Prečo Žilinka zrušil obvinenie Haščáka: Neboli dôkazy a len blázon by si nechal posielať úplatok na účet

Neexistuje jediný dôkaz, že by mal bývalý dôstojník SIS Ľubomír Arpáš dostať úplatok od vtedajšieho spolumajiteľa Penty Jaroslava Haščáka za nahrávky Gorily, a ak by sme nezrušili obvinenie finančníka, prišlo by k porušeniu zákona – tvrdí generálny prokurátor Maroš Žilinka a vysvetľuje tým zastavenie trestného stíhania jedného z najbohatších ľudí v krajine.

Na rozdiel od rozhodnutia o prípade bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, pod ktorým je podpísaný námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera, o Haščákovi rozhodol osobne Maroš Žilinka.

Generálny prokurátor bol na štvrtkovej tlačovke ku svojmu rozhodnutiu podráždený a nepustil na ňu novinárov zo Sme, Aktualít a Denníka N, ktoré o kauze Gorila a jej aktérovi Haščákovi informujú roky.

Veď to išlo na účet a cez účtovníčku

„Nesedí tu nič, neexistuje jediný dôkaz, že tento bývalý príslušník SIS odovzdal podnikateľovi, ktorý bol obvinený, či už CD nosiče, alebo iné textové nosiče s touto Gorilou,“ tvrdil Žilinka. „Jednoducho neexistuje taký dôkaz,“ opakoval Žilinka. „Úplne od prvého momentu táto trestná vec nebola zo strany orgánov činných v trestnom konaní uchopená zo správneho uhla. Vrátane škandalóznych zaisťovacích úkonov,“ hovoril k zásahu polície v sídle Penty v decembri minulého roka.

V prípade, ktorý Žilinka zastavil, ide o to, že podľa vyšetrovateľov Haščák získal za úplatok necelých 200-tisíc eur nahrávku spisu Gorila od Arpáša a jeho manželky. Peniaze údajne zaplatil cez faktúry za fiktívne služby od firmy Identita. Firma Arpášovcov predávala Haščákovej spoločnosti Barkont analýzy zdravotníckeho trhu, ktoré však nemali žiadne využitie, a celý obchod nemal skutočné ekonomické opodstatnenie. Peniaze mali ísť na účet Identity.

„Len blázon by si nechal posielať úplatok na vlastný účet,“ komentoval Žilinka prevod a to, z čoho Haščáka vinili vyšetrovatelia. Možný úplatok spochybňoval generálny prokurátor aj tvrdením, že faktúry prešli cez účtovníčku.

Maroš Žilinka zastavenie stíhania Haščáka v rozhodnutí odôvodnil a to vo štvrtok generálna prokuratúra zverejnila anonymizované na svojom webe. Kritizuje sa v ňom napríklad vyšetrovateľka, ktorá „napriek tomu, že všetky nosné dôkazy boli vykonané pred vyše rokmi, nerozhodla o vznesení obvinenia,“ hoci to bola podľa špeciálnej prokuratúry jej povinnosť.

Spochybňovanie Gorily

V uznesení generálneho prokurátora sa píše, že Arpáš zvukovou nahrávkou Gorily „nedisponoval a ani z pozície svojej funkcie disponovať nemohol“ a nesvedčí o tom žiaden z vykonaných dôkazov. „Z uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva len to, že k poskytnutiu utajovaných informácií obv. (Arpášom) malo dôjsť v presne nezistenom čase, najneskôr do konca septembra 2006, avšak nie je zrejmé, kde a akým spôsobom k tomu malo dôjsť,“ kritizuje Žilinka vyšetrovanie.

„Všetky závery vyšetrovateľky a prokurátora ÚŠP v tomto smere sú len nepodloženými špekulatívnymi úvahami, ktoré nemajú oporu v spise.“

Žilinka vo svojom rozhodnutí cituje aj Haščákovu obhajobu. „V súvislosti s informáciami získanými použitím ITP v kauze Gorila poukázal na ich dôkaznú nepoužiteľnosť, a to s odvolaním sa na rozhodnutia Ústavného súdu (…), ako aj na vyjadrenie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, kde Slovenská republika poprela, že by spis Gorila pochádzal zo SIS,“ píše sa v uznesení.

Po „papierovom“ spise sa pritom medzičasom objavili aj zvukové nahrávky, ktoré potvrdzujú, že k nim existujú aj čiastočné prepisy.

Generálny prokurátor v súvislosti so spisom píše, že „absencia nezameniteľnej špecifikácie spravodajských informácií zároveň znemožňuje obvinenému riadne využiť jeho právo na obhajobu, pretože nevie, voči čomu sa má brániť“.

A aj ďalej Žilinka pracuje s tým, že spis či nahrávka nemusia byť autentické. „SIS obsah tejto spravodajskej informácie neverifikovala a potvrdila len to, že písomnosť s takýmto číslom vo svojom informačnom systéme eviduje. Obsah predmetnej ‚spravodajskej informácie‘ má preto z dôkazného hľadiska hodnotu len nepotvrdenej informácie, zverejnenej v dokumente neznámeho pôvodu pod názvom Gorila na internete.“

Fico Haščákovi v Gorile: Chcem vedieť o všetkom (video s titulkami); autori: Martina Koník, Braňo Bezák a redakcia

Ako sa stotožnil s viacerými argumentmi Haščáka

Maroš Žilinka tiež vo svojom dokumente kritizuje políciu a špeciálnu prokuratúru za názor, že Arpáš a jeho manželka neboli odborne spôsobilí Pente robiť zdravotnícke analýzy.

„Spoločnosť B. (Identita) poskytovala C. Pente služby práve v oblasti zberu týchto trhových dát, k čomu mali obvinení G.H. a B.F. (Arpáš a Arpášová) ako dlhoroční príslušníci SIS nesporne potrebnú prax, kvalifikáciu aj skúsenosti.“

Generálny prokurátor tiež spochybnil spravodajskú informáciu, ktorá viedla k rozbehnutiu trestného stíhania. Tá hovorí o úplatku tri až štyri milióny korún, v skutočnosti išlo o prevod vo výške zhruba šiestich miliónov. „Napokon z bankových účtov vyplynulo, že firma B., identita obdržala výrazne vyššiu finančnú odmenu (asi 6 mil. Sk), než mala byť výška úplatku podľa spravodajskej informácie.“ V rozhodnutí tiež kritizoval „logické dedukcie“ vyšetrovateľov.

„V zhode so skutkovými a právnymi závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatujem, že napadnutým právoplatným uznesením o vznesení obvinenia bol porušený zákon v neprospech všetkých uvedených obvinených,“ píše v závere Žilinka.

Ako Haščák núkal Smeru čierne peniaze (video s titulkami);
autori: Martina Koník, Braňo Bezák a redakcia

Prokurátor sa v dokumente hojne odvolával na rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu Pavla Farkaša, Martiny Zeleňákovej a Aleny Šiškovej, ktorý v januári rozhodol o prepustení Haščáka z väzby, a teda nerozhodoval o jeho vine či nevine.

Na rozhodnutie generálneho prokurátora v utorok reagoval aj Jaroslav Haščák, ktorý ho privítal. Cez svojho advokáta Martina Škublu odkázal, že im zatiaľ rozhodnutie nebolo doručené. Škubla sám píše, že sa Žilinka stotožnil s viacerými ich argumentmi vrátane toho, že v trestnom stíhaní neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vznesenie obvinení, a že také skutočnosti neboli zistené ani po vznesení obvinenia.