Denník N

Balada o stratenom Balogu: Irká, keď sa vyzujem, to bude horšô, ako keď som obúti

Partizáni v Balogu v roku 1999. Foto – Andrej Bán
Partizáni v Balogu v roku 1999. Foto – Andrej Bán

Spomínam na svojich predkov, na detstvo a mladosť v drsnej horehronskej dedine Čierny Balog, kde bol za vojny každý partizánom a kde nacisti zavraždili aj môjho prastarého otca. A po desaťročiach tu začal vyhrávať voľby Kotleba.

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Brezne a na Horehroní.

Zachrčal dedinský rozhlas. Z ampliónov na drevených stĺpoch sa ozvalo najprv praskanie vinylu a dajaká partizánska pesnička, po ktorej všetko na okamih stíchlo. Bol som, ako vždy v podobných prípadoch, v napätom očakávaní, že súdružka hlásateľka nám oznámi prinajmenšom vypuknutie 3. svetovej vojny.

„Vážení občania, oznamujeme vám, že kino Partizán v balockom dome kultúry bude dňa toho a toho premietať švédsky pornografický film Baba dala vojakovi. Koniec hlásenia.“

Chvíľku bolo ticho.

„Oprava. Vážení občania, nejde o švédsky, ale o sovietsky film, nie je pornografický, ale panoramatický, a nevolá sa Baba dala vojakovi, ale Balada o vojakovi.“

Kronika neohlásenej popravy

Možno sa to takto udialo, možno nie. Každopádne v našej rodine sa táto historka tradovala z generácie na generáciu.

Reálie boli uveriteľné. Ak by na Slovensku žil Márquez, čo je už uveriteľné o niečo menej, zrejme by si namiesto Maconda vymyslel čosi ako Čierny Balog. Päťtisícovú, obrovskú a rozťahanú obec s tuším trinástimi osadami, učupenú pod hoľami a hrebeňmi Slovenského Rudohoria.

Čierny Balog na dobovej pohľadnici. Foto – archív Andreja Bána

Medveďovo, Starý Krám, Nový Krám, Jergov, Jánošovka, Pusté… až po Dobroč. Nikdy ju nikto nedobyl. Ani nemeckí nacisti.

Aj keď, komunistický spisovateľ Peter Jilemnický, ktorý v rámci tvorivej inšpirácie pobudol na jednej z mnohých horární v tunajších dolinách, si minimálne jednu časť svojho románu Kronika vymyslel. No dobre, povie sa vyfabuloval, vo výsledku je to však jedno. Kroniku sme mali, my starší, do roku 1989 ako povinné čítanie na základnej škole.

Pamätáte? Janko Giertli sa brodí vysokým snehom, aby podal správu partizánom. Chlapec hrdina. Inšpirácia sovietskym Pavkom Korčaginom.

Jilemnický v Kronike píše, ako išli partizáni na „mašinke“, teda na parnej lokomotíve balockej lesnej úzkorozchodnej železničky, do osem kilometrov vzdialeného Hronca. V prestrelke s Nemcami hrdinsky padli.

No, je to tak trochu ako s tým pornografickým, ergo panoramatickým filmom. Nechcem vás zbaviť ilúzií (napokon, kto by už dnes čítal Jilemnického?), náhodou však viem, ako to bolo v skutočnosti – rušňovodičom bol vtedy môj prastarý otec.

Volal sa Ján Nikolaides, mal grécky pôvod, nosil štricácke fúziky

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

2. svetová vojna

Denník N v Brezne

História

Slovensko

Teraz najčítanejšie