Je to koniec? Môže Žilinka naozaj všetko pokaziť?

Po rokoch s Dobroslavom Trnkom a Dušanom Kováčikom sme si všetci zvykli, že prokuratúra je iba nástroj. Zneužíval ju Marian Kočner, Robert Fico a ďalší politici a mafiáni. Presne tak to potom vyzeralo. Skutok sa nestal toľkokrát, až sa to stalo skutočnosťou.

Po Ficovom páde sa zdalo, že prokuratúra sa začne správať ako kladivo štátu na zločincov. A v momente, keď do väzby išiel aj riaditeľ tajnej služby, ktorého nominovala už táto garnitúra, vyzeralo to, že zmena je zásadná: nezatýkajú iba ľudí politických súperov, ale každého, kto pácha zločin.

Teraz sme narazili.

Dokonalé by to bolo na Deň ústavy, ale aj v predvečer tohto významného sviatku poteší, ak práve generálna prokuratúra pošle verejnosti odkaz, že nie súdy, ale všemocný prokurátor rozhoduje o tom, čo je a čo nie je zločin. V duchu ústavy, samozrejme.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka poslal takú jasnú správu o svojej predstave spravodlivosti, že sa už nedá pomýliť. Pčolinský, Zoroslav Kollár, Haščák, Gorila.

Žilinka je prekážkou spravodlivosti. Jeho konanie nie je v záujme štátu, ale v záujme jeho politických stvoriteľov.

To neznamená, že Žilinka a jeho tím nemajú právo na pochybnosti. Naopak. Tie sú vždy zdravé a pomáhajú zabrániť justičným omylom a tragédiám. Ale takto nevyzerajú pochybnosti. Toto je stopka bez šance na diskusiu.

Smrdelo to už pri zastavení vyšetrovania únosu Vietnamca. Vtedy sa Žilinka ešte tváril, že má záujem vysvetľovať. Síce nepresvedčil, lebo hovoril, že o ničom nevie, nevidí výpovede svedkov, zistenia nemeckých vyšetrovateľov, ale aspoň to skúšal.

Teraz už ani nepredstiera záujem o zdanie normálnosti. Najlepšie to vidieť na prípade bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského.

Žilinka aj Pčolinský sú z tej istej rodiny od Borisa Kollára. Im vďačia za funkcie a Pčolinský teraz aj za slobodu.

Po pol roku vo väzbe by sa dalo pochopiť, ak by bol spor o to, či má zostávať ďalej za mrežami a či nemôže na súd dochádzať aj z domu. Ale Žilinkovi to nestačilo. Nielenže ho pustili na slobodu, oni mu rovno aj vymazali obvinenia. Počkajme si na písomné zdôvodnenie tohto zásahu, ale neexistuje vesmír, kde by sa dalo ospravedlniť, že o takomto vážnom prípade nerozhodnú súdy.

Zopakujme si to: pochybnosti sú vždy na mieste. Preto sa Pčolinský zas a znovu obracal na súdy a žiadal ich, aby jeho situáciu preverili. Tri rôzne senáty Najvyššieho súdu povedali, že vo väzbe je právom, potvrdil to dokonca aj Ústavný súd.

Vo chvíli, keď sa skončilo vyšetrovanie a špeciálna prokuratúra chcela predložiť prípad súdu, Žilinkova prokuratúra zasiahla a všetko zmietla.

Ako inak sa to dá vnímať než ako arogancia moci a prostredník do tváre verejnosti?

Fico musí mať zimomriavky a iste spozornel aj Marian Kočner. Je možné, že sa v priebehu jedného dňa všetko pokazí a oni by predsa len mohli mať nádej?

Nie je to, samozrejme, iba jeden deň. Ten zápas sa tu odohráva už viac ako rok. Politici, mafiáni a všetci tí skorumpovaní policajti, prokurátori a sudcovia sa snažia zachrániť. Za každú cenu. Ide im o všetko.

Preto vlastne neprekvapí, že v ten istý deň, ako úraduje Žilinka, pod tlakom tých istých ľudí v pozadí odchádza do civilu policajný prezident. Peter Kovařík nebol bez chyby. A nezvládnuté protesty pred Prezidentským palácom by pokojne mohli byť dôvodom na odchod. Ale toto?

Znovu to len posilňuje obavu, že teraz sa rozhoduje, či máme nádej veriť, že tu bude spravodlivosť. Že sa vyšetria zločiny z mafiánskych čias Roberta Fica. Že sa zastaví korupcia a tunelovanie z ministerských úradov. Že ani rodina Borisa Kollára nebude môcť považovať kreslo v koalícii za pozvánku na hody.

Deň ako ten dnešný sa ťažko rozdýchava. Ale je naozaj koniec?

Nemusí byť. Ak má polícia a špeciálna prokuratúra všetko dobre podložené, ani Pčolinský ešte nie je v suchu. Kovaříkov odchod môže byť aj nástupom ešte razantnejšieho policajta.

Snaha potrestať zločincov, aj keď sú v kategórii „naši ľudia“, bola tým najzásadnejším, čo túto vládu odlišovalo od predošlých. Po dnešku to už neplatí.

Na mieste sú preto otázky: Dá sa so Žilinkom bojovať za spravodlivosť? Kto mu okrem Fica, Borisa Kollára a ďalších z jeho zoznamu uverí? Má táto vláda ešte zmysel a kedy pochopia, že s mafiou sa mafia poraziť nedá?