Denník N

Ako zlepšiť svet

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

O knihe, ktorá nielen presne pomenúva príčiny súčasnej krízy ľudstva, ale ponúka aj bohatý zoznam praktických riešení, ako sa pripraviť na budúcnosť.

“Veci sa rozpadávajú, stred už nedrží,” napísal pred sto rokmi írsky básnik W. B. Yeats, otrasený krutosťou prvej svetovej vojny a strachom, že jeho tehotná žena zomrie na španielsku chrípku. Yeatsova báseň je dnes hojne citovaná, lebo presne odráža náš dojem zo súčasného sveta.

Cituje ho v úvode svojej knihy aj Minouche Shafiková, ekonómka s oslnivou kariérou od vysokých funkcií v Svetovej banke či britskej vláde, až po jej súčasné postavenie šéfky London School of Economics. Táto univerzita má dlhoročnú tradíciu mysliteľov, ktorí chceli zlepšiť svet, a Shafiková priznáva, že chce kráčať v ich stopách.

Napísala preto knihu s názvom What We Owe Each Other – A New Social Contract (Čo dlhujeme jeden druhému – Nová spoločenská zmluva), v ktorej prichádza so zaujímavými návrhmi, ako môže ľudstvo aj naša planéta vyjsť zo súčasnej krízy bez tragických strát a dokonca s lepšími vyhliadkami na budúcnosť.

Všetko sa zmenilo

To, čomu hovoríme spoločenská zmluva, je nepísaná dohoda medzi politikmi a spoločenskými vrstvami o tom, že existujú spoločné základné predpoklady nášho života.

Takmer až do konca 20. storočia to boli v rôznych kultúrach a systémoch napríklad také, že muži pracujú a ženy sa starajú o deti a starých rodičov. Existoval aj prirodzený predpoklad, že jedno manželstvo je na celý život a že deti sa narodia až po jeho uzavretí. Že aj jedno zamestnanie je na celý život a že vzdelanie získané v škole vystačí až do penzie. Že dôchodok si človek užije len zopár rokov a že v starobe je zdrojom opatery rodina, nie štát.

Tieto predpoklady zmizli. Vyše polovica žien na celom svete dnes pracuje, polovica manželstiev sa rozpadá, rastúci počet detí sa rodí mimo nich. Človek dnes vystrieda za život viacero zamestnaní a profesií. V roku 2018 po prvý raz v dejinách ľudstva prevýšil počet ľudí nad 64 rokov počet detí do 5 rokov. V takomto svete pôvodné spoločenské zmluvy nemôžu platiť. Lenže nové sa ešte nezrodili. Preto ten chaos a pocit, že svet sa nachádza na pokraji zrútenia.

Ženy a výchova detí

Shafiková využíva obrovské množstvá globálnych dát, s ktorými počas svojej kariéry pracovala. Napríklad štatistické údaje, že aj napriek zväčšujúcej sa roly mužov pri domácich prácach a starosti o deti, ženy ešte stále pracujú v domácnosti denne o dve hodiny dlhšie než muži. V Nórsku je síce rozdiel už len 20 %, ale napríklad v Pakistane je rozdiel až tisíc percent. A napriek tomu, že rozdiely v možnostiach uplatnenia sa v zamestnaní sa postupne znižujú, ešte stále sú také veľké, že ak by ženy dostali rovnaké možnosti ako muži, ekonomický prínos by bol obrovský – 35 % HDP.

Ďalšou nevyužitou možnosťou je pomoc štátu pri výchove detí. Napríklad USA sú jedinou vyspelou ekonomikou, kde neexistuje štátom platená materská dovolenka (prípadne otcovská). A je paradoxné, že štáty ako Taliansko, Španielsko či Írsko čelia najväčšiemu riziku poklesu populácie. Je to preto, lebo sú prevažne katolícke a vládne tam predstava, že o deti sa majú starať rodiny.

Naopak, škandinávske krajiny už dávnejšie prijali novú spoločenskú zmluvu, ktorá umožňuje vysokú zamestnanosť žien a zároveň veľkorysú podporu štátu pri výchove detí. Vďaka tomu je tam pôrodnosť na úrovni, ktorá bráni populačnému poklesu.

Prekvapivé zmienky o Slovensku

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie