Denník N

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter: Čo nám ukázali tri týždne od pádu Kábulu

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

1. To, čo sme zatiaľ videli od Talibanu, nám nedáva veľkú nádej. 2. Dvojrýchlostná Európa je realitou, Slovensko je medzi najhoršími v očkovaní. 3. Afganistan spôsobil Bidenovi problémy.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Dobrý deň,

Svetový newsfilter sa vracia po dvojtýždňovej letnej prestávke. Za ten čas sa toho udialo veľa najmä v Afganistane, kde sa Taliban veľmi rýchlo chopil moci.

Na to, ako presne bude vláda radikálneho hnutia vyzerať, si ešte treba počkať. Už teraz sa však dá urobiť niekoľko záverov. Žiadny z nich nevzbudzuje nádej.


Ázia: Čo sa ukázalo po páde Kábulu

Taliban tento týždeň oslavoval. Po dvadsiatich rokoch už v Afganistane nie je žiadny americký vojak a celý svet sa viac-menej zmieril s tým, že v krajine bude vládnuť hnutie, ktoré zahraničné vojská pred dvoma dekádami zvrhli, pretože poskytlo útočisko teroristom.

Taliban sľubuje, že teraz to už tak nebude, no realita môže byť horšia.

Čo sa stalo: Cez víkend uplynú tri týždne od momentu, keď Taliban vstúpil do hlavného mesta Afganistanu. Radikálne hnutie už má pod kontrolou aj letisko v Kábule a postupne sa snaží skonsolidovať moc.

Zároveň sa snaží presvedčiť svet, že sa zmenilo aspoň natoľko, aby ho brali za partnera, s Afganistanom obchodovali a posielali doň pomoc.

Ako však vraví analytik Michael Kugelman, odpoveď na otázku, v čom je Taliban iný ako v 90. rokoch, je pomerne pesimistická – hnutie sa zmenilo v tom, že lepšie rozumie technológiám, PR a potrebe legitimity, no jeho základná ideológia a predstavy sú rovnaké.

To nie je dobrá správa pre zahraničie ani pre Afgancov, ktorí Taliban nepodporujú.

Ako budú vládnuť: O režime, ktorý chcú nastoliť, veľa vypovedá to, ako má vyzerať vláda. Podľa informácií, ktoré zatiaľ máme, v nej nebudú žiadne ženy a najvyššie postaveným človekom v krajine sa stane líder Talibanu. Prezident a premiér budú až pod ním.

Málokto pochybuje o tom, že radikálna ideológia Talibanu sa prejaví vo všetkých oblastiach života. Hovorca hnutia už informoval, že z verejnosti by sa mala vytratiť hudba, z rádií a televízií zas ženské hlasy.

Práve ženy, ktoré si po páde Talibanu zvykli na väčšie práva, budú zrejme trpieť najviac. Hnutie síce tvrdí, že chce, aby chodili do školy a práce, čo bolo počas jeho prvej vlády zakázané, no v praxi to dokáže znemožniť.

Napríklad tak, že zakáže zmiešané vzdelávanie. Muži nemôžu učiť ženy, a to podľa afganského novinára znamená, že získať vyššie vzdelanie bude pre ženy veľmi ťažké, pretože školy nebudú mať dosť ľudí na to, aby mohli zaviesť samostatné kurzy.

Problémy s vládnutím: Nástup Talibanu bude mať vplyv aj na bezpečnostnú situáciu v krajine.

Afganistan nebol bezpečný ani v čase, keď v krajine boli medzinárodné vojská. Za veľkú časť útokov na civilistov a vládne jednotky však vtedy bol zodpovedný práve Taliban.

Mimochodom – vo štvrtok v štátnej televízii vysielali prehliadku, na ktorej pochodovali samovražední útočníci hnutia a ukazovali bomby, ktoré za posledných pár desaťročí zabili tisíce civilistov v Afganistane.

Popritom radikálne hnutie sľubuje, že neposkytne útočisko teroristom, a miestna odnož Islamského štátu je jeho nepriateľom, no skúsenosti s Talibanom ukazujú, že sa mu len ťažko dá veriť.

Chaos pomáha teroru: Problém je aj v tom, že ak by aj Taliban nechcel, pre teroristov to nemusí byť prekážka. Chaos v krajine im bude iba vyhovovať. Nestabilita, chudoba a mocenské vákuum sú ideálne pre teroristické hnutia.

Dokonale to vystihuje citát Joea Bidena z roku 2003, na ktorý upozornil portál Politico. Biden vtedy ako senátor v súvislosti s misiou v Afganistane povedal, že alternatívou k budovaniu štátu je chaos. A ten „chrlí“ krvilačných vojenských veliteľov, pašerákov drog a teroristov.

Zdá sa, že počas vlády Talibanu bude chaosu dosť.

V krajine je málo hotovosti a čoskoro môže prísť kolaps celého bankového systému. OSN zas upozorňuje, že takmer polovica obyvateľov Afganistanu potrebuje humanitárnu pomoc, no v krajine nie je ani dosť jedla.


Severná Amerika: Budovanie štátov sa končí

Odchod Američanov z Afganistanu má, prirodzene, veľké dôsledky aj v Spojených štátoch. Joe Biden čelí na domácej scéne veľkej kritike. Prezident však svoj názor nemení.

O čo ide: Odchod z Afganistanu dlhodobo podporujú voliči aj politici z Demokratickej strany a po tom, čo Trumpova vláda uzavrela dohodu s Talibanom, sa zaň postavili aj mnohí republikáni.

Nečakane rýchly pád centrálnej vlády a chaotická evakuácia však vytvárajú obraz americkej porážky, a to sa nepáči nikomu z menovaných.

Kým Biden sa to snaží zachrániť svojou komunikáciou, jeho kritici mu vyčítajú, že vláda ukončenie misie naplánovala veľmi zle, prípadne príliš rýchlo.

Paradoxne sú medzi nimi aj republikáni, ktorí Bidena kritizovali na jar, keď posunul pôvodný termín odchodu z mája na koniec augusta.

Foto – TASR/AP

Podpora klesá: To, že sa snažia využiť situáciu, aby útočili na svojho oponenta, asi nikoho neprekvapí. Najmä v čase, keď je naozaj zraniteľný.

Bidenova podpora klesla na zatiaľ najnižšiu úroveň od jeho nástupu do Bieleho domu. V priemere prieskumov je pod 47 percentami. Ešte začiatkom leta mal o päť percentuálnych bodov viac.

Čísla ukazujú, že jeho dôveryhodnosť sa najviac znížila práve pri otázke, ako zvláda Afganistan, no za poklesom je aj ďalšia vlna pandémie, ktorú v USA spôsobil delta variant.

Zároveň však platí, že väčšina voličov odchod z Afganistanu podporuje. Zábery chaotického odchodu z krajiny sa budú navždy spájať s Bidenom, no v budúcoročných voľbách do kongresu (a aj o dva roky neskôr) bude hrať omnoho väčšiu rolu pandémia a obnova ekonomiky, ktorá s ňou súvisí.

Čo na to Biden: Americký prezident odchod z Afganistanu sľuboval a splnenie záväzku sa teraz snaží využiť, aby zjemnil PR katastrofu, ktorá z toho vznikla.

Biden tvrdí, že jedinou alternatívou k úplnému odchodu bola výrazná eskalácia. Okrem toho sa od začiatku snaží hovoriť o tom, že evakuácia bola obrovská a úspešná misia, počas ktorej Američania dostali z krajiny 120-tisíc ľudí.

To môže byť pravda, no len ťažko to dokáže prekryť emotívne zábery z letiska v Kábule aj skutočnosť, že desiatky miliónov ľudí si po rokoch znovu musia zvykať na vládu radikálneho Talibanu.

Dôležité je aj to, že Biden tento týždeň v prejave potvrdil tézu, že 20-ročná vojna v Afganistane a spôsob, ako sa uzavrela, znamená aj koniec misií, v ktorých bude cieľom pretvárať iné krajiny a budovať v nich štátny aparát.

To neznamená, že USA nebudú aktívne vo svete, no pri konvenčných vojnách, ako boli tie v Iraku a Afganistane, budú veľmi opatrné.


Európa: Dve rýchlosti vidno aj pri očkovaní

Už viac ako 70 percent dospelých v Európskej únii dostalo obe dávky vakcíny proti covidu. Dnes už vieme, že na kolektívnu imunitu, ktorá by ukončila pandémiu, to nestačí, no aj tak je to dôležitý míľnik.

Ako to však v EÚ býva, nie každý k tomuto cieľu prispel rovnakým dielom. Dvojrýchlostná Európa, ktorá sa v minulosti spomínala pri rôznych témach, je realitou aj teraz. Slovensko je, žiaľ, v tej horšej kategórii.

O čo ide: Začiatkom roka čelila Európska únia veľkej kritike. Lídrami v očkovaní boli Izrael, USA či Veľká Británia. EÚ, ktorá postupovala pri nákupe vakcín spoločne, zaostávala a musela riešiť aj politické spory, ktoré z toho vznikli.

Cieľ zaočkovať v lete 70 percent dospelých ľudí aspoň prvou dávkou vakcíny v tom čase vyzeral komplikovane, no Únia štátom odkazovala, aby sa pripravili na to, že dodávky budú postupne rýchlejšie a stabilnejšie. Potom už bude len na nich, ako rýchlo budú očkovať.

V polovici júla sa to naplnilo, spolu so 70-percentným cieľom. Koncom leta sa tento cieľ posunul ešte o stupeň vyššie, a dnes viac ako 70 percent dospelých ľudí v EÚ už má obe dávky.

Kto zaostáva: Je to takmer 260 miliónov ľudí a Únia ako celok patrí medzi lídrov v počte zaočkovaných ľudí.

Na vrchole svetového rebríčka sú viaceré európske štáty a teraz sa naozaj ukazuje, ktoré krajiny si urobili domácu úlohu a pripravili sa na to, aby minimalizovali dôsledky ďalšej vlny pandémie.

Dodávky od Únie sú stabilné a rozdeľujú sa podľa spravodlivého kľúča, preto sa dnes už vlády nemôžu vyhovoriť na to, že za pomalé tempo a komplikácie pri očkovaní môže Brusel.

A v takej situácii sa pod priemerom EÚ ocitli najmä štáty, ktoré Úniu pravidelne vinia z mnohých vecí.

Úplne najhoršie je na tom Bulharsko, kde má dve dávky iba 16 percent ľudí. Medzi dospelými je zaočkovaná pätina ľudí. Nasledujú Rumunsko, Chorvátsko a hneď za nimi aj Slovensko.

Čo bude ďalej: Popri severských štátoch ide očkovanie mimoriadne rýchlo aj tam, kde niektorá z pandemických vĺn udrela veľmi silno.

Absolútnym lídrom je momentálne Portugalsko, kde už dospelých bez očkovania nájdete len veľmi ťažko. Aspoň prvú dávku dostalo 95 percent z nich (85 % z celej populácie).

K podobným číslam sa blíži aj Malta, ktorá má dvoma dávkami zaočkovaných dokonca viac ľudí ako Portugalsko. Dva štáty, ktoré najviac trpeli v prvej vlne – Španielsko a Taliansko sú takisto vysoko nad európskym priemerom.

Pri oboch pritom – rovnako ako pri Francúzsku – vôbec neplatí, že by v nich neexistovali antivaxerské hnutia a odpor voči štátu. Práve naopak.

Kombinácia opatrení, motivácií a zlej skúsenosti z predchádzajúcich vĺn však zjavne ľudí presvedčila, aby sa dali zaočkovať. V tom Slovensko zatiaľ zaostáva.

Tmavozelenou je % ľudí, ktorí už majú obe dávky, svetlozelenou jednu. Ide o celú populáciu, nie iba dospelých. Maďarsko v grafe nie je, podľa ECDC tam prvú dávku dostalo 58 % ľudí, obe dávky 56 %. Zdroj – ourworldindata.org

Latinská Amerika: Venezuelská opozícia mení stratégiu

Venezuelská opozícia po necelých štyroch rokoch končí bojkot volieb. Strany v novembri postavia spoločnú kandidátku, no to neznamená, že politická kríza v krajine sa skončila.

O čo ide: Vo vnútri opozície už niekoľko mesiacov prebieha debata o tom, ako pokračovať v snahe ukončiť éru Nicolása Madura.

Na tom, či by opoziční politici mali ísť do volieb, hoci tie Maduro v minulosti manipuloval, nebola jednoznačná zhoda. Týka sa to aj novembrových volieb, v ktorých sa vo Venezuele budú voliť guvernéri, starostovia a miestni poslanci.

V nich si napokon ľudia budú môcť vybrať aj spomedzi kandidátov zjednotenej opozície, ktorú tvoria štyri strany. Ide o rovnakú platformu, ktorá v roku 2015 vyhrala parlamentné voľby.

Nečakajú férovosť: Opozícia do volieb ide, hoci už priamo vo svojom vyhlásení, v ktorom tento krok oznámila, dodáva, že hlasovanie nebude spravodlivé.

Režimu neverí ani napriek tomu, že vo volebnej komisii, ktorá má dohliadať na hlasovanie, budú aj dvaja predstavitelia, ktorí majú blízko k opozícii.

Tento názor zastáva aj najznámejší opozičný politik Juan Guaidó, ktorý najhlasnejšie vyzýval na bojkot parlamentných volieb, ktoré sa konali koncom minulého roka.

Teraz stojí na strane tých, ktorí si myslia, že spolu s regionálnymi voľbami sa mali konať aj prezidentské a parlamentné, pretože Maduro nie je legitímnym prezidentom.

Prečo kandidujú: Aj napriek tomu opozícia voľby vníma ako šancu na to, aby znovu vyburcovala svojich priaznivcov a posilnila svoju pozíciu – bez ohľadu na to, aký bude konečný výsledok.

Táto motivácia je zjavne silnejšia ako riziko, že tým pomôžu Madurovi. Ten už začal účasť opozície prezentovať ako dôkaz, že venezuelské inštitúcie sú silné a demokracia funguje.

To má však ďaleko od pravdy, hoci malú nádej vzbudzujú správy, že na novembrové voľby by mohli prísť aj pozorovatelia z EÚ.


Afrika: Konflikt dvoch susedov

Alžírsko a Maroko sa dostali do diplomatického konfliktu. Medzi dvoma severoafrickými štátmi je napätie roky, no Alžírsko ho teraz vystupňovalo tým, že prerušilo diplomatické styky so svojím susedom.

O čo ide: Kľúčovou témou, ktorá dlhodobo spôsobuje napätie medzi rozlohou najväčším africkým štátom a susedným Marokom, je málo známe územie pri Atlantickom oceáne.

Ide o Západnú Saharu, ktorá kedysi bola kolóniou Španielska. Dnes je to sporné teritórium, ktoré však Maroko považuje za súčasť svojho územia.

S tým nesúhlasí hlavne miestne hnutie Polisario, ktoré ešte v druhej polovici minulého storočia spustilo boj za nezávislosť. Mohlo sa pritom spoľahnúť na podporu z Alžírska, ktoré nechcelo, aby územie oficiálne kontrolovalo Maroko.

Alžírsko sa bálo, že Saharou by sa to nemuselo skončiť. Maroko totiž za súčasť svojho historického územia považovalo aj oblasti, ktoré sú na jeho území.

Alžírsky minister zahraničných vecí Ramtane Lamamra. Foto – TASR/AP

Čo prinieslo napätie: Problémy vo vzájomných vzťahoch sa v praxi prejavujú aj tak, že hranica medzi dvoma susednými štátmi je zavretá od roku 1994.

Napätie občas eskaluje a najnovšia epizóda prišla počas aktuálneho leta. Alžírsko v júli odvolalo svojho veľvyslanca v Rabate po tom, čo jeden z marockých diplomatov podporil snahy o samostatnosť Kabylov, ktorí žijú na severe Alžírska.

Potom prišiel škandál, ktorý sa týka špehovacieho softvéru Pegasus. Alžírsko obvinilo marockú vládu z toho, že ho používala proti jej predstaviteľom.

A ďalší problém sa objavil, keď v Alžírsku vypukli ničivé požiare.

Maroko to vidí inak: Tie zničili desaťtisíce hektárov lesov a vyžiadali si najmenej 90 obetí. Polícia následne zadržala ľudí, ktorí sú podľa nej za požiare zodpovední.

Niektorí z nich sú z organizácie, ktorá chce dosiahnuť práve osamostatnenie Kabylov. Alžírsko preto požiare spája aj s Marokom a tvrdí, že tamojšia vláda nikdy neprestala s nepriateľskými krokmi voči svojmu susedovi.

Maroko to však vidí inak. Prerušenie diplomatických vzťahov považuje za neopodstatnené a chce dosiahnuť presný opak.

Marocký kráľ Mohamed VI. na zlepšenie vzťahov vyzval vo svojom júnovom prejave a v lete Alžírsku ponúkol pomoc s bojom proti požiarom. Zo strany Alžírska to ostalo bez odozvy.

Meno týždňa: Olaf Scholz

Olaf Scholz. Foto – TASR/AP

Líder nemeckých socialistov má šancu na to, aby sa stal novým kancelárom. Ešte pred letom by táto myšlienka bola na smiech, no koncom augusta sa z nej stala vcelku reálna možnosť.

Prvú priečku v prieskumoch si dlhodobo držali kresťanskí demokrati, ktorých občas dobehli alebo predbehli Zelení. Čakalo sa, že ak niekto môže Merkelovej stranu poraziť, budú to práve oni.

Zopár prešľapov a nevýrazný Armin Laschet na čele CDU/CSU však zrazu do popredia posunuli Scholza, ktorý je momentálne ministrom financií. Ani on nepatrí medzi charizmatických lídrov a je skôr nudný technokrat, no v Nemecku sa mu to môže aj vyplatiť.

Video týždňa

New York zasiahli záplavy a voda sa dostala až do miestneho metra. Do mesta dorazili zvyšky hurikánu Ida, a preto museli v rovnomennom štáte, rovnako ako v susednom New Jersey, vyhlásiť núdzový stav.


O čom sme písali:

Hodnoty sú viac ako peniaze, tvrdia poslanci PiS. Malopoľsko príde o miliardy z eurofondov, ak nezruší uznesenie proti LGBT

Bieloruský denník: Od útleho veku nás učia, aby sme mali radi Lukašenka. A vtipy o fúzoch sú nebezpečné

Posledný vojak opustil Afganistan a Taliban oslavoval. Vojna stála USA vyše dva bilióny dolárov

Českí katolíci kritizujú kandidatúru „svojich“ za extrémistov. Hlasy väčšiny veriacich si zrejme nezískajú

V šiestom týždni nemusia ani vedieť, že sú tehotné. V Texase začal platiť najprísnejší zákon proti potratom v USA

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Afganistan

Európska únia

Joe Biden

Očkovanie proti koronavírusu

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter

Svet

Teraz najčítanejšie