Denník N

Príbeh názvov v Tatrách: Gerlach premenovali na Stalinov štít, Česká dolina vznikla omylom

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Gerlachovský štít menil svoj názov sedemkrát. Lomnický štít najprv prezývali Otec. Preklady, nedorozumenia aj poverčivosť v priebehu storočí menili názvy na mapách Tatier. Podľa historika môžu zmeny názvov prispieť aj k sťaženiu práce Horskej záchrannej služby.

Názvy vrcholov Belianskych a Vysokých Tatier, ktoré ležia z veľkej časti na území Spiša vznikali komplikovaným spôsobom a boli mnohokrát nestále. Tatranské názvoslovie tvorili nielen Slováci, ale aj Poliaci, Gorali, Nemci a Maďari. Pomenovania vrcholov a horských prvkov vznikali v týchto jazykoch často aj súbežne. Navyše poľskí turisti a horolezci vytvárali často vlastné pomenovania a nerešpektovali už zaužívané názvy.

Prvé písomne uchované názvy pochádzajú zo stredoveku a súvisia s kráľovskými donáciami Ondreja II. a Bela IV., ktorí sa snažili osídliť územie na Spiši, vyľudnené po tatárskych vpádoch. Zo strategických príčin rozdávali za rôzne zásluhy tieto územia zväčša nemeckým hosťom.

„Som presvedčený, že najstaršie názvy boli slovenské, lenže Slováci a Gorali tu žijúci nemali také možnosti názvy zapísať, ako Spišskí Nemci, ktorí tvorili inteligenciu. Boli to zväčša profesori kežmarského lýcea, farári a lekári, ktorí vedeli názvy písomne zaznamenať,“ vysvetľuje publicista Ivan Bohuš. Záujem o názvy zdedil po otcovi, tiež Ivanovi Bohušovi, ktorý sa histórii Tatier venoval celý život a o pôvode tatranských názvov napísal množstvo článkov a niekoľko kníh.

Pastieri, drevorubači a bylinkári, vedci a zmätky v názvoch

Slovenské obyvateľstvo pod Tatrami žilo v tom čase v prírode. Boli to väčšinou pastieri, drevorubači a bylinkári,

Denník N v Poprade

Ochrana prírody

Príroda

Turistika a outdoor

Slovensko

Teraz najčítanejšie