Denník N

Zrýchlil ho aj extrémny posed. Z rekreačného cyklistu je majster Slovenska a hovorí, ako sa mu to podarilo

Ronald Kuba počas tréningu časovky. Foto - archív R. K.
Ronald Kuba počas tréningu časovky. Foto – archív R. K.

Štúrovčan Ronald Kuba (26) nie je profesionálnym cyklistom, ale v júni sa stal majstrom Slovenska v časovke, keď na 40-kilometrovej trati zdolal druhého Lukáša Kubiša z Dukly Banská Bystrica o 25 sekúnd.

Kuba prevádzkuje cyklistický obchod, detailne sa venuje technike jazdy aj aerodynamike a jeho YouTube kanál s cyklistickými tipmi v angličtine má viac než 22-tisíc odberateľov.

Cyklistický nadšenec sa v časovke čoskoro po prvý raz porovná so svetovou špičkou, keďže bude reprezentovať Slovensko na majstrovstvách Európy (9. 9.) aj na majstrovstvách sveta (19. 9.).

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo sa v časovke presadzuje, hoci na ňu nemá vhodnú postavu;
  • ako získava sekundy na silovejších časovkárov;
  • prečo jeho slovenský titul nie je náhoda, ale výsledok systematickej práce;
  • ako kombinuje tréningy s prácou a ako získava sponzorov;
  • na čo si trúfa na MS a kde sú jeho limity.

V detstve ste sa častejšie než na bicykloch vozili na motorkách. Aké boli vaše športové začiatky?

Moja rodina mala k motorkám vždy blízko, otec aj starý otec jazdili motokros, a tak som s ním už v detstve začal aj ja. Od šiestich rokov som chodil na preteky, odjazdil som dvanásť sezón, no potom prišli zranenia, po ktorých som nedosahoval také výsledky, aké som si predstavoval. Prišiel som o motiváciu, s motokrosom som skončil a mal som dva-tri roky hluché obdobie, keď som aktívne nerobil žiaden šport.

A potom ste sa dostali k cyklistike.

Vždy som po nej pokukoval, keďže rodičia mali veľkoobchod s cyklistickými dielmi. Začal som teda jazdiť na úplne rekreačnej úrovni, najskôr som chodil na výlety na horskom bicykli a potom som si v roku 2016 kúpil aj cestný. Po nejakom čase som sa rozhodol, že sa tomu začnem venovať viac, vzdelával som sa v oblasti tréningov a techniky a začal som v tejto oblasti aj podnikať – predávať bicykle a robiť servis. Na ceste sa špecializujem na časovku, ktorá ma vždy lákala najviac.

Prečo?

Páči sa mi na nej, že je súbojom človeka so sebou samým a s časomierou. V okolí Štúrova navyše ani nemám možnosť jazdiť za nejaký klub, podmienky sú tu síce veľmi dobré, ale na organizovanej úrovni sa nejazdí. Ako jednotlivec by som to mal v cestných pretekoch veľmi náročné aj medzi amatérmi, najmä v začiatkoch, keď som ešte nemal súčasnú výkonnosť. Ďalším dôvodom je, že na Slovensku sú preteky zväčša rovinaté alebo mierne kopcovité, pričom ja meriam 172 centimetrov a teraz vážim asi 62-63 kíl. S touto postavou by som sa v špurtoch presadzoval len veľmi ťažko, som skôr vytrvalostný typ a potreboval by som dlhšie a náročnejšie preteky.

Máte na časovku vhodné predispozície?

Práveže to nie je úplne ideálne, ak by som bol vyšší a mal viac svalovej hmoty, na rovinkách by som vedel vyvinúť väčší výkon. Darí sa mi to však viac-menej kompenzovať celkom extrémnym posedom s nízkym aerodynamickým odporom. V časovke sa dá veľa získať vďaka technickej stránke, ktorej sa venujem asi viac než ktorýkoľvek jazdec na Slovensku, a tiež mi to pomohlo zlepšiť sa.

Skúste nám to vysvetliť.

Na jazdu na bicykli jednoznačne najviac vplýva

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cyklistika

Radíme športovcom

Rozhovory

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie