Denník N

Cyklisti verzus vodiči – čo nám na sebe prekáža a aké naprieky si robíme

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Spolu s odborníkmi aj bežnými ľuďmi sme pripravili prehľad najčastejších chýb cyklistov a vodičov, pre ktoré na seba vzájomne nadávame. Ak sa ich vyvarujeme, odrazí sa to aj na počte nehôd.

[poll id=“148″]

Stalo sa vám, že ste išli na bicykli a vodič, ktorý práve zastavil autom na okraji cesty, vás takmer zhodil dverami, lebo sa nepozrel do spätného zrkadla? A naopak, museli ste už niekedy prudko trhnúť volantom, lebo sa pred vami večer z ničoho nič zjavil neosvetlený cyklista?

Za prvých osem mesiacov tohto roka došlo podľa policajných štatistík na slovenských cestách k 350 zrážkam s cyklistom. I keď policajti presne neevidujú, či išlo o zrážku auta s cyklistom, alebo dvoch cyklistov, strety vodičov a cyklistov patria k tým najvážnejším. A aj keď podobné konflikty sa neskončia nehodou, často sú príčinou, prečo sa na cestách nemáme radi.

Naprieky si pritom robíme obojstranne. Denník N oslovil odborníkov z polície, ministerstva dopravy, ľudí z Cyklokoalície, kuriérov, taxikárov či inštruktorov autoškoly, aby pomenovali, kde všade robia cyklisti a vodiči chyby, a kde všade by si mohli viac vyjsť v ústrety.

Čo prekáža cyklistom a kde robia chyby vodiči

Cyklisti v meste. Foto N - Tomáš Benedikovič
Cyklisti v meste. Foto N – Tomáš Benedikovič

1. Ešte to stihnem

Mnohí vodiči sa za volantom stávajú expertmi na fyziku. Násobia a delia rýchlosť vzdialenosťou a vypadne im výsledok, s ktorým sú spokojní len oni sami – myslia si, že to ešte stihnú. A tak cyklistom nedávajú prednosť, keď sú na hlavnej ceste a oni vychádzajú autom z vedľajšej uličky. Však je ešte ďaleko, povedia si. Cyklisti potom musia náhle brzdiť, alebo sa autu tak-tak vyhnúť.

Ešte nebezpečnejší je tento pocit v situácii, keď chce vodič odbočiť doprava, ale má pred sebou cyklistu. Namiesto toho, aby spomalil a počkal, rozhodne sa ho pred odbočovaním obehnúť zľava. Potom volant prudko stočí doprava, čím cyklistovi prekríži cestu.

2. Zastavím len na chvíľu

Keď nie sú peniaze na plnohodnotné cyklotrasy, maľujú mestá na cestách aspoň cyklopruhy. Často úzke a s nelogickým ukončením. Mnohí šoféri však cyklopruh vnímajú ako miesto, kde sa dobre parkuje.

„Robia to zásobovacie autá, kuriéri aj taxíky, všetci s argumentom – však len na chvíľku,“ kritizuje Peter Netri z Cyklokoalície. „Cyklistov to vystavuje zvýšenému riziku, lebo sa musia zaradiť do štandardného jazdného pruhu. No ten cyklopruh je tam navrhnutý práve preto, že v jazdnom pruhu je to nebezpečné.“

3. Prečo sa tak „flákaš“

Veľa vodičov vníma cyklistu na ceste ako prekážku. Pomalú, ťarbavú, nešikovnú prekážku, ktorá si ide svojím výletným tempom a zavadzia ostatným. „My nebrzdíme dopravu, my sme doprava,“ oponuje takémuto mysleniu Šimon Krošlák z cyklokuriérskej firmy Švihaj šuhaj.

Šoféri veľmi často znervózňujú pomalších cyklistov tým, že sa na nich nalepia a idú tesne za nimi. „To je enormný tlak, lebo v prípade drobnej chyby, ako je napríklad nezvládnutie prejazdu hrboľom alebo kanálom, môže znamenať pád a zrazenie,“ vysvetľuje Netri.

4. Keď zatrúbim, zrýchliš

Odhodlanie niektorých šoférov neuspokojiť sa so slabými výkonmi cyklistu, ktorý pred nimi šliape do pedálov, ich neraz privádza k myšlienke, že ho musia povzbudiť. Najlepšie klaksónom. Netreba si zrejme ani domýšľať, aké dôsledky môže trúbenie na zľaknutého cyklistu mať.

Šimon Krošlák opakuje: „Cyklista nespomaľuje premávku. Premávka má takú rýchlosť, akú má jej najpomalší účastník.“

5. Všetci z cesty, vystupujem

Už v úvode spomenutý nešvár máva pre cyklistov fatálne následky. Vodič zastaví pri krajnici, otvára auto, no nepozrie sa predtým do spätného zrkadla, či sa niečo nejde. Ak by to bolo iné vozidlo, skončí bez dverí a zapamätá si to. No ak je to cyklista, doplatí na to práve on.

„Mne osobne sa to stalo raz, keď staršia pani na sedadle spolujazdca otvorila dvere z auta brzdiaceho pred križovatkou,“ spomína Krošlák. „Auto sa ešte hýbalo, keď sa dvere otvárali. Ja som našťastie nešiel rýchlo, ale aj v tej malej rýchlosti som ani nestihol dať ruky na brzdy a vrazil som do dverí. Našťastie sa to skončilo iba poškodenými dverami a prednou vidlicou na mojom bicykli.“

6. Pár „centi“ bude stačiť

Cyklista nie je auto, a treba na to myslieť aj pri predbiehaní. Šoféri majú pocit, že im stačí klasický odhad šírky svojho auta a cyklistu obehnú s odstupom niekoľko desiatok centimetrov. No cyklista naozaj nie je kovová škatuľa, ktorú keď náhodou autom ťuknete, tak sa trochu poškodí lak alebo preliači plech. Cyklista končí so zlomeninami a popáleninami.

„Najlepšie by bolo, aby si vodiči predstavili, že cyklista je blízky člen rodiny,“ radí Netri z Cyklokoalície. „Vlastné deti by nikto nepredbiehal s odstupom 20 cm a v rýchlosti 60 kilometrov za hodinu.“

7. Oproti je len cyklista

Rizikom nie je len obiehanie cyklistu vo vlastnom pruhu, ale aj predbiehanie dvoch protiidúcich áut. Vodiči vykuknú spoza auta, ktoré sa chystajú obiehať, vidia iba cyklistu a obiehajú. Problém je opäť v zlom odhade šírky ich auta, a v prípade, že cesta nemá krajnicu, môžu protiidúceho cyklistu úplne vytlačiť z cesty.

Čo prekáža šoférom a kde robia chyby cyklisti

Cyklisti v meste. Foto N - Tomáš Benedikovič
Cyklisti v meste. Foto N – Tomáš Benedikovič

1. Ruky mám na to, aby som sa držal

Mnohí cyklisti si myslia, že šoférom k vodičskému preukazu pribalili aj schopnosť pozerať sa do budúcnosti. Aspoň do tej neďalekej. Vo viere, že šofér dokáže predvídať, neupozorňujú na to, čo zamýšľajú na ceste spraviť oni. A tak neukazujú zmenu smeru jazdy, neobzerajú sa za seba a neraz vpadnú vodičovi auta priamo pod auto.

2. Teraz je čas na nový album

Jeden z najčastejších cyklistických zlozvykov, ktorý sa dá prirovnať k esemeskovaniu za volantom. Slúchadlá v ušiach a „vypeckovaná“ hudba z iPadu však nespôsobujú len to, že cyklista nepočuje, čo sa práve okolo neho deje. Hudba rozptyľuje a počúvať ju treba inokedy.

3. Svetlo mám v duši, načo ďalšie

Na jeseň budú kratšie dni a problém sa stane ešte vypuklejší. Mnoho cyklistov kašle na povinnú výbavu a už vôbec nemyslia na to, že osvetlenie a reflexné prvky nie je dôležité len pre nich, ale aj pre vodičov, ktorí ich musia včas spozorovať.

„Ľudia u nás aj po meste jazdia nie úplne najvhodnejšími bicyklami, čiže horskými,“  hovorí národný cyklokoordinátor Peter Kľučka z ministerstva dopravy. „Tie veľmi často nebývajú už od výrobcu vybavené tým, čo bicykel do mesta mal mať. Predným bielym svetlom a zadným červeným pre jazdu v zhoršených svetelných podmienkach, čiže ráno, večer a počas hmly.“

4. Sme na výlete, tak „pokecáme“

Jedným z najčastejších prehreškov cyklistov, o ktorom hovoria aj policajti, je jazda viacerých cyklistov vedľa seba. Vyhlášky ju na bežných cestách zakazujú, jedinou výnimkou sú cyklotrasy a cestičky pre cyklistov.

5. Na chodca budem myslieť, až keď ním budem

Špeciálna kapitola je jazdenie po chodníku a vôbec v peších mestských zónach. Peter Kľučka hovorí, že jazdenie po chodníku je zakázané, no keď už sa cyklista pohybuje tam, kde je veľa chodcov, mal by na nich myslieť. „Jazdiť treba predvídavo, pomaly, prípadne chvíľku bicykel tlačiť, len aby som neohrozil toho najslabšieho účastníka premávky, čiže chodca.“

6. Značky sú pre vodičov, nie pre mňa

Pocit, že cyklista nie je tak úplne súčasťou premávky, a teda preňho neplatia úplne všetky pravidlá, si v ankete Denníka N všimli nielen vodiči, ale aj napríklad ľudia z Cyklokoalície. Niektorí cyklisti nerešpektujú stopky či prednosti v jazde, používajú priechody pre chodcov, jazdia po chodníkoch, ale stáva sa aj to, že sa vyberú do križovatky na červenú či bez problémov vstupujú v protismere do jednosmeriek.

„Nedá sa to paušalizovať, ale je zjavné, že cyklisti porušujú niektoré predpisy pomerne často,“ priznáva Šimon Krošlák. „Väčšinou to však nie je spôsobené arogantnosťou cyklistov, aj keď áno, aj cyklisti sú takí, ale nevhodnosťou, alebo absenciou vhodnej  infraštruktúry.“

7. V autobusovom pruhu je bezpečnejšie

Krošlák zo svojej skúsenosti cyklokuriéra hovorí, že cyklistov k porušovaniu zákazov núti snaha vybrať si bezpečnejšiu cestu. Malým príkladom môže byť aj jazda na ceste s vyhradeným pruhom pre autobusy. Legálny prejazd je na pravom okraji susedného pruhu, čiže toho pre ostatné autá.

„Je však nebezpečné, keď vás sprava obiehajú autá a zľava navyše autobus,“ vraví Krošlák. „Väčšina cyklistov preto jazdí pri pravom okraji buspruhu. Je to určite bezpečnejšie, ale obmedzuje to autobusy, ktoré to aj dávajú hlasno najavo. Ja osobne som skúšal obe verzie – aj legálnu a nebezpečnejšiu, aj nelegálnu a bezpečnejšiu, a s trúbením vodičov som sa stretol pri oboch typoch prejazdu. Niektorým som zavadzal v buspruhu, niektorým zase v ceste.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bicyklovanie v Bratislave

Slovensko

Teraz najčítanejšie