režimu, ktorí ani tak neoslavujú víťazstvo Talibanu (napokon, táto skupina je v Rusku stále zakázaná ako teroristická) či dokonca porážku USA, teda úhlavného nepriateľa Putinovho režimu, ale tešia sa z ťažkej situácie tých Afgancov, ktorí sa pokúšajú utiecť, no čelia neschopnosti Západu a často otvorenej neochote prijať ich v akomkoľvek rozumnom počte.
Pomocníci hviezd a pruhov
„To sú tí, ktorí pomáhali hviezdam a pruhom dosiahnuť ich nepremyslené ciele, ale teraz skĺzavajú z odlietajúcich lietadiel, keď ich už pazúry neudržia,“ napísala Margarita Simoňanová, šéfredaktorka ruskej štátnej propagandistickej siete RT na Telegrame. „Poučenie: Nepomáhajte hviezdam a pruhom. Využijú vás a potom vás opustia.“
Keď Viktoria Nikiforovová, publicistka ruskej štátnej propagandistickej agentúry RIA Novosti, vystrelila podobnú salvu na USA a ich „zradených spolupracovníkov“, zdalo sa, že hovorí viac o ruskej prozápadnej inteligencii než o afganských vojenských tlmočníkoch: „V prvom rade sú to jednoducho prívrženci progresívnej globálnej agendy. Aktivisti, bojovníci za všetko dobré proti všetkému zlému. Mnohí z nich budú vykonávať svoju úžasnú prácu po celý život a zostanú čestnými občanmi. Niektorí z nich si však zrazu v istom momente uvedomia, že najväčšími nepriateľmi pokroku sú ich vlastná krajina a pomýlené obyvateľstvo.“
Potom, pokračuje Nikiforovová, začnú snívať o amerických tankoch v uliciach svojich miest, ale sú odsúdení na zánik, pretože USA sa ich nikdy nezastanú: „Môžu piť vegánske latté a hovoriť po anglicky ako oxfordskí profesori, ale to neznamená, že ich ich západné kontakty uznajú za rovnocenných partnerov. V prípade potreby budú zlikvidovaní s rovnakou ľahostajnosťou ako zvyšok obyvateľstva a zradení s neuveriteľným cynizmom.“
Veď už nie je rok 2015
Tieto slová sú v skutočnosti určené ruským nezávislým novinárom, ktorí už boli vyhlásení za „zahraničných agentov“ alebo žijú v strachu, že sa tak stane. Sú určené miestnym aktivistom, ktorých vzdelávacie programy pomohli rozbehnúť západné granty, či proamerickým a proeurópskym politikom na Ukrajine, v pobaltských štátoch, Gruzínsku a v Moldavsku: USA a ich spojenci sa v najhoršom možnom okamihu stiahnu a nechajú vás beznádejne šprintovať k poslednému evakuačnému lietadlu.
