Denník N

Ropa dnes mení svet. Kto sú víťazi a porazení?

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Nízke ceny ropy tlačia aj na ceny plynu. Nie všetci však z toho majú radosť. Producenti v Spojených štátoch, Rusku či Iráne prerobia.

Nedávno, keď ceny ropy dosahovali historické maximá, boli médiá plné prognostických článkov o tom,  že svet prežíva „oil peak“. Ťažba vraj dosiahla maximum aj v najväčších producentských regiónoch, akými sú Saudská Arábia alebo Rusko a už nikdy nebudeme môcť úplne pokryť narastajúci dopyt.

Zástancovia tejto teórie argumentovali príkladom Spojených štátov, kde ťažba dosiahla maximum v prvej polovici 80. rokov minulého storočia a odvtedy nezvratne klesá.

Ubehli doslova dva-tri roky a dnes máme presne opačnú situáciu: ropy máme na trhu citeľný prebytok, jej cena strmo padá, v Spojených štátoch ročná ťažba prudko stúpa a dosiahla už bývalé historické maximá na úrovni vyše deväť miliónov barelov denne a debate už nedominuje deficit, ale naopak hrozba prebytku.

Táto najnovšia „ropná sága“ ukazuje, že nie ideológie, akokoľvek dobre mienené politicko-byrokratické dlhodobé koncepcie, ani naivná viera na konšpirácie nehýbu naším svetom. Tou hybnou silou bola a bude aj v prípade takej citlivej komodity, akou je ropa, ľudská inovácia v podmienkach liberálnej ekonomiky a demokratického systému vládnutia.

Doslova inovačný revolučný skok v ťažbe ropy z bridlíc, ktorý dosiahli pôvodne malé ropné spoločnosti – často doslova vo forme start-upov – financované rizikovým kapitálom v Spojených štátoch, sú pravými „vinníkmi“ súčasnej situácie.

Kým ropné giganty a štátne ropné fondy najväčších producentov z Perzského zálivu či Ruska týmto projektom ešte na začiatku tohto desaťročia buď neverili, alebo sa im dokonca verejne vysmievali, malí ropní inovátori vezúci sa ako surfer na vlne strmo stúpajúcich cien „čierneho zlata“ od začiatku milénia preinvestovali obrovské milióny rizikových dolárov do vývoja ťažby z bridlíc.

Nadbytok suroviny: vinná je bridlica

Prvý hmatateľný výsledok tohto inovačno-podnikateľského dobrodružstva sa dostavil už v rokoch 2008-2009, keď sa z bridlíc začala priemyselná ťažba zemného plynu. S jej prudkým nárastom a zlepšovaním technológií začala narastať súbežne aj ťažba ropy.

Kým ťažba plynu bola vzhľadom na jej ceny na trhu USA stratová, práve narastajúca ťažba ropy a jej vysoké ceny umožnili nielen tieto straty kompenzovať, ale vytvárali sa veľmi lukratívne podmienky na ďalšie investície do ťažby bridlíc, čo viedlo k ďalšiemu prudkému nárastu ťažby.

Samozrejme, hľadajú sa aj iné príčiny turbulencií na ropných trhoch. Argumentuje sa spomaľovaním svetových ekonomík, predovšetkým tej čínskej. Lenže podľa posledných údajov Čína práve v skončenom minulom roku importovala historické maximum ropy v objeme 310 miliónov ton. A aj v tomto roku sa očakáva pomerne zaujímavý nárast spotreby o päť percent.

Iné teórie, ktoré sa už pohybujú v rovine konšpiračných teórií, hovoria o dohode Američanov a Saudov proti Iránu a Rusku. Fakty, ale aj verejné vyhlásenia Saudov a ďalších ropných šejkov Perzského zálivu, však skôr hovoria o tom, že ak ide o nejaký cielený zámer, tak je namierený práve na produkciu netradičnej ropy v Spojených štátoch a Kanade, ktorá vytvorila nadbytok suroviny na trhu.

Arabskí šejkovia chcú túto nadprodukciu z trhu vytlačiť zrazením ceny ropy pod hranicu rentability ťažby v Severnej Amerike, čím dúfajú v jej budúci pokles. Pôvodné náklady na ťažbu bridlicovej ropy boli naozaj vysoké, niekde na úrovni 80 až 90 dolárov za barel. Ale dnes, opäť vďaka inováciám, sa znížili na mnohých ložiskách na úroveň okolo 50 dolárov.

Nová ropná poduška

Ďalší faktor je časový, ako dlho producenti bridlicovej ropy môžu takúto cenovú vojnu vydržať. Prví už naozaj zbankrotovali, a niektorí ďalší oznámili, že pozastavujú ďalšie projekty. Je faktom, že bankový sektor za posledné roky tiež uveril v perspektívu ropných bridlíc a pieskov a poskytol úvery v stovkách miliónov dolárov, ktoré sa teraz dostávajú pod otáznik.

Najväčšiu angažovanosť v energetickom sektore vykazujú Scotiabank, RBC Capital Markets, Wells Fargo Securities či Citibank. Avšak aj tak to nie sú sumy, ktoré by mali tieto banky existenčne ohroziť a navyše podstatná časť aktivít ťažiarov je financovaná aj tak inými zdrojmi ako bankovými úvermi.

Samotná technológia ťažby a charakter bridlicových ložísk a ropných pieskov navyše umožňujú pomerne flexibilne reagovať na vývoj trhu. Takže aj keď v tomto roku dôjde k útlmu nových vrtov, tie môžu veľmi rýchlo byť vyvŕtané, keď cena opäť stúpne.

Americká bridlica a kanadské piesky začínajú dopĺňať úlohu „ropnej podušky“ globálneho trhu, ktorú doteraz vďaka svojim ložiskám zohrávala len Saudská Arábia. Spolu tak budú vplývať v blízkej budúcnosti na koridor, v ktorom sa pohybujú ceny ropy.

Ten bude daný aj tým, ako bude pokračovať inovačný vývoj vedúci k znižovaniu nákladov na ťažbu, čo bude limitovať otváranie ďalších, aj bridlicových ložísk v iných častiach sveta. V prvom rade paradoxne u samotného najväčšieho konzumenta – v Číne.

Víťazi a porazení

Ak sumarizujeme vplyv nového „ropného zlomu“ na trhy, snažíme sa nájsť víťazov a porazených. Všeobecne sa mieni, že víťazmi budú minimálne v tomto roku hlavne najväčší odberatelia.

Japonci už vyrátali, že by mohli na dovoze energetických surovín ušetriť až takmer 60 miliárd dolárov. Nemecký priemysel hovorí o zhruba 20 miliardách eur. V prípade Slovenska ide o stovky miliónov eur.

Najviac by však to malo pomôcť krajinám, ktoré v celosvetovom sumáre ročne museli dotovať ceny palív až v objeme 500 miliárd dolárov, aby udržali ich sociálnu únosnosť. Patria medzi ne Indonézia a India, kde vďaka tomu dôjde aj k citeľnému nárastu HDP. Svetová banka tvrdí, že zníženie priemerných ročných cien ropy o 30 percent zabezpečí nárast svetového HDP o 0,5 percenta a zníženie svetovej miery inflácie o 0,4 – 0,9 percenta.

Na opačnej strane budú producenti. V Spojených štátoch by mal útlm alebo dokonca výrazný pokles ťažby citeľný dosah na tie štáty a oblasti, ktoré zaznamenali v posledných rokoch najväčší boom ťažby. Sem patria nielen Severná Dakota a Texas, ale prakticky celý pás štátov pozdĺž Skalistých hôr: od Nového Mexika, cez Colorado až po Wyoming, vrátane Oklahomy a Arkansasu. Pesimistický odhad hovorí o strate až 250-tisíc pracovných miest.

Oveľa horšie dôsledky vidíme u producentských krajín, ktorých ekonomika a štátny rozpočet fatálne závisia od príjmov z ťažby uhľovodíkov. Najznámejšími príkladmi sú už dnes Venezuela, Rusko a Irán.

V prípade Iránu a Ruska situáciu navyše výrazne sťažujú sankcie zo strany Západu. Vysoký iránsky predstaviteľ pred pár dňami priznal, že v dôsledku embarga na nákup iránskej ropy jeho krajina za uplynulé tri roky prišla o 100 miliárd dolárov príjmov.

Ruské straty zo sankcií a cien ropy samotná Moskva priznáva na úrovni medzi 100 a 150 miliardami dolárov.

Štáty Perzského zálivu zatiaľ môžu profitovať zo značných rezerv, ktoré v prípade Saudskej Arábie presahujú 700 miliárd dolárov. Tiež si treba uvedomiť, že za posledné desaťročie narastal podiel vyťaženej ropy, ktorá sa spotrebovala v ich domácich ekonomikách. Tá neslúži len ako iná forma sociálnej pomoci (prakticky zadarmo elektrina pre domácnosti, v ktorých sa klimatizácia stala štandardom), ale aj na diverzifikáciu ekonomických aktivít (lacná energia ako podklad pre iné formy priemyslu a služieb). A táto diverzifikácia ekonomiky sa práve Venezuele, Rusku a Iránu doteraz vôbec nepodarila.

Plyn zlacnie tiež

Ceny ropy vplývajú aj na ceny iných komodít. V európskom priestore je to hlavne plyn. Cena plynu na európskych spotových trhoch sa túto zimu tiež postupne prepadá na minimá. Prispelo k tomu aj upokojenie situácie okolo tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, mierny priebeh zimy spolu so stagnáciou priemyslu.

S prepadom cien ropy sa tak tento rok dostáva pod enormný tlak aj cena plynu v dlhodobých kontraktoch. Jediným faktorom, ktorý bude pokles mierne brzdiť, bude slabé euro voči doláru. Preto sa dá predpokladať, že priemerná exportná cena ruského plynu poklesne pod hranicu 300 dolárov za tisíc kubických metrov, pričom v uplynulom roku bola zhruba na úrovni 360-370 dolárov.

Na európsky trh s plynom môžu mať už čoskoro vplyv aj spomínané problémy s rentabilitou ťažby ropy v USA. Končiaca Obamova administrácia bude čeliť tlaku stratových ťažiarov a republikánov z postihnutých štátov, aby povolila konečne výrazný export plynu. Pretože, ak Američania budú chcieť eliminovať straty z ťažby ropy a pritom udržať pracovné miesta, budú mať jedinú možnosť v podobe exportu plynu.  Vďaka príjmom z dodávok do Ázie a Európy, kde je jeho cena zatiaľ stále citeľne vyššia ako v Severnej Amerike. To zvýši konkurenciu aj v tejto komodite, čo povedie k ďalším zmenám na svetových energetických trhoch.

Keďže historicky ropa, ale aj iné strategické komodity sú nielen pod vplyvom prírodných, trhových a ekonomických faktorov, ale aj geopolitickej bezpečnosti, ich ďalší cenový vývoj bude v nemalom závisieť aj od medzinárodnej politickej situácie. Práve severoamerická bridlicová ropa, plyn a ropné piesky, či sprístupnenie veľkých ložísk plynu v izraelskom šelfe Stredozemného mora menia aj túto svetovú bezpečnostnú mozaiku.  Spolu s reálnymi výsledkami v nových riešeniach a technológiách energetickej efektívnosti či využitia obnoviteľných zdrojov.

Autor je energetický analytik

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie