Denník N
Zoltán Szalay
Správy vybral a komentoval Zoltán Szalay
1. Žilinka ukázal nový stupeň arogancie
Po prepustení Vladimíra Pčolinského na príkaz generálnej prokuratúry viacerí politici rozumnej časti koalície a spolu s nimi aj prezidentka zdôrazňovali, že prokurátori musia svoje konanie dôkladne vysvetliť verejnosti. Námestník generálnej prokuratúry Jozef Kandera im najprv s neznesiteľnou ľahkosťou odkázal, že on nič vysvetľovať nebude a basta. Dva dni po Pčolinského prepustení napokon predsa zvolali so svojím šéfom tlačovku, z ktorej však vylúčili viaceré médiá, medzi nimi aj Denník N.
Spravodlivosť podľa generálneho prokurátora. Maroš Žilinka na začiatku tlačovky dlho a vášnivo rečnil o tom, ako neprofesionálne a zavádzajúco sa správali všetci tí, ktorí od neho chceli odpovede. Na otázku, prečo nepustil na tlačovku niektorých novinárov, odpovedal, že by sa tam nezmestili. Je to, samozrejme, lož, lebo v minulosti sa tam na podobných tlačovkách ešte zmestili všetci. Za takúto aroganciu by ho mohol pochváliť aj Dobroslav Trnka.
Prečo nenechali rozhodnúť súd? Vyvoleným novinárom sa Žilinka a Kandera pokúsili priblížiť, prečo museli práve v Pčolinského kauze siahnuť po riešení, ktoré je aj podľa niektorých ich kolegov prokurátorov neobvyklé. Podľa Kanderu boli výpovede kajúcnikov nepostačujúce a ostatné dôkazy dôkaznú situáciu proti Pčolinskému výrazne oslabovali. Tak prečo nenechali o celej kauze rozhodnúť nezávislý súd, ktorý by mohol Pčolinského riadne oslobodiť? Keďže generálna prokuratúra zistila nezákonnosť, nemohli čakať na súd, ale museli konať, znelo ich vysvetlenie.
Vojna prokurátorov. O rozhodnutí generálnej prokuratúry pripravil analýzu aj Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý s ním nielenže nesúhlasí, ale generálneho prokurátora obviňuje priamo z nezákonného postupu. Spor medzi Žilinkom a Lipšicom tým dosiahol nový rozmer, čo môže viesť k nebezpečnému chaosu na prokuratúre.
Koaličnú radu by mal zvolať premiér. Ešte pred tlačovkou vyhlásila Veronika Remišová, že iniciuje mimoriadnu koaličnú radu, aby sa dohodli na zmene zázračného paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorý dáva Marošovi Žilinkovi supersilu. Keďže takúto ambíciu vláda vyjadrila aj vo svojom programovom vyhlásení, túto mimoriadnu koaličnú radu by sme už mali mať za sebou. Medzi základnými cieľmi vlády bolo zúženie dosahu paragrafu 363, ktorý teraz generálna prokuratúra práve brutálne rozšírila. Prečo teda ešte doteraz nezvolal takúto koaličnú radu premiér? Odpoveď treba hľadať u Borisa Kollára.
Jediný silný človek je urazený. Boris Kollár ako jediný silný človek tejto koalície by to, samozrejme, nikdy nedovolil. Teraz, keď už má svojho Žilinku na správnom mieste a už vie, ako narábať so svojím atómovým kufríkom, by bol hlúpy len tak sa takejto výhody vzdať. Práve naopak, on sa bude cítiť urazený a poškodený a bude požadovať kompenzáciu.
Ako ďalej? Žilinka potvrdil, že zrušenie obvinenia proti Pčolinskému nevylučuje začatie nového stíhania v rovnakej veci. Vyšetrovateľ však bude potrebovať silnejšie dôkazy, lebo inak zase narazí na supermana na Štúrovej. Keďže však spochybnili hlavné dôkazy, teda výpovede tých ľudí, ktorí sú kľúčovými svedkami aj v iných veľkých korupčných kauzách, nové stíhanie je dosť nepravdepodobné. Skutok sa stal, ale zase sa nedozvieme, kto ho spáchal.
2. Slobodník prehovoril o Bödörovom systéme
Maroš Žilinka veľkoryso vyhlásil aj to, že jeho rozhodnutie v kauze Vladimíra Pčolinského nediskvalifikuje automaticky všetkých kajúcnikov vo všetkých kauzách. Oplatí sa teda vypočuť si napríklad aj Bernarda Slobodníka, bývalého riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA, ktorý v rozhovore pre Moniku Tódovú prezradil šialené detaily o Bödörövom systéme.
Bödör ako sponzor športových dní polície. Slobodník tvrdí, že bol členom zločineckej skupiny, ktorú riadili Gašpar a Bödör, respektíve asi aj politici, s ktorými komunikoval Bödör. Slobodníkova úloha na finančnej polícii vraj bola, aby zabezpečoval nedotknuteľnosť 150 ľudí v krajine, aj keď si to na začiatku neuvedomoval. Prvý úplatok dostal od Bödöra, peniaze skladoval v obyčajnom batohu a financoval z nich napríklad aj športové dni policajtov.
Presvedčivé právne názory. Slobodník chodil aj na stretnutia vedenia polície s Kaliňákom, ktoré sa konali u Bödöra. Ovplyvňovanie práce policajtov išlo podľa jeho slov často pomerne ľahko: nemusel búchať po stole, stačilo, ak svojich kolegov presvedčil o svojom právnom názore. Alebo ich presvedčil peniazmi.
Politické krytie. Bödörova a Gašparova mafia mala podľa Slobodníka krytie vo vysokej politike. Všetko prebiehalo podľa neho v záujme ľudí, ktorí republiku biznisovo ovládajú pri všetkých druhoch vlád. Slobodník konkrétne mená politikov a podnikateľov v rozhovore neoznačil, lebo ide o živé prípady. K ucelenému obrazu o systéme štátnej mafie teda chýbajú už iba mená jeho hláv.
3. Nový školský rok sa začína so zlými správami
Prvý deň nového školského roka priniesol dve nie príliš pozitívne správy. Neschopnosť vlády v oblasti očkovania spôsobuje, že nás nová vlna dobehne asi skôr, než by na to mohli mať výrazný vplyv školy. Pomer pozitívnych PCR testov prekročil v stredu po dlhom čase prvýkrát kritických päť percent, čo v zásade znamená, že epidémia nie je pod kontrolou.
Čísla stúpajú. Počty pozitívnych prípadov očividne stúpajú, posledné tri dni sme ich zaznamenali vždy viac ako sto, ale ani na dvesto nebudeme musieť dlho čakať. V očkovaní nemôžeme hovoriť o takýchto pozitívnych číslach: v stredu sme síce mali sviatok, ale menej ako päťsto zaočkovaných je aj tak dôvodom na obavy. Mnohí, samozrejme, uprednostňovali antivaxerské protesty opozície, ktorá chce svojich voličov dostať do márnic.
Chaos okolo testov. Druhá negatívna správa je, že sa vláda nedokázala pripraviť na nový školský rok tak, ako to sľubovala, čo tendenciu pozitivity testov určite nezvráti. Ministerstvo sľubovalo rodičom antigénové samotesty, ktorými by sa mohli deti ľahko otestovať doma. Keďže však záujem rodičov o tieto testy bol päťnásobne väčší, ako rezort očakával, nastal chaos. Ako píše Denisa Gdovinová, niektoré školy, hlavne na západe krajiny, testy dostali, iné nie.
Bez plošného zatvárania. Minister Gröhling tvrdí, že v tomto školskom roku sa už školy plošne zatvárať nebudú. Novinkou je, že potvrdenie o očkovaní alebo o prekonaní covidu môže znamenať pre deti výnimku z karantény, ak ich spolužiak bude pozitívny. Škola však v takomto prípade musí zabezpečiť výučbu na diaľku i prezenčne.
Minister chce skrátiť karanténu zo súčasných 14 na sedem alebo desať dní a zaviesť možnosť oslobodenia spod karantény po negatívnom PCR teste po piatich dňoch. Takisto sa diskutuje o zavedení individuálnej karantény v okresoch, ktoré sú na tom v očkovaní najlepšie. Individuálna karanténa by znamenala, že do izolácie by odišiel iba pozitívny žiak a jeho spolužiaci by ostali naďalej v škole.
Chudobné deti to budú mať ťažké. Minister však už naznačil, že niektoré školy možno bude treba zatvárať už koncom septembra, najmä vzhľadom na nižšiu zaočkovanosť v určitých okresoch. Najťažší školský rok teda budú mať zase deti v najchudobnejších regiónoch Slovenska.
Jednou vetou:
4. Za stredu pribudlo 178 nových prípadov koronavírusu pri 3468 PCR testoch (pozitivita 5,13 %), nepribudlo však žiadne úmrtie, počet hospitalizovaných pacientov sa nezmenil (97).
5. Pápež František bude počas septembrovej návštevy Slovenska ubytovaný v priestoroch Apoštolskej nunciatúry v Bratislave a pôjde o jednoduchú izbu, pápež nemal osobitné požiadavky na zariadenie.
6. Premiér Eduard Heger odmieta predčasné voľby, reaguje tak na vyjadrenie Borisa Kollára, ktorý v súvislosti so zrušením obvinení exriaditeľa SIS Pčolinského pripustil predčasné voľby, ak by nezákonnosť pokračovala.
7. Najvyšší súd prepustil na slobodu trojicu mužov, ktorú obvinili a vzali do väzby spolu s Petrom Petrovom v kauze zločineckej skupiny na ministerstve vnútra.
8. „Nie, nie je to kauza Gorila,“ vysvetľuje Maroš Žilinka, prečo zastavil stíhanie Jaroslava Haščáka, Ľubomíra Arpáša a jeho manželky, ide o kauzu, kde bol Haščák obvinený, že získal od Arpáša nahrávku za úplatok; Žilinka povedal, že odôvodnenie je už na webe prokuratúry, pričom obvinenie zrušil pred tým, ako by 5-členný senát Najvyššieho súdu rozhodoval o dovolaní ministerky spravodlivosti, či má ísť Haščák do väzby.
9. Sme rodina podporila generálneho prokurátora Žilinku, súhlasí s tým, že politici by nemali vyjadreniami vytvárať tlak na jeho rozhodnutia: „Ak sa politik vyjadruje k rozhodnutiu generálnej prokuratúry bez toho, aby poznal dôvody rozhodnutia, tak to prispieva iba k rozoštvávaniu spoločnosti,“ uviedla strana. (tasr)
10. Z milióna ľudí v lotérii je len 25-tisíc, ktorí sa dali zaočkovať, odkedy sa vie o žrebovaní, ministerstvo financií doteraz zverejňovalo len dáta o všetkých registrovaných, ktoré vyzerali oveľa priaznivejšie.
Zaujímavé články:
Čím viac hýbu profilové trestnoprávne kauzy politickým dianím v krajine, tým viac potrebuje spoločnosť počuť aj autentický hlas orgánov, ktoré o nich rozhodujú.
Marek Káčer o komunikácii generálnej prokuratúry (dennikn.sk)
FB status:
CHÝBAJÚCE DÔKAZY NESMÚ NAHRÁDZAŤ ÚČELOVÉ VÝPOVEDE KAJÚCNIKOV
Maroš Žilinka pochopil poslanie generálneho prokurátora, ktorým je dodržiavanie zákonnosti a práva, a nie napĺňanie politického zadania vlády a jej prisluhovačov. Generálny prokurátor nastavil ostré zrkadlo vyšetrovacím praktikám skupinky vyšetrovateľov a prokurátorov špeciálnej prokuratúry, ktorá si pomýlila spravodlivosť s politickou a osobnou pomstou. Maroš Žilinka poukázal na „škandalózne zaisťovanie dôkazov“ v citlivých kauzách a jednoznačne potvrdil, že vo viacerých prípadoch, vrátane kauzy bývalého riaditeľa SIS, jednoducho dôkazy absentovali. HLAS sa plne stotožňuje s výrokom generálneho prokurátora, že relevantné a právne nespochybniteľné dôkazy nesmú byť nahrádzané účelovými výpoveďami takzvaných kajúcnikov, ktorých hlavným motívom je predovšetkým zachrániť si vlastnú kožu. Preto HLAS pripomína, že po odchode policajného prezidenta Petra Kovaříka je najvyšší čas na odchod hlavných strojcov zneužívania polície a prokuratúry na politické ciele, a to pánov Romana Mikulca, Igora Matoviča a Daniela Lipšica.
Citát:
Maroš Žilinka
Shooty:
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Nepoznám rozmery miestnosti, v ktorej sa odohrávala dnešná tlačovka generálnej prokuratúry. Neviem, koľko bolo pozvaných, a teda nemôžem s istotou tvrdiť, že by sa tam novinári kritickí k ostatným rozhodnutiam tohto orgánu pomestili.
Povaha tejto rubriky mi však okrem poznania umožňuje publikovať aj zdanie.
A takto zvonka sa zdá, že dôvodom, pre ktorý kolegyňa Monika Tódová dnes zostala na chodníku pred prokuratúrou, nebola kapacita, ale pomsta. A to zase budí zdanie, že generálny prokurátor dokáže byť pomstychtivý klamár.
A ako vraví výrok pripisovaný Shakespearovi: „Ľudia sú takí, akými sa zdajú byť, a keď takými nie sú, nemali by sa takými ani zdať.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
