Právo na nevedomosť
Spor o očkovanie u nás prerástol do výsostne politického problému, v ktorom ide o budúcu zhodu na tom, čo sú to ľudské práva a slobody.
„Zlo vo svete takmer vždy pochádza z nevedomosti a dobrá vôľa, ak nie je osvietená, môže spôsobiť rovnaké škody ako zlá,“ napísal Albert Camus v roku 1947 v románe Mor. A dodal: „Ľudia sú častejšie dobrí než zlí, to však v skutočnosti nie je problém. Tým je to, že sú viac či menej ignoranti a najpríťažlivejšie na hriechu nevedomosti je istota ignoranta, že všetko vie.“
Posledné tri mesiace som počúval ľudí v zapadnutej časti Gemera. Väčšinou boli dobrí a mali aj dobrú vôľu, ale tá istá väčšina odmietala očkovanie proti covidu-19. Ich argumenty pochádzali z nevedomosti, ktorej sa tak desil Camus. Nepokúšal som sa ich presviedčať, len raz som poznamenal, že by mohli počúvať aspoň pápeža, ktorý hovorí, že očkovanie je aktom lásky k blížnemu. Odpoveďou bolo, že pápež tomu buď nerozumie, alebo je na stolec dosadený slobodomurármi.
Najviac ma však prekvapil ich vypätý individualizmus, ktorý je v našej tradične konformnej spoločnosti novinkou. Prekvapilo ma, s akou nástojčivosťou trvali na svojom práve sami rozhodovať o svojom živote a o svojom tele bez ohľadu na spoločnosť. Ja, ktorý som si o sebe vždy myslel, že moja posadnutosť osobnou slobodou ma prirodzene vytláča na okraj spoločnosti, som bol v porovnaní s nimi vzorom konformistu.
Títo dobrí ľudia s dobrou vôľou majú silný pocit, že vláda na nich neprimerane tlačí, aby sa dali očkovať, aby teda urobili niečo, z čoho majú strach. Nechodia protestovať, ale nemajú k takému kroku ďaleko. Obávam sa však, že ak aj v minulosti volili demokratické strany, tentoraz dajú svoj hlas populistom, lebo o nich si myslia, že bránia ich právo na slobodu.
Nesúrodý dav
Chaos v mysliach a nevedomosť nie je slovenská výnimka z európskeho pravidla. V celej Európe protestujú ľudia proti očkovaniu a obmedzeniam pre nezaočkovaných. Sú to často voliči krajnej pravice aj krajnej ľavice, sú medzi nimi hipíci aj fašisti. Je to politicky nesúrodý dav ľudí, ktorých však spája odpor k demokratickému politickému systému.
Paradoxom je, že títo ľudia volia obvykle strany so sklonom k diktatúre, ktorá potláča slobodu jednotlivcov, ale ich hlavným argumentom pri protestoch je právo na ich osobnú slobodu.