Spolupracujúci obvinený Slobodník: Urobili sme veľa svinstiev (+ podcast a video)

Bernard Slobodník za vlády Smeru ako vysoký policajný funkcionár videl, čo sa v tejto krajine deje, a dnes hovorí o tom, že mal zlý pocit, že sa na tom podieľa. V rozhovore hovorí:

• ako mu v prítomnosti Norberta Bödöra dali najavo, že po nástupe do vysokej funkcie sa očakáva lojalita a on sa stáva súčasťou systému;
• o tom, kto mu dal prvý úplatok, koľko to bolo a kam si ho schoval;
• ako vnímal policajného prezidenta Tibora Gašpara a v čom bol potom iný Milan Lučanský;
• o okolnostiach, ktoré predchádzali zadržaniu Mariana Kočnera;
• a ako sa žije s pocitom, že sa podieľate na korupcii.

Z akých trestných činov ste obvinený?

Z viacerých korupčných trestných činov.

V akej trestnej sadzbe sa nachádzate?

To mi je ťažko povedať, nejako sa tým nezaoberám. Ale som aj súčasťou zločineckej skupiny, ktorá pôsobila na policajnom prezídiu.

Takže ste vo vyššej trestnej sadzbe. 

Zrejme hej.

Bol vám zaistený majetok? 

Áno, bol, tak ako aj ostatným obvineným. Všetko, čo mám a čo som nadobudol počas celého života. 45-ročný byt v činžiaku v Leviciach, v ktorom býva moja dcéra s vnukom, rodičovská vinica, ktorá po smrti môjho otca prešla do vlastníctva mňa a mojej manželky, a potom byt, ktorý sme si kúpili v roku 2016 alebo 2017, a garsónka, ktorá sa pri tom byte nachádza. Tento byt bol kupovaný aj pomocou svokrovcov a mamy, aby tam dožili, keď ich bude treba opatrovať.

Viacerí obvinení stihli majetky prepísať na príbuzných alebo im blízke osoby, vy nie?

V žiadnom prípade. Všetko čo vlastním, tak to vlastním spolu so svojou manželkou.

Vy ste aj do trestného konania vydali 200-tisíc eur, je to tak?

Áno, je to tak.

Koľko ste odslúžili v policajnom zbore?

Necelých 27 rokov.

Vždy ste brali úplatky?

To nie, v žiadnom prípade. Prešiel som v polícii od čakateľa vyšetrovateľa až po funkciu, ktorú som robil na konci svojej kariéry.

Kedy ste zobrali svoj prvý úplatok?

Prvý úplatok, ktorý ja naozaj považujem za úplatok, som zobral, až keď už som bol v systéme, v roku 2014, keď som už bol riaditeľom Národnej jednotky finančnej polície.

A to, čo nepovažujete za úplatok?

Tak určite nejaká kačica, kamarátska pomoc ohľadom stavebného materiálu, cementu, víno, tak to som v tom čase na úrovni okresu určite nepovažoval ani ja, ani ostatní za úplatok.

To bolo na polícii v Leviciach bežné.

Myslím, že to bolo bežné všade. Čím menšie útvary, tak súdržnosť ľudí aj s okolím fungovala. Ale nebolo to hneď za niečo.

Video: Slobodník: Urobili sme mnoho svinstiev (autorky: Monika Tódová, Martina Koník)

Za čo bol prvý úplatok v roku 2014?

Za vznesenie obvinenia určitej skupine ľudí a bolo to zneužité na boj proti niektorým bývalým opozičným poslancom. Bolo to protiprávne.

V akej výške to bol úplatok?

30-tisíc eur.

Ako ste sa stali riaditeľom Národnej jednotky finančnej polície?

Už som pracoval ako riaditeľ Národnej protikorupčnej jednotky, expozitúry stred. Zhruba po roku prišiel vtedajší policajný prezident Gašpar s týmto návrhom po našich rozhovoroch, že by so mnou počítali na vyššiu funkciu. Túto funkciu som prijal a v tej fáze a v tom čase som sa na ňu aj tešil.

Bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó povedal, že on dostal ponuku na funkciu od Gašpara a Norberta Bödöra. Poznali ste sa v tom čase už aj s Bödörom?

Vedel som o ňom, vtedy som sa s ním nestretával, nebol som ešte zrejme v systéme. Ale môj posledný rozhovor, ktorý prebehol pred mojím menovaním do funkcie, sa uskutočnil v priestoroch Bonulu v Nitre a boli tam prítomní pán Norbert Bödör aj pán Tibor Gašpar.

Čo to bol za rozhovor?

Či som si vedomý, na akú idem pozíciu, a bolo mi veľmi jemne naznačené o mojom budúcom pôsobení, o určitej lojalite a určitom systéme, ktorý môžem očakávať a ktorý hlavne oni odo mňa očakávajú.

Ako ste vnímali, že ste na stretnutí s Bödörom? Už ste vtedy vedeli, že to k tomu patrí?

Do určitej miery som vedel, že pán Norbert Bödör hovorí do niektorých vecí. Dozvedel som sa to od svojich kolegov, ale nemal som s tým osobnú skúsenosť. Až toto prvé stretnutie ma presvedčilo o tom, že pán Bödör je veľmi dôležitou súčasťou systému, do ktorého vstupujem.

To bolo vaše prvé stretnutie?

Videl som ho ešte raz, ale nie pri policajnej príležitosti.

Prečo mal podľa vás Bödör toto postavenie?

Na tú otázku je ťažké odpovedať. Vtedy som vedel, že to bol blízky rodinný príslušník pána Tibora Gašpara. Myslel som si, že Gašpar je ten, kto hrá hlavnú úlohu.

Dnes si myslíte čo?

Dnes si myslím, že ich úlohy boli skoro na rovnakej úrovni, ale pán Bödör bol ten, ktorý bol spojovateľ s prostredím, ktoré sa týkalo politiky a iného biznisového prostredia.

Ako to myslíte?

Bol to človek, ktorý rozdával úlohy a karty počas rokov 2014 až do roku 2018, pokiaľ som v tomto systéme fungoval na pozícii, na ktorú som bol daný. Bol som niekoľkokrát aj pri tom, keď pán Bödör telefonoval alebo bol v spojení s najvyššími predstaviteľmi vtedajšej politickej moci.

Prečo mal Bödör toto postavenie?

Ťažko mi to vysvetľovať. Do týchto výšok poschodí som nikdy nedosiahol, nikdy som nebol prítomný pri takýchto rozhovoroch. Ja som bol prítomný pri rozhovoroch, kde sa dávali príkazy a požiadavky, ktoré bolo potrebné plniť. Z portfólia požiadaviek bolo jasne vidieť, že sú mnohokrát spojené s ľuďmi, ktorí vzadu hýbu nitkami určitých káuz. Z prípadu na prípad bolo jasnejšie, že úloha pána Bödöra bola byť koordinátor medzi požiadavkami politiky a požiadavkami na úrovni OČTK.

Ale prečo mal tú možnosť?

Ja som nastúpil do rozbehnutého vlaku, ktorý už mal určitý systém, pravidlá, ktoré sa prísne dodržiavali. Dnes stále hovorím, bez ohľadu na to, ako to komentujú niektorí iní, že to bola jedna organizovaná zločinecká skupina cieľavedome konajúca v prospech určitej skupiny ľudí z vysokej politiky, vysokého biznisu a v prospech svojich vlastných záujmov. Nič sa neurobí na základe toho, že je to len darované. Dnes a aj v minulosti, nikto vám z ničoho len tak nič nedaruje. Tým, že pán Bödör dostal takéto výsady, tak ich dostal zrejme preto, že jeho protislužba voči týmto ľuďom, najvyšším politickým špičkám, musela byť adekvátna a dokonca si myslím, že ešte vyššia, ako bol jeho samotný prospech.

Vedeli ste, že vstupujete do systému, v ktorom budete musieť chrániť takzvaných našich ľudí?

Lojalita bola všeobecne deklarovaná. V žiadnom prípade mi nikto nepovedal, že teraz sa to bude týkať nejakej osoby. Všetko sa vyvíjalo a išlo to s časom, s tlakom verejnosti, novinárov, keď začali vychádzať na povrch určité kauzy. Pokiaľ išlo o finančnú políciu, prichádzali príkazy, ktoré sa týkali určitých prípadov a káuz. Nemôžem povedať, že som vedel, že teraz budem chrániť 150 ľudí v štáte, ktorí majú byť nedotknuteľní. S jedlom rastie chuť. Môj vnútorný rozpor, to bol neustály boj, či vyskočiť z rozbehnutého vlaku alebo byť jeho súčasťou a prijímať aj benefity. A tie boli lákavé. V tom čase si človek neuvedomoval, ako v budúcnosti uškodí svojej rodine, deťom, možno aj vnukom.

Vy ste chodili aj na tie stretnutia vedenia polície a ministra vnútra Roberta Kaliňáka do pivnice Radošina alebo na šieste poschodie v Bonule?

Chodil som. Radošina, to bol rituál a príkaz, kde sme sa všetci okrem pár ľudí museli zúčastniť.

Tá vinica patrila Bödörovi. 

Tak sa hovorilo. Ja som jeho majetky v živote neskúmal, iba čo som počul. Áno, chodili sme na tieto stretnutia, stretávali sme sa tam minimálne raz ročne, niekedy aj dvakrát, nielen na Vianoce, jedno bolo aj predprázdninové. Stretávali sa tam ľudia, ktorí už boli opísaní aj v médiách. Bola naša povinnosť sa zúčastniť.

Prečo?

Aj vo mne rástol nejaký vnútorný pocit, že niečo som, niečo znamenám a niečo môžem. Tá suverenita a arogancia bola u tých ľudí, ktorí tejto skupine šéfovali, ešte väčšia. Oni si mysleli a aj nás brali za nejakých vojakov, ktorí sú naprogramovaní a svojimi činmi nikdy neopustia líniu toho, čo je dané a čoho sa majú držať.

K čomu najčastejšie smerovali príkazy?

Sú to veci, ktoré sa týkajú konkrétnych živých vecí. Ide o mnohé známe kauzy, ktoré médiá roky opisujú.

Bolo to teda o tom, či sa niečo má alebo nemá vyšetrovať?

Bolo to o tom. Nespomínam si, že by som počas môjho pôsobenia vo funkcii niečo vyžadoval od podriadených príkazom alebo nátlakom.

Asi to išlo cez peniaze, nie?

Do určitej miery hej, ale ešte je skoro to hovoriť verejne. Mal som metódu, že som sa tie príkazy snažil na podriadených prenášať formou diskusie o daných veciach. Formou možnosti ísť po hrane zákona. Nikdy v živote som nikomu nebúchal na stôl, že toto takto musí byť.

Zrejme to fungovalo tak, že ste mali sebe bližších vyšetrovateľov, ktorí keď počuli váš právny názor na vec, tak to akceptovali, nie?

Áno. Je viac prípadov a skutkov, v ktorých to bolo presne takto, a v niektorých to bolo za peniaze.

Od koho ste prijali ten prvý úplatok, aby bolo vedené stíhanie na predstaviteľov opozície?

Od pána Bödöra.

Ako to prebehlo?

Je to živá vec a nemôžem o týchto veciach hovoriť.

Povedali ste, že to bolo 30-tisíc eur, a to sa mnohým zdá ako malé peniaze. Mnohí si úplatky predstavujú v státisícoch, možno až v miliónoch. Čo to vtedy pre vás znamenalo?

Strašne veľa peňazí. V živote som nebol konzumný typ človeka. Ani ako rodina, nikdy sme neboli na drahých dovolenkách, v Karibiku alebo neviem kde. Prvýkrát som bol pri mori, keď som mal 25 rokov.

Vy ste nechodili každý rok do Dubaja?

V Dubaji som bol raz v živote, keď sa mi vydávala mladšia dcéra. Chcela svadbu len na mestskom úrade a chcela, aby sme si šiesti urobili dovolenku týždeň v Dubaji. Odvtedy som nikdy na takej lukratívnej dovolenke nebol.

Prečo ste tých 30-tisíc zobrali? Nemali ste s tým problém?

Vnútorný problém som mal od začiatku. Nie je to moje vyplakávanie alebo aby som tu pôsobil ako človek, ktorý nevie napočítať do desať. Nikdy som nedisponoval množstvom peňazí. Okrem nehnuteľnosti a vinice a bežných áut typu Škoda, ktoré som kupoval ako ojazdené, som si nevedel predstaviť mať v kope 30-tisíc eur. Aj keď som zažil pri odchode z polície odstupné 20-tisíc eur.

Vy ste bývalý sponzor Smeru a mnohým sa to môže zdať v kontraste s tým, čo hovoríte. Pred dvomi rokmi ste mi v rozhovore vysvetľovali, že to ste sa viacerí kamaráti zložili a vy ste dali asi dva a pol tisíc.

Áno. Bol som v civile a bolo to celé o kamarátstve. Môj kamarát bol predseda okresnej organizácie Smeru v Leviciach. Vysoko si ho vážim, je to čestný chlap. Vtedy sme si partia povedali, že by sme do Smeru na úrovni okresu mohli vniesť nový vietor. Ale trvalo to len krátky čas. Hovoríme o čiastke 10-tisíc eur a bola to jedna z najvyšších čiastok v rámci výročnej správy, ale to nie sú rozhodujúce peniaze. To boli peniaze oficiálne. Tok peňazí je asi niekde inde, ale ja som do tých výšin nikdy nedorástol, aby som ich vedel identifikovať.

Potom ste už brali peniaze opakovane. Váš vnútorný problém sa zmenšoval? Keď to človek spraví raz, tak potom je to už jednoduchšie?

Je to o niečo jednoduchšie, ale bol tam určitý vnútorný boj. Ale videli ste, ako funguje systém, ako na tom profitujú tí, ktorí boli na mojej úrovni alebo trošku vyššie.

Iba sme to tušili.

Mali ste presnú predtuchu a na 90 percent ste počas celých tých rokov, čo Smer vládol a keď som bol vo vysokých policajných pozíciách, triafali jeden klinček po hlave za druhým. Nehovorím len o kauzách, o ktorých ste písali, ale aj o správaní, o arogancii, o vlastnostiach, ktoré prekračujú minimálnu slušnosť. Bez ohľadu na to, aký som bol lump a kde som pôsobil, snažil som sa u svojich podriadených alebo aj v mojom pôsobení minimálne deklarovať slušnosť a nechovať sa ako stopercentný superman, ktorému dnes všetko patrí.

Naposledy sme spolu robili rozhovor pred dvoma rokmi v auguste 2019, keď sa zverejnila Threema. Už ste trochu naznačovali zlyhania, ale ku korupcii ste sa nepriznávali. Prečo?

Pretože som bol zbabelý. Vtedy bol už systém našťastie do určitých častí rozobratý a bolo to už po nástupe nového dočasného policajného prezidenta a po odchode pána Gašpara. Áno, naznačoval som tam určité veci, ale stále som nevedel pristúpiť k tomu, aby som to skonkretizoval a nasypal si popol v plnej miere na hlavu. Zrejme by si to aj v tom čase niektoré orgány všimli. Väčšina ľudí v orgánoch činných v trestnom konaní, prokurátori aj sudcovia boli poctiví. Začali by sa mnou zaoberať, bol by to pre nich signál. Bohužiaľ som to nechal na polceste a korupciu som nechal úplne plávať. Vtedy som sa napríklad vyjadril aj o stíhaní pána Kisku, ktoré nebolo v poriadku a v žiadnom prípade sa nemohlo porovnávať so stíhaním iných ľudí, ako bol Bašternák a podobne.

Naozaj je väčšina ľudí v bezpečnostných zložkách poctivá?

Je to väčšina. Systém nemôže byť masívny, predimenzovaný, musí minimalizovať osoby. Potom vás to tlačí a žiada od vás, aby ste skúsili a používali metódy, ktoré sa bežnému policajtovi možno ani nezdajú tak, že je na veci veľký záujem. To je o prístupe k ľuďom. Nechcel som, aby tie veci prenikali do prostredia razantnejšie, lebo keď už dvaja ľudia niečo vedia, tak je koniec. Ale mal som aj ja bútľavé vŕby, ktorým som hovoril všetko, dokonca aj o úplatkoch. Radili mi, aby som sa voči tomu postavil; bol som presvedčený, že iná možnosť nie je. Je to aj o vývoji spoločnosti. Všetkým týmto si prešla aj Amerika, aj naozaj vyspelé demokratické krajiny, ktoré sú mnohé roky pred nami svojím právnym systémom, nastavením podmienok pre biznis. Keby som mal o 20 rokov menej, tak nehovorím, že by som bol revolucionár, ale postupoval by som v týchto veciach omnoho razantnejšie.

Začali ste rozprávať, až keď ste zistili, že Ľudovít Makó nepodal sťažnosť voči vzatiu do väzby. To bol pre mnohých ľudí signál, že ide do spolupráce a že je zle. Nebolo to neskoro?

Samozrejme, že bolo. Dnes poviem, že to bolo neskoro. Ale stále som to robil s vedomím, že som nevedel, že mám byť stíhaný. Nevyhľadal som pomoc advokátskej kancelárie za to, že som chcel kryť svoje činy. Trvalo mi skoro mesiac, kým som sa dostal k tej kancelárii, ku ktorej som chcel. Vtedy som absolútne nevedel, že to bude mať až takýto vývoj. Vedel som o veciach, o ktorých som chcel pravdivo vypovedať. Mám 60 rokov a sám nemám voči sebe morálne právo zavádzať alebo v niečom klamať. Neviem, koľko života mám ešte pred sebou, ale keď tento proces prebehne, tak chcem zostať nie čistý, lebo taký nikdy nebudem, urobili sme mnoho svinstiev, ale aby aspoň moje deti a moji vnuci nemuseli žiť v spoločnosti, ktorá je takto ohýbaná a nemá pravidlá. Je to nielen môj boj za seba, ale aj za mojich vnukov, nech sa tieto veci raz a navždy vyčistia. Každý z nás budeme robiť aj chyby, ale nemôže to byť systém, ktorý je založený na peniazoch a potláčaní spravodlivosti a na veciach, ktoré nepatria do demokratickej spoločnosti.

Predpokladám, že ste vedeli, kto všetko je súčasťou systému. Nebáli ste sa, že vás jedného dňa odhalia?

Ale určite. Už som to naznačoval. Takéto nezákonné veci v demokratickej spoločnosti trvajú krátko. Výmenou vlády sa spoločnosť začala vyvíjať veľmi správnym smerom. Toto je jediná možnosť, možnosť očisty. Ak to neprijmú moji spolupáchatelia, tak budú neustále čakať na pánaboha, že sem niekoho zašle a čarovným prútikom to zmení. Národ nie je hlúpy, vie, v akých podmienkach žije, ako mnohí ľudia dennodenne bojujú o prežitie. Ja som medzi nich posledné štyri alebo päť rokov nepatril, nebol som v núdzi. Boli sme si vedomí, že toto je na koľko? Na rok, na dva, na päť a že raz sa to musí skončiť.

Myslíte si, že proces očisty bude pokračovať, aj keď sa zmení vláda? Vidíte, aké sú tlaky zo strany politikov, ku ktorým to smeruje, aby sa to zastavilo.

Verím, že sa to už nikdy nezastaví. Aj v Amerike bol enormný záujem politikov, ktorým vyhovoval čierny trh, nájomné vraždy a podobne. Sila spoločnosti, čestných ľudí, médií, pokiaľ táto časť necúvne, tak tento vývoj budú len hnať dopredu.

Kto bol v systéme Peter Košč, ktorý je tiež obvinený z korupcie, polícia po ňom pátra a od marca je na úteku?

Neviem, či bol v systéme, za ktorý som ja stíhaný. Zoznámili ma s ním určité osoby. Pre mňa znamenal osobu, ktorá má obrovský prehľad o bezpečnostných zložkách, pôsobil na mňa veľmi seriózne, cítil som, že sa s ním viem porozprávať a vie mi v určitých veciach poradiť ako človeku, ktorý nikdy predtým nebol vo vysokej policajnej funkcii. Nikdy som nebol pri rozhovoroch, ktoré viedol s politikmi alebo osobami v biznise. Keď som sa rozhodoval o konci svojej policajnej kariéry, tak sa aj jeho správanie začalo meniť a naše stretávania sa ukončili.

Vnímali ste ho ako zástupcu SIS alebo lobistu?

Bol podnikateľ, neviem, že by bol personálnym pracovníkom služby alebo inej bezpečnostnej zložky, ale disponoval mnohými informáciami.

Nastala v polícii zmena, keď musel po vražde odísť Tibor Gašpar a prišiel Milan Lučanský?

Určite áno. Milan Lučanský vniesol do polície profesionalitu, rešpekt, zosekal určité benevolencie, ktoré mali určití funkcionári. V niektorých veciach postupoval veľmi razantne. Znamenalo to pre mňa väčšiu slobodu. Mal som s ním dobré vzťahy a o mnohých veciach som s ním diskutoval.

Bolo to tak, že Gašpar nechcel odísť z funkcie? Odstúpil kvôli nemu aj minister vnútra Tomáš Drucker a až vtedajší premiér Peter Pellegrini ho potom prinútil odísť.

Vnútorne som to tak cítil. Aj v okolí sa hovorilo, že to bolo tak. Ak si dobre pamätám, tak aj sa veľmi pohoršoval, že čakal trochu iný vývoj v tejto situácii a inú podporu od týchto ľudí.

Nakoniec obvinili z korupcie aj Lučanského. Mnohých to prekvapilo, vás nie?

Do určitej miery to prekvapilo aj mňa. Sú veci, o ktorých nechcem hovoriť, sú to ešte živé veci. Pán Lučanský bol na jednej strane veľký profesionál, človek s obrovskými zásadami, ktorý presadzoval spravodlivosť a vedel aj dôverovať, ale zrejme aj on urobil určité chyby.

To znamená, že v systéme ste rozlišovali na dobrých a zlých, hoci všetci brali peniaze?

Pán Lučanský nepatril do Bödörovho systému, o ktorom hovoríme.

A kam patril?

Na to neviem objektívne odpovedať. Bol ten, ktorý sa v mojom myslení pričinil o veci, ktoré pohli touto spoločnosťou a umožnili, aby sa lavína spustila naplno. Napríklad veľmi utajované zadržovanie Mariana Kočnera, hovoríme o zmenkách, ide o právoplatne ukončený prípad. Áno, aj v systéme boli ľudia, aj keď s veľkými prešľapmi a s konaním, ktoré bolo protiprávne, korupčné, ale mali reálny názor na vec a vedeli vyhodnocovať situáciu, že je neudržateľná a nie je správna. Nie raz sme si medzi sebou viacerí povedali, že sa správame korupčne, profitujeme z benefitov našich šéfov, plníme ich príkazy, ale na druhej strane sme sa snažili zachovať aspoň v základných veciach omrvinku toho, aby sme sa nedostali na úplné dno bahna.

Ako ste vnímali Lučanského samovraždu?

Ťažko, ale myslím si, že nie jeden človek by konal tak, ako to urobil on.

Bola vražda Jána Kuciaka pre niektorých z vás hranica?

Bola to úplná konečná, aj keď sme určitý čas ešte boli v systéme. A vôbec to nehovorím pateticky ani na svoju obranu. Niektorí blízki nám hovorili, že keď odídeme, bude to ešte horšie, alebo hovorili, aby sme to sekli, ale s pravdou von. Naše osobnosti boli už pokazené a v médiách sme boli prezentovaní ako tí, ktorí roky kdečomu slúžili a zametali mnohé kauzy pod koberec. Ale ja osobne som chcel ešte ukončiť aspoň dve-tri veci, ktoré boli rozhodujúce. Kvôli tomu som ešte chvíľu v tej robote zotrval, aj keď útoky sa stupňovali zo všetkých strán. Aj zo strany skupiny, lebo oni mali veľmi dobré informácie.

Vy ste s Jánom Kuciakom, ale aj s inými novinármi komunikovali a dávali ste mu nejaké informácie o Kočnerových prípadoch. Prečo?

Bola to jediná možnosť. Pôsobilo to na to, aby sme sa v tých veciach mohli pohnúť. Bol to impulz. Keď som potom išiel za nejakým šéfom, tak som hovoril, že nehnevaj sa, ale toto nemôžem kryť.

Takže ste argumentovali novinovými článkami, že z toho dôvodu to musíte vyšetrovať?

Áno, je to tak. Viackrát som takúto metódu práce využil. Novinári nepotrebovali detaily z vyšetrovania, v mnohých veciach boli aj o krok pred nami. Možno stačilo len nadhodiť tému, povedať, že stojí, a išlo to.

Z vraždy je stále obžalovaný Marian Kočner a práve jeho zadržanie v kauze zmenky sa ukazuje ako kľúčové aj pre vyšetrenie celého prípadu. Prečo vtedy to zadržanie prešlo? On už vtedy nebol chránený systémom? Z Threemy to vyzeralo, že si bol s Bödörom veľmi blízky.

Bol chránený systémom. Toto bolo rozhodnutie pár ľudí, že je tu posledná možnosť, aby neunikol, pri dobrej organizácii a pri zapojení minimálneho množstva ľudí. To sa nám aj podarilo.

Kto to bol, tých pár ľudí?

Súhlas na to mi dal pán Lučanský. Informoval som ho o situácii, o tom, aké informácie som dostal, že je všetko pripravené a že ak sa to teraz v priebehu troch dní nepodarí, tak opustí republiku.

To boli informácie zo SIS, ktorá ho vtedy sledovala.

Áno.

Kto sa na tom v službe podieľal?

Pán Beňa. Zadržanie Kočnera bolo pripravované, ale až po určitom časovom odstupe. Tu išlo o moment prekvapenia. Ja som informácie, že chce ujsť, dostal od pána Košča a potom celá táto skupina – pán Beňa, pán Košč, ja, riadiaci pracovník z Banskej Bystrice – sme zorganizovali veci tak, aby sa to rýchlo a pod dozorom špeciálnej prokuratúry vykonalo. K zadržaniu došlo vďaka možnostiam, ktoré poskytol pán Beňa. Išlo o malé množstvo policajtov, ktorí to vedeli udržať počas 48 hodín v tichosti. Podarilo sa to, čo sa podarilo. Veril som slovám pána prokurátora Šantu, že dôkazná situácia je taká, aby sa takto postupovalo.

Mysleli ste si, že keď konečne vyšetríte Kočnera, tak sa verejnosť utíši a budete môcť v systéme ďalej fungovať?

V tom čase som si už určite nič také nemyslel.

Nebola to z vašej strany vypočítavosť?

Nebola to žiadna vypočítavosť. Keby to tak bolo, tak sa v systéme držím zubami-nechtami a možno by ma zobrali ako iných spoluobvinených z práce. Mal som jednu-dve méty, ktoré som chcel dotiahnuť do konca, a vedel som, že to nie je udržateľné a že je čas, aby som urobil radikálne kroky, pokiaľ ide o odchod z polície, a aby som sa pripravoval na to, keď príde vhodná chvíľa, že jediná možnosť je postaviť sa k týmto veciam priamo a pravdivo vypovedať o tom, čo viem.

Koľko policajtov tvorí Národnú jednotku finančnej polície NAKA?

Zhruba 160 ich bolo v tom čase.

Všetci boli skorumpovaní?

Určite nie.

Ako sa na vás pozerali? Museli vedieť, že niečo nie je v poriadku.

Neviem, či museli vedieť. Vždy som sa snažil voči ľuďom vystupovať korektne, manažérsky využívať vhodné prostriedky, aby o mne kolektív nepochyboval. Iste, viacerí alebo niektorí mohli vedieť, že sa dejú určité veci nad rámec, ale systém bol taký strašidelný, že nikto sa v tom čase nepostavil a nepovedal, že takto nie a stačilo. Čím viac sa to blížilo k voľbám, ktoré som zažil už ako civil, ľudia začínali byť otvorenejší a o viacerých veciach sme diskutovali.

Ako ste legalizovali úplatky?

Ja som ich nelegalizoval. Nemám žiadne bankové účty, ani v zahraničí. Vlastním len nehnuteľnosti, ktoré mám zablokované. Peniaze, ktoré pochádzali z úplatkov, som odovzdal. I keď si niekto môže myslieť, že čo to je.

Že ste si minimálne raz toľko nechali.

Nie je to tak. Nemám to ako dokázať, ale tie peniaze zo systému sa priebežne používali, trebárs aj na platenie rôznych športových podujatí, ktoré sme mali.

Pre kolegov?

Pre kolegov, pre celú expozitúru. Mali sme športové dni, mali sme turnaje a podobne. Hradil som to a nikto sa ma nepýtal odkiaľ. Keď sa opýtali, tak som sa vyhol odpovedi. Mnohé peniaze som posunul ďalej, napríklad osobe, ktorá bola v obrovskej núdzi.

Kde ste peniaze skladovali?

V jednom batohu, tam som ich hádzal a ten batoh som aj dobrovoľne hneď po vznesení obvinení doniesol na NAKA.

V iných konaniach sa hovorí o oveľa vyšších úplatkoch. Je dnes ťažké zlegalizovať takéto peniaze?

Je to celé na obsadení a úrovni vysokých štátnych inštitúcií, ktoré by tieto veci mali študovať. Dnes funguje systém kontroly prania špinavých peňazí, je medzinárodne napojený aj na EÚ. Horšie je to pri krajinách v Pacifiku a podobne, kde existuje sieť schránkových firiem, daňové raje. Iste tieto firmy majú svojich vlastníkov, ktorí ich tam majú uložené a podľa potreby ich aj využívajú. Nemyslím si, že sú na Slovensku.

Toto asi naša polícia nevie vyšetrovať.

Na finančnú spravodajskú jednotku sa kladie veľký dôraz, je to jej parketa. Bez intenzívnej spolupráce krajín Karibiku, v daňových rajoch, je to veľmi zložité, ale vývoj v polícii aj vo všetkých zložkách postupuje a verím, že raz príde aj k tomuto. Iste tie peniaze, ktoré z tejto republiky odišli, nešli do povetria, ale raz sa k nim príslušné orgány dopátrajú.

Bola spravodajská jednotka finančnej polície dôležitá aj pre systém? Napriek tomu, že chodili hlásenia z banky aj o ukladaní si podozrivej hotovosti, nikto to nevyšetroval.

Bola veľmi dôležitá. Určite tak ako my v našej agende, tak aj oni boli úkolovaní vecami našich ľudí, našich firiem, našich neobvyklých prevodov.

Kto je na vrchole systému?

Ja som sa stretol s pánom Bödörom a pánom Gašparom, ale je to skupina ľudí, ktorá musí mať vysoké politické krytie. Toto všetko je záujem ľudí, ktorí biznisovo ovládajú túto republiku pri všetkých druhoch vlád, a je na tých vládach, ako sa s týmto vyrovnajú.

Prečo ste to robili?

Chcel som ešte niečo dokázať. Bolo pre mňa lákavé, že napriek tomu, že už som z polície odišiel, som sa vrátil ako funkcionár. Bolo to moje ego, bol som ctižiadostivý, preto som aj pomerne veľa dosiahol v športe ako tréner aj ako hráč. Bola to moja obrovská chyba, nerozvážnosť, možno to, že som bol vytiahnutý z okresu, kde takéto veci nefungovali, naivita. Bolo moje zlyhanie, keď som chápal systém a participoval som na ňom, dokonca aj finančne. V mnohých veciach som plnil príkazy, ktoré pre mnohých ľudí znamenali beztrestnosť a pre mnohých nevinných nepríjemnosti a obrovský dlhý proces, ktorý ich mohol dokonca aj zničiť.

Vy ste jeden z mála, ktorý nebol ani chvíľu vo väzbe, iba v CPZ, teda v cele policajného zaistenia. Aký trest by ste považovali za spravodlivý?

Neviem sa k tomu vyjadriť. Aký trest dostanem, taký budem musieť prijať. Neviem už inak žiť, iba tak, že nikde nechodím, okrem úkonov. S nikým sa už skoro rok nestretávam, okrem najbližších v rodine. Je to trest aj pre moju rodinu, pre moje deti. To, čo som im spôsobil, izoláciu, nesú aj môj kríž a musia sa určitým ľuďom pozrieť do očí. Či už u lekára, v obchode a podobne a nie je to jednoduché. To, čo príde, to bude, ale z tejto cesty neustúpim, či sa bude vyvíjať tak, alebo tak. Je mojím jediným vnútorným presvedčením pravdivo povedať, čo bolo, a aby sa to už nikdy neopakovalo.

Mnohí vám vyčítajú, že dcéra sa predvádza v luxuse na Instagrame a že máte majetky.

Všetko je dohľadateľné. Nemám už dnes ani silu, ani ambíciu, ani dôvod reagovať na novinárske veci. Moja dcéra si prežila veľmi ťažký život už vo Viedni. Celý život pracovala. Okrem starého vozidla, aj keď vyzerá dobre, nemá vo vlastníctve absolútne nič. Býva v tom mojom starom byte s 9-ročným vnukom. Predvádza určité značky, obchody, to nie sú jej veci. Má nejakých pár luxusných vecí, dary priateľov, je to minulosť jej života, ktorý nikdy nebol ľahký. Ľutujem ju. Prosil som ju, aby zmenila svoj život, že má na to roky, ale nemieni so mnou o týchto veciach debatovať. Sú to jej problémy a nikto jej nebude zasahovať do života.

Obávate sa, že prídete o nehnuteľnosti?

Ak by som o ne prišiel, tak dcéra nemá kde bývať, ja nemám kde bývať a garsónka čaká na našich starcov. Vinica je rodinná záležitosť, ktorú sme postupne zveľaďovali. Ak mám o to prísť, tak s pokorou prijmem, čo bude. Ale myslím si, že sú tu osoby a ľudia, ktorí by mali prísť o majetky a tie by sa mali rozdať ľuďom, ktorí žijú z ruky do úst.

A pokiaľ ide o väzenie? Je veľmi otázne, či by vo vašom prípade pripadal do úvahy podmienečný trest.

Neviem sa k tomu vyjadriť, všetko je ťažké, aj táto doba. Aj tá doba, kde sme robili chyby, bola ťažká. Mohli sme inak konať, nemuseli sme byť v tejto situácii, ale sme v nej a musíme ju nejako zvládnuť. Už nemôžem hovoriť, že mám nejakú česť, stratil som ju tým, čo som robil, ale moju vnútornú česť mi nikto nemôže zobrať. Poukázať na pravdu a svinstvá, ktoré sa tu diali, je dnes môj jediný cieľ bez ohľadu na to, aké následky budem niesť.

Bernard Slobodník (60)

Narodil sa v Leviciach. Štyri roky bol príslušníkom ŠtB, pôsobil na pracovisku ochrany objektov jadrovej elektrárne Mochovce. V roku 1992 začal pracovať ako vyšetrovateľ v Leviciach. Postupne sa stal zástupcom riaditeľa okresu a v roku 2010 z polície odišiel. Pracoval v súkromnej sfére, aj ako hlavný kontrolór mesta Levice. Vrátil sa v decembri 2012, najprv na protikorupčnú jednotku do Banskej Bystrice. Od marca 2014 bol riaditeľom Národnej jednotky finančnej polície. V roku 2019 po zverejnení Threemy z polície odišiel. Tento rok ho obvinili z korupcie, rozhodol sa spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a usvedčovať aj ostatných policajných funkcionárov. Je ženatý, má dve deti.