Fico si pred niekoľkotisícovým davom v Košiciach protirečil aj zavádzal, ale cíti, že pád Smeru zastavil a zase porastie

Keď sa 23. júla tohto roku niekoľko stoviek odporcov očkovania a protipandemických opatrení pokúsilo dostať do budovy parlamentu, predseda Smeru Robert Fico vypätú situáciu za sklenenými dverami pozoroval niekoľko minút zvnútra z vestibulu parlamentu.

So straníckymi kolegami diskutoval, či ísť medzi demonštrantov a prehovoriť k nim, alebo je to pre trojnásobného premiéra príliš riziková situácia. Nakoniec padlo rozhodnutie, že medzi dav sa vyberie trojica podpredsedov: Ľuboš Blaha, Richard Takáč a Ladislav Kamenický. Ani pre nich nešlo o jednoduchú situáciu, pretože väčšina z ľudí drukovala skôr kotlebovcom.

Keď sa Ľuboš Blaha dostal k megafónu, davu prisľúbil, že politici Smeru budú hlasovať proti návrhu ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, ktorý by umožnil zvýhodniť vakcinovaných občanov. „Budeme bojovať proti očkovaciemu apartheidu, proti očkovaciemu fašizmu, budeme bojovať za vás, za Slovákov,” rečnil podpredseda Smeru. „To sú kecy, neskoro,” reagovali niektorí protestujúci.

Neskôr sa k ľuďom pred parlamentom pokúsil prehovoriť líder Hlasu Peter Pellegrini, ktorého časť demonštrantov dokonca vypískala.

O niekoľko týždňov neskôr, 1. septembra v Košiciach, na proteste v centre mesta, ktorý organizoval Smer, stál Robert Fico pred tisíckami ľudí, ktorí skandovali jeho meno. Pôsobil sebavedomo a dával najavo, že on sa nemusí báť ísť medzi ľudí, kým vládni politici áno. Predseda Smeru vníma, že hrozba, že by sa podpora jeho strany prepadla na jednociferné čísla, je momentálne asi zažehnaná a má ešte šancu ďalej rásť. Ale nových voličov loví aj rôznymi protirečeniami a zavádzaním.

Kto sa bojí davu

Fico už na jar, počas série rozhovorov pre rôzne dezinformačné a alternatívne médiá, tvrdil, že spoločenská nálada voči jeho osobe sa mení a on môže plánovať mítingy s občanmi. „Reálna politika je, že máte v kultúrnom dome 400 ľudí, ktorí sa môžu hocičo spýtať. Reálna politika nie je, keď sa niekto odfotí na traktore,“ vravel s narážkou na Pellegriniho fotky na sociálnych sieťach v rozhovore na Infovojne.

Predseda Smeru patril niekoľko posledných rokov s predsedom krajne pravicovej ĽSNS Marianom Kotlebom k dvojici najmenej populárnych politikov v krajine, no tento rok ho predstihol líder OĽaNO Igor Matovič. Od januára 2020, keď bola Ficova osobná popularita na dne a v prieskume dôveryhodnosti Focusu mu verilo len 19 percent občanov, to do júna tohto roka vytiahol už na 25 percent.

Fico v Košiciach na Deň Ústavy SR ľuďom hovoril, že v tento deň sa zvykol v parlamente konať deň otvorených dverí. „Čo bolo vždy 1. septembra v Národnej rade Slovenskej republiky? No bol deň otvorených dverí. Prečo nie je deň otvorených dverí? Nie kvôli pandémii. Lebo sa vás boja. Veľmi dobre vedia, že by ste si nedávali servítku pred ústa, keby ste komentovali situáciu na Slovensku.“

V prejave z 1. septembra motív o strachu vlády pred ľuďmi zopakoval ešte raz. „Ja nie som za to, aby sme niekomu búchali na dvere alebo vyvaľovali brány,“ hovoril. „Samozrejme, vždy, keď sa takýto protestný míting urobí v Bratislave, prídu zváračské čaty a zvárajú brány na úrade vlády, lebo sa vás boja ako čerti kríža.“

Pri týchto slovách akoby zabudol, čo robil ako premiér počas protestov Za slušné Slovensko v marci 2018. Fico vtedy pred ohlásenými demonštráciami, ktoré boli rádovo väčšie ako protipandemické demonštrácie, no prebiehali pokojne a len na ohlásených miestach a zaobišli sa bez vážnych incidentov a zásahov polície, zvolal Bezpečnostnú radu štátu. Novinárom potom ukazoval fotografie dlažobných kociek v kríkoch na Námestí slobody a varoval pred údajne možnými útokmi na verejné budovy.

Nič z toho sa nepotvrdilo, naopak, rýchlo sa ukázalo, že kocky sú na námestí od čias rekonštrukcie.

Proti migrantom aj prezidentke

Predseda Smeru vo svojom košickom prejave, ktorý trval necelých 15 minút, zavádzal viackrát. Tvrdil napríklad, že vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) chce na Slovensko „navoziť stovky a tisíce migrantov“, čo podľa neho popiera preambulu ústavy, kde sa píše o odkaze svätého Cyrila a Metoda. Nechajme bokom, že technicky boli aj Cyril a Metod cudzinci, ktorí prišli na Veľkú Moravu na pozvanie kniežaťa Rastislava, no vláda o žiadnom príchode tisícok migrantov neuvažuje.

V posledných týždňoch došlo len k evakuácii niekoľkých desiatok ľudí z Afganistanu, ktorí mali priame väzby na Slovensko.

Nepodložené strašenie migrantmi je v komunikácii Smeru prítomné už dlho, aj pred voľbami vo februári 2020 strana v kampani tvrdila, že vtedajšie opozičné strany na Slovensko dovezú „státisíce migrantov“. V skutočnosti k nárastu pracovnej migrácie, konkrétne z európskych krajín, u nás prišlo po roku 2016, teda počas vlády Roberta Fica, keď prišli na Slovensko tisícky ľudí zo Srbska, z Rumunska či Ukrajiny, bez ktorých nevedeli fabriky na západe Slovenska zvládnuť výrobu.

Podobných zavádzaní mal Fico v prejave viac: povedal napríklad, že by sa malo vyšetriť, kto by mal niesť zodpovednosť za 13-tisíc obetí pandémie koronavírusu, za ktoré podľa neho môže neschopnosť vlády. Smer pritom počas druhej vlny nepredstavil ucelený plán, ako by bojoval proti pandémii. Sám Fico hovoril skôr o pomoci podnikom, ktoré postihla kríza a lockdown, podpredseda Ľuboš Blaha pandémiu neraz spochybňoval a podpredseda parlamentu Juraj Blanár zase hovoril, že by „vláda mala počúvať odborníkov“.

Najzaujímavejšie bolo Ficovo protirečenie, ktoré sa týkalo prezidentky Zuzany Čaputovej. Tej vyčítal, že svojím podaním na Ústavný súd „zmarila referendum o predčasných voľbách“, „uprela ľuďom, aby cez referendum mohli vykonávať svoju moc priamo“ či dokonca povedal, že hlava štátu „nemala žiadny dôvod obracať sa na Ústavný súd“, lebo dve referendá s podobnými otázkami sa už v histórii uskutočnili.

Text ústavy pritom jasne hovorí, že „prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom“. Navyše Ústavný súd predsa napokon rozhodol, že referendum za predčasné voľby nie je v súlade s ústavou, čo tiež dodalo postupu prezidentky legitimitu.

V tomto kontexte vyznela paradoxne Ficova výzva, aby Ústavný súd čo najskôr rozhodol o podaniach opozičných poslancov, ktorí spochybnili niektoré protipandemické zákony a opatrenia súčasnej vlády. Predseda Smeru totiž povedal: „My garantujeme, že rozhodnutia Ústavného súdu budeme rešpektovať, lebo o tom je demokracia a právny štát“. Rozhodnutie Ústavného súdu o referende pritom on sám napáda a kritizuje.

Hlas stagnuje, Smer pomaly rastie

Od rozkolu v Smere, ktorý minulý rok opustila skupina poslancov okolo expremiéra Petra Pellegriniho a založila stranu Hlas, ubehol už rok a štvrť. Preferencie Ficovej strany vtedy spadli pod 10 percent, no Fico na sneme v júli 2020 tvrdil, že je to len dočasné. „Chcem vás trochu povzbudiť, robili sme telefonické prieskumy a začíname sa približovať k odídencom. Dohromady je to stále 21 percent, ale my sme už len možno jedno-dve percentá pod nimi,“ povedal.

Fico na jeseň 2020 začal hýriť aktivitou, organizoval jednu tlačovku za druhou, kritizoval vládu Igora Matoviča, no prvé mesiace žiadny efekt neprichádzal. No predseda Smeru vytrval, aktívny bol aj počas jari, a kým mnohí iní politici strávili toto leto v dovolenkovom mode, jeho bolo väčšinu času vidieť aj počuť.

Je pravda, že aj keď na proteste v Košiciach hovoril o Smere ako o „razantnej ľavicovej opozícii“, veľkú časť tlačoviek v lete venoval vyšetrovaniu korupčných káuz nominantov jeho strany v minulom volebnom období. Jeho angažovanie sa v tejto téme vyvrcholilo účasťou na súde s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom.

„Mám na to právo ako ktorýkoľvek občan. Ako ste tu vy, tak som sem došiel aj ja,“ vysvetľoval novinárom. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) jeho účasť označila za nátlak. „Politik by si mal dávať pozor na to, akým spôsobom sa vyjadruje k veciam, ktoré súvisia s trestným stíhaním. Podľa mňa to bolo nevhodné, nemal tam čo robiť.“

Fico podobné symbolické gestá a kroky využíval počas posledných mesiacov. Pravidelne napríklad prirovnáva vyšetrovanie veľkých káuz k 50. rokom minulého storočia, keď komunistický režim prenasledoval svojich odporcov, ale aj prívržencov. Je to scestná paralela, neúctivá k perzekvovaným ľuďom z 50. rokov, z ktorých mnohí boli popravení a iní skončili na dlhé roky v uránových baniach a vo väzení.

Vlani v decembri sa zasa na tlačovke zastával policajta Mariána Kučerku, obvineného z brania úplatku. Počas tlačovky mal za sebou dva gestapácke kabáty. Chcel ich poslať dvojici prokurátorov Michalovi Šúrekovi a Ondrejovi Repovi, ktorí podľa Fica voči Kučerkovi údajne používali gestapácke metódy. Nakoniec sa ukázalo, že o niekoľko mesiacov, v máji 2021, sa Kučerka k úplatkom priznal. Prokurátorov však dehonestuje dodnes.

Faktom je, že rok a pol od prehraných volieb sa Ficovi svojou aktivitou podarilo dostať Smer na najlepšie čísla od rozkolu s Hlasom. Podľa Focusu by pred letom jeho stranu volilo 12 percent ľudí, pozvoľna rastie aj v prieskumoch agentúry AKO, v auguste by ju volilo vyše 11 percent. Naopak, Pellegriniho Hlas z takmer 25-percentných rekordov klesol na podporu okolo 20 percent.

Sebavedomie Ficovi dáva aj protest v Košiciach. Kým konkurenčná Pellegriniho strana na Deň Ústavy SR predstavila len memorandum o referende prostredníctvom videa na Facebooku, Smer sa mohol pochváliť fotografiami z pokojného protestu s niekoľkotisícovým davom v Košiciach. Strana tvrdí, že sa zúčastnilo „vyše 12-tisíc ľudí“, odhady médií sú nižšie (Pravda hovorí o približne 6-tisíc ľuďoch, Denník N o niekoľkých tisícoch), ale bezpochyby išlo o veľký protest.

Fico v piatok na tlačovke Smeru dokonca tvrdil, že podľa miestnych išlo o najväčší míting v meste od roku 1989. To je diskutabilné, tisícky ľudí prilákali v Košiciach aj protesty Za slušné Slovensko v roku 2018, podľa TASR napríklad 9. marca 2018 prišlo 6-tisíc ľudí. „Všetci, ktorí nemáte radi Smer, máte prúser. Vidíte, že Smer vie zorganizovať takýto míting,“ odkazoval novinárom. Tých kritizuje tiež už mesiace, ponosy na prácu médií sú dlhodobou súčasťou jeho tlačoviek, v piatok už dokonca novinárov varoval pred hnevom ľudí za to, ako píšu o vyšetrovaní veľkých káuz.

Späť ku Košiciam a k podujatiu Smeru – masovosť protestu nie je až taká prekvapivá, Smer dokázal aj v rokoch, keď jeho popularita upadala, na oslavy 1. mája či oslavy Medzinárodného dňa žien prilákať tisíce ľudí, v týchto prípadoch sa totiž môže spoľahnúť na stále funkčné stranícke štruktúry v okresoch. Ale bolo to v časoch, keď bol Smer ešte jednotný a jeho podpora sa pohybovala okolo 20 percent. O to povzbudivejšie pre stranu musí byť, keď pritiahne na protest takúto masu v situácii, keď má v prieskumoch o osem percentuálnych bodov menej.