V stredu 1. septembra sa v Správach RTVS odvysielala reportáž „Skupina vedcov a lekárov sa pre očkovanie proti covidu obrátila na tribunál v Haagu“.
V reportáži sa uvádza, že Medzinárodný trestný tribunál v Haagu bude prešetrovať, či očkovanie proti ochoreniu covid-19 je alebo nie je zločinom proti ľudskosti.
Podnet podala skupina slovenských a zahraničných právnikov, vedcov a lekárov, ktorí žiadajú, aby sa očkovanie proti covidu zastavilo.
Denník N vykonal fact-check viacerých tvrdení, ktoré v reportáži zazneli.
Reportáž sa viackrát odvoláva na nobelistu Luca Montagniera, ktorý podľa advokátky a spoluautorky podnetu Marice Pirošíkovej „už v apríli upozornil na to, že masové očkovanie obyvateľstva je zásadnou vedeckou a medicínskou chybou“.
Nasleduje vyjadrenie onkológa a hematológa (v relácii označený za mikrobiológa) Jána Lakotu z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV, že „očkovanie selektuje výber ďalších kmeňov“.
Kto je Luc Montagnier?
Rozoberme uvedené vyjadrenia na drobné.
Vyjadrenie advokátky Pirošíkovej o Lucovi Montagnierovi je argumentačným faulom zvaným apel na autoritu. Táto chyba odvodzuje pravdivosť tvrdení z vysokého postavenia autora a neberie do úvahy reálne dôkazy.
Z faulu plynie, že ak niečo tvrdí nobelista, musí to byť automaticky pravda. Naozaj?
Luc Montagnier získal Nobelovu cenu v roku 2008 za objav vírusu HIV, ale toto ocenenie – akokoľvek významné – neznamená, že vedec má automaticky pravdu, keď je reč o vakcínach alebo evolúcii nového koronavírusu.
Pri Montagnierovi by sme mali byť obzvlášť obozretní aj preto, lebo má „track record“ viacerých pochybných vyjadrení, ako už Denník N písal v júli.

Vedec napríklad podporil hypotézu, že voda má pamäť, čo je nedokázaný jav, s ktorým pracuje homeopatia, vo vedeckej komunite považovaná za pseudovedu.
V roku 2017 vystúpil Montagnier proti povinnému očkovaniu proti niektorým chorobám vo Francúzsku. O tomto opatrení vlády vtedy povedal, že „by kúsok po kúsku otrávilo ďalšiu generáciu“.
Na jeho vyjadrenie zareagovalo 106 vedcov, ktorí v otvorenom liste napísali: „My, odborníci na medicínu, nemôžeme akceptovať, že jeden z našich kolegov využíva [status] Nobelovej ceny na to, aby šíril nebezpečné zdravotnícke posolstvá, ktoré nespadajú do jeho pôsobnosti.“
Jav, keď nobelista nadobudne falošný pocit, že rozumie aj veciam mimo svojej expertízy, sa volá efekt Nobelovej ceny.
Reportáž RTVS môže vyvolávať falošný dojem, že pri očkovaní proti covidu je vedecká obec rozdelená na dva rovnako veľké tábory, čo je chyba, pretože Montagnierove pochybnosti sú skôr okrajovou záležitosťou. „Na jedného nobelistu pripadajú desiatky ďalších, ktorí vôbec nehovoria to, čo Montagnier,“ povedal pre Denník N virológ Boris Klempa z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV.
Selekcia mutácií
Montagnierovi sa v minulosti prisudzoval výrok, že „všetci zaočkovaní ľudia [proti covidu – pozn. red.] do dvoch rokov zomrú“, hoci ide o vymyslený citát.
Montagnier však naozaj povedal, že „nové varianty [koronavírusu – pozn. red.] sú produktom a výsledkom očkovania“. Práve túto myšlienku rozvíjal v reportáži RTVS onkológ Lakota, keď povedal, že „očkovanie selektuje výber ďalších kmeňov“.

Uvedená myšlienka vychádza z legitímnej úvahy, že vakcíny vyvíjajú na koronavírus selekčný tlak, čo vírus „zahnaný do kúta“ núti vymýšľať nové stratégie, ako v takom nepriaznivom prostredí prežiť.
Pod novými stratégiami sa myslia práve nové mutácie. Súbor viacerých mutácií dáva dokopy variant koronavírusu.
Virológ Klempa pre Denník N priznal, že vakcíny vytvárajú na koronavírus selekčný tlak, čo môže viesť k vzniku nových mutácií, no dodal, že k „rovnakému procesu dochádza aj pri premorovaní“.
Tým sa však úvaha nekončí, lebo má ešte dôležité pokračovanie. Vakcinácia totiž znižuje počet vnímavých ľudí (skupina tých, ktorí sa môžu infikovať), ktorí môžu vírus ďalej šíriť. Tým sa obmedzuje aj množenie vírusu v ľudskej populácii.
To znamená, že ak je osoba zaočkovaná, vírus sa nemôže kopírovať toľko ako u nezaočkovaných. Ak sa vírus nemôže toľko kopírovať, znižuje sa aj možnosť tvorby nových mutácií (širšie variantov). Tie totiž vznikajú iba pri kopírovaní vírusu.
Vedci preto v prevažnej miere hovoria, že je to presne naopak, ako vraví Montagnier, lebo platí rovnica: zaočkovanie → menej replikácií vírusu → menej mutácií → menej variantov.
Z uvedených dôvodov biochemik Jozef Nosek z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave v minulosti pre Denník N povedal, že „nie je pravdou, že by vakcíny priamo generovali nové varianty“.
Aj neuroimunológ Norbert Žilka, riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV, vyvracia Montagnierovu a Lakotovu úvahu, keď hovorí: „Čím dlhšie koronavírusu umožníme, aby bol v nezaočkovanom organizme, a čím väčší priestor mu poskytneme, tým väčšia je šanca, že vznikne viac mutácií, ktoré ho budú zvýhodňovať.“
Navyše, mnohé varianty vírusu sa vyskytovali dávno predtým, než sa začalo masovo očkovať. Nie je preto možné, aby bola tvorba nových variantov spojená výlučne s očkovaním, ak vznikali už pred vakcináciou populácie.
„Nové varianty vznikajú aj bez očkovania,“ potvrdil virológ Klempa a dodal: „Doteraz najnebezpečnejšie varianty koronavírusu vznikli buď pred začiatkom očkovania, alebo v krajinách s nízkou zaočkovanosťou.“
Vedec dodal, že úspech alfa variantu a teraz aj delta variantu ukazuje, že ich najdôležitejšou vlastnosťou je zvýšená infekčnosť, nie zvýšená odolnosť voči vakcínam. „Tá sa pripisovala najmä beta a gama variantu, ktoré sa však globálne nepresadili.“
Virológ Klempa je presvedčený, že treba pokračovať v očkovaní, lebo „vakcíny chránia životy“, a tento benefit je oveľa väčší ako prípadné riziko vzniku nových mutácií. „Selekčný tlak na vírus sa zvyšuje aj premorovaním,“ dodal vedec z SAV.
Denník N oslovil Jána Lakotu, aby sa vyjadril k niektorým námietkam. Na náš e-mail od štvrtka neodpovedal.
Autoimunitné reakcie?
Andrej Janco, prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov, v reportáži Správ RTVS povedal, že po očkovaní „môžu vzniknúť autoimunitné procesy, to znamená, že naša imunita bojuje proti našim vlastným bunkám. Tohto sa bojíme.“

Neuroimunológ Norbert Žilka z SAV priznal, že „autoimunitná reakcia môže nastať, ale nastať môže rovnako tak aj pri infekcii“. Podľa Žilku je téma autoimunitných ochorení evergreenom „ľudí, ktorí sú proti očkovaniu“.
Vedec dodal, že prípady, keď dôjde k autoimunitnej reakcii, sú „extrémne zriedkavé“ a nejde o prirodzenú vlastnosť imunitného systému.
Ľudský organizmus je permanentne vystavený patogénom a vytvára si proti nim špecifické protilátky. Niekedy sa môže stať, že produkované protilátky zaútočia aj na telu vlastné bielkoviny, pokiaľ sa podobajú na bielkoviny patogénu. Výsledkom je poškodenie daného tkaniva.
Neuroimunológ Žilka priznal, že autoimunitné reakcie sa môžu zriedkavo vyskytnúť aj po očkovaní, ale je veľmi pravdepodobné, že by ich stimuloval aj samotný vírus, pretože spôsob protilátkovej odpovede je veľmi podobný.
Väčšina z nás disponuje „špecifickými mechanizmami, ktoré využíva imunitný systém, aby dokázal správne regulovať protilátkovú odpoveď“, povedal vedec z SAV a dodal: „Autoimunitná reakcia sa prejaví v špecifických podmienkach a zvyčajne reprezentuje chybu v programe imunitnej odpovede.“
Žilka vysvetlil, že existujú štúdie, ktoré naznačujú, že hospitalizovaným pacientom vo veľmi vážnom stave sa produkuje veľké množstvo neutralizačných protilátok proti SARS-CoV-2. Ak rozpoznávajú aj vlastné bielkoviny, môžu zhoršovať priebeh ochorenia.
„Track record“ lekára Janca
Pred pár dňami vznikla iniciatíva „Hovorme spolu“, ktorá vedeniu RTVS zaslala otvorený list, v ktorom žiada „zrealizovanie série piatich diskusných relácií na pôde RTVS venovaných prijímaným opatreniam na Slovensku v súvislosti s covidom-19“.
Iniciatíva požaduje, aby v RTVS diskutovali aj spomínaní Ján Lakota a Andrej Janco.
„Track record“ oboch lekárov však ukazuje, že sa v minulosti mnohokrát mýlili.
Lekár Janco napríklad v TA3 hovoril, že vakcína proti covidu je „génová terapia“, čo nie je pravda. „Pod týmto pojmom rozumieme väčšinou inovatívne a alternatívne liečebné postupy, ktoré sa zameriavajú na ‚opravu‘ alebo ‚vypínanie‘ nefunkčných či nesprávne fungujúcich génov v našom organizme, čím cieľovým bunkám dokážeme pridať novú funkciu, alebo im odobrať nežiaducu funkciu. Takýto proces sa pri mRNA vakcínach nedeje,“ upozornil v minulosti projekt Vaxinátor.
Projekt vedie genetik Peter Búran, ktorý pôsobí ako doktorand vo Fyziologickom ústave Českej akadémie vied.
Janco v TA3 hovoril aj o tom, že „existuje mechanizmus, ktorým sa RNA môže prepísať do DNA“. Na to však nemáme dôkazy. „Nepoznáme mechanizmus, ako by mRNA mohla zmeniť našu DNA,“ povedala v minulosti v tejto súvislosti molekulárna biologička Lucia Ciglar.
Janco spájal očkovanie proti covidu aj s neplodnosťou, čo bolo viackrát vyvrátené.
Janco od štvrtka na otázky Denníka N nereagoval.
Ján Lakota
Ján Lakota je vedcom SAV a dlhoročným lekárom, onkológom a hematológom. Nejde o mikrobiológa, ako sa o ňom písalo v reportáži RTVS.
Biomedicínske centrum SAV sa v minulosti ohradilo voči viacerým lživým tvrdeniam Jána Lakotu o vakcínach proti covidu a označilo ich za „dezinformácie“.

„Dr. Lakota klamne tvrdí, že vakcíny sú neúčinné, pretože nestimulujú tvorbu neutralizačných protilátok (t. j. protilátok, ktoré zabraňujú vstupu vírusu do bunky a blokujú infekciu),“ uvádza ako jednu z výhrad Biomedicínske centrum SAV a dodáva, že „opak je pravdou“.
„Dr. Lakota vyvoláva iracionálne obavy z vakcín na báze nukleových kyselín. Hovorí o tom, že je to experiment, ktorý do ľudského tela vnáša genetickú informáciu a my nevieme, čo to s organizmom urobí. Avšak každý vírus (vrátane vírusu SARS-CoV-2) robí počas infekcie presne to isté, ibaže vo väčšom rozsahu – vo forme vírusových častíc preniká do buniek, čím vnáša do ľudského tela svoju genetickú informáciu, ktorá je navyše oveľa väčšia a kóduje oveľa viac cudzorodých zložiek,“ uvádza v stanovisku Biomedicínske centrum SAV. Dodáva, že „genetickú informáciu do tela vnášajú aj tradičné, dlhodobo používané vakcíny na báze oslabených vírusov, vďaka ktorým už od raného veku života (15 – 18 mesiacov) chránime naše deti pred ťažkými chorobami, ako sú napríklad osýpky, zápal príušníc a rubeola“.
„Vo vyjadreniach Dr. Lakotu sa nachádza množstvo ďalších zavádzajúcich tvrdení. Vedome ich smeruje k ľuďom, ktorí z rôznych dôvodov nedokážu racionálne spracovať zložitú realitu dnešnej doby, a zneužíva ich dôveru a neznalosť. Považujeme to za neetické a škodlivé,“ píšu signatári stanoviska SAV.
Lakota v minulosti Denníku N povedal, že signatárov vyjadrenia SAV nepovažuje za „partnerov do diskusie“, keďže nevyštudovali medicínu, ale prírodné vedy.
O Jánovi Lakotovi uverejnil v minulosti obsiahly článok reportér Denníka N Vladimír Šnídl. Uvádza v ňom, že Lakota je ochotný baviť sa o očkovaní iba s vyštudovanými lekármi, napríklad s Vladimírom Krčmérym. „Vlado sa jednoznačne vyjadril, že očkovanie je zbytočné, veď si to pohľadajte,“ povedal Lakota. Lekár sa pri tom odvolal na článok konšpiračného magazínu Extra Plus, ktorý zavádzajúco interpretoval Krčméryho staršie vyjadrenia pre televíziu Markíza z mája 2020.
Dosiaľ sa Krčméry o vakcínach vyjadroval spôsobom, že pozitívne ovplyvnia vývoj pandémie. „Je mi to šumafuk,“ zareagoval Lakota.
Virológ: Falošná vyváženosť
Virológ Klempa povedal, že dávať priestor ľuďom s protichodnými názormi zaváňa „falošnou vyváženosťou“. „Rozumiem tomu, že médiá chcú byť vyvážené a siahajú po alternatívnych názoroch. Výsledkom je však mylný pocit, že je to 50:50. Že sú takí aj takí. V skutočnosti to tak nie je a tento pomer absolútne nezodpovedá tomu, aký priestor majú títo ľudia v médiách.“
„V skutočnosti na jedného takéhoto ‚nepochopeného génia‘ pripadajú stovky či tisíce mlčiacich lekárov a vedcov, ktorí nie sú v médiách, lebo si proste len robia poriadne svoju prácu. Ľudia sú potom zbytočne zneistení a nevedia, komu majú vlastne veriť. Je to ale falošná dilema. Tento ‚alternatívny tábor‘ je neporovnateľne menší, len ho je viac počuť,“ dodal Klempa.
Iniciatíva „Hovorme spolu“ by do diskusií v RTVS chcela obsadiť aj analytika Juraja Mesíka. Aj ten už v Správach RTVS vystúpil, nedávno v nich povedal, že „za pol roka efekt vakcíny (v Izraeli – pozn. red.) vyprchal do stratena“.
Nie je to pravda. Účinnosť mRNA vakcíny od Pfizeru-BioNTechu skutočne poklesla (na okolo 50 až 66 percent), ale vakcína naďalej chráni pred infekciou (hoci nie na deklarovaných viac ako 90 percent) a významne chráni zaočkovaných pred hospitalizáciou a smrťou.
Najnovšie dáta z Izraela ukazujú, že osoby, ktoré dostali tretiu dávku vakcíny, sú pred infekciou a vážnymi symptómami ochorenia chránené 10-násobne v porovnaní s tými, ktorí majú dve dávky.
Môžeme byť ozbrojení
Do odbornej diskusie v RTVS navrhuje iniciatíva „Hovorme spolu“ pozvať aj vyštudovaného lekára a dietológa Igora Bukovského. Na jeho mylné vyjadrenia o pandémii upozornil Denník N pred rokom v dvoch obsiahlych článkoch (tu a tu).
Ďalším navrhovaným odborníkom je aj právnik Peter Weiss, konateľ advokátskej kancelárie Weis & Partners. Tá na seba upozornila v máji tohto roka, keď vydala stanovisko, ktorým zakazovala vstup do priestorov svojej kancelárie zaočkovaným proti covidu.
Weis a spol. v stanovisku odmietli poskytovať právne služby osobám zaočkovaným proti covidu. „Rovno sa otočte,“ uvádzajú. Ľudí v rúšku – podľa ich vyjadrenia v „maske“ – varovali, že kolegovia môžu byť ozbrojení.
Podľa informácií z mája sa postupom firmy mala zaoberať Revízna komisia Slovenskej advokátskej komory.

Reakcia RTVS
Denník N oslovil RTVS s otázkami, ako telerozhlas spätne hodnotí kvalitu odvysielanej reportáže v Správach RTVS, prečo sa RTVS pýta onkológa Jána Lakotu (v reportáži uvedený ako mikrobiológ) na virologickú tému a či ho s lekárom Jancom bude oslovovať aj do ďalších reportáží.
Stanovisko telerozhlasu prinášame v plnom znení.
Vyjadrenie RTVS:
Pán doktor Lakota bol v titulkovom označení uvedený ako mikrobiológ po dohode redaktorky priamo s respondentom. Redaktorka nemala dôvod spochybňovať túto informáciu, ktorú jej pán doktor Lakota potvrdil. Vzniknutá situácia nás mrzí, ale nevznikla pochybením RTVS.
RTVS sa téme pandémie venuje v rámci svojho televízneho aj rozhlasového vysielania a zodpovedne informuje verejnosť o všetkých opatreniach a témach súvisiacich s pandémiou.
Keďže témy očkovania a opatrení na zastavenie šírenia covidu-19 výrazne polarizujú spoločnosť, rozumieme tomu, že informácie v médiách sú vždy podrobené kritike rôznych názorových spektier.
Zámerom predmetného spravodajského príspevku bolo informovať o tom, že Medzinárodný trestný tribunál v Haagu sa bude zaoberať podnetom slovenských, českých, anglických a francúzskych právnikov, vedcov a lekárov. Jedným z nich je aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu Luc Montagnier, z tohto dôvodu sa v príspevku aj spomína.
Pravidlom RTVS je vždy ponúkať divákom vyvážené informácie a v prípade spomínanej reportáže dostali priestor na vyjadrenie respondenti z oboch názorových skupín. V súlade so svojím verejnoprávnym poslaním RTVS od vypuknutia pandémie informuje svojich divákov a poslucháčov, ako sa pred šírením vírusu chrániť, a vynakladá mnoho úsilia na šírenie osvety.
Autor článku je externým autorom námetov a scenárov relácie Experiment o vede na Dvojke.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Otakar Horák





































