Košický newsfilter: Policajti strážili Ústavný súd pred priaznivcami Smeru, Fico to dodatočne zľahčuje
Dobrý deň,
čítate druhý letný výber desiatich najdôležitejších správ mesiaca z Košíc a okolia. Od septembra sa vraciame k týždňovej periodicite Košického newsfiltra. Tipy na správy, kritiku či facebookový status týždňa nám posielajte na [email protected].
1. Vinou Smeru bolo najviac policajtov pred Ústavným súdom, Fico to dodatočne zľahčuje
Na zhromaždení v centre Košíc v stredu na Deň Ústavy SR predseda Smeru Robert Fico potvrdil, že je už schopný svojmu davu povedať čokoľvek, aj absolútne odtrhnuté od reality.
Spomínal, že vláda chce na Slovensko navoziť tisíce migrantov. Že v rozpore s ústavou, ktorá hovorí o rovnosti, rozdeľuje občanov na dve kategórie – zatiaľ čo očkovaní majú všetko, nezaočkovaní sú občanmi druhej kategórie. Ešte aj návštevu pápeža sa podľa neho vláda chystá zneužiť na propagáciu očkovania.
Z tribúny pozdravil aj prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá vraj spáchala najväčšiu hanbu v moderných dejinách Slovenska, keď sa obrátila na Ústavný súd, aby povedal, či by referendum o predčasných voľbách bolo platné. A tým ho zmarila.
„Ja som za mítingy, ktoré sú zákonné, demokratické a slušné,“ povedal tiež Fico, pritom práve on toto zhromaždenie zvolával pred Ústavný súd napriek tomu, že košický magistrát Smer ako organizátora vopred upozorňoval, že v okruhu sto metrov okolo súdu sú zhromaždenia nezákonné.
Smer však ani potom svoje propagačné materiály neupravil a naďalej pozýval ľudí pred Ústavný súd. Na otázku Denníka N, prečo v tom pokračujú, keď boli upozornení, že je to v rozpore so zákonom, neodpovedali.
Priamo na košickom zhromaždení Fico aj hovorca Smeru Ján Mažgút túto tému zľahčovali a zavádzali. „Snáď nás považujete za právne gramotných. Vieme, že budovy, ako je Ústavný súd, požívajú nejakú mieru ochrany. Všetko je v súlade so zákonom. To bolo iba symbolicky povedané,“ povedal Robert Fico pre Markízu.
Na poznámku redaktora, že ľudí pozývali vyslovene pred Ústavný súd, Ján Mažgút zaklamal: „Pred Ústavný súd ani nie, pretože my si uvedomujeme, že je nejaká ochranná zóna.“
Z propagačných materiálov Smeru je nesporné, že ľudí zvolávali na adresu Hlavná ulica 110, kde je sídlo a hlavný vchod do Ústavného súdu.
2. Kino Družba dostáva ďalšiu šancu
Schátrané kino Družba v Košiciach sa môže o niekoľko rokov zmeniť na multifunkčný priestor so zameraním na kultúrne vyžitie. Zámer predstavili známe tváre: režisér a herec Milan Antol a hudobník Igor Timko – ako zástupcovia občianskeho združenia Chi3.
„Berieme to ako výzvu – oživiť Košičanom obľúbené a známe kino Družba. Vzniknúť by mali priestory na organizovanie koncertov, divadelných predstavení a plniť bude aj pôvodnú funkciu, premietanie filmov,“ povedal Milan Antol, riaditeľ združenia. V pláne je aj vytvorenie tanečných sál a kaviarne.
Rokovania s mestom Košice o premene schátranej budovy trvali rok. Umelci teraz čakajú, že mestskí poslanci im v septembri schvália prenájom nehnuteľnosti na 25 rokov za jedno euro ročne.
„So skupinou hráme na Slovensku, Morave aj v Čechách po rôznych sálach. Doma v Košiciach taká chýba,“ hovorí Igor Timko.
Prestavba zničenej budovy by sa mohla začať na budúci rok. S predpokladom, že bude trvať päť až šesť rokov. „Odhadované náklady sú takmer štyri milióny eur. Získať ich chceme z viacerých zdrojov, napríklad z grantov, a oslovujeme aj ministerstvá,“ doplnil Timko.
Kino Družba bolo jedným z najmodernejších panoramatických kín v Československu. Premietať sa v ňom začalo v roku 1973. Malo najväčšie premietacie plátno a kapacitu 700 miest. Posledný film tam diváci videli takmer pred dvadsiatimi rokmi. Istý čas bola v časti objektu banka. Od roku 2009 je bez nájomcu. (aktuality.sk)
3. Vysoká zaočkovanosť v podniku Mariána Hossu
Marián Hossa ukončil úspešnú hokejovú kariéru už pred štyrmi rokmi. Odvtedy sa oveľa intenzívnejšie venuje biznisu. Obsiahlejšie rozhovory o vlastnom podnikaní dlho neposkytoval. Pre Denník E teraz urobil výnimku.
Svoje popradské mraziarne premenováva z Ho&Pe Family na Hossa Family. „Keď sme vyberali z viacerých návrhov, povedal som si, prečo nevyužiť pri zviditeľnení firmy moje meno. Mňa celkovo značky a marketing veľmi zaujímajú,“ vysvetľuje v rozhovore Marián Hossa.
Po rozchode s bratrancom je vo firme už jediným vlastníkom. Chystá jej ďalší rast. Investíciami v objeme 22 miliónov eur chce do piatich či šiestich rokov ročné tržby strojnásobiť na sto miliónov eur.
Mraziarne vedie manažér Juraj Sopko spolu s Mariánovým otcom, bývalým reprezentačným trénerom Františkom Hossom. V budúcnosti plánujú vyrábať aj iné produkty, nielen tradičné múčne jedlá či obaľované rezne.
Marián Hossa má oproti iným bývalým športovcom – mnohí majú reštaurácie či športové centrá – najväčší biznis, podnik s takmer dvoma stovkami zamestnancov. Napriek pandémii si ich všetkých dokázal udržať. Prakticky to isté platí aj pre tržby, vlani klesli len o tri percentá.
„Nikoho nenútime, ale ľudí sme požiadali, aby sa dali zaočkovať. Zamestnancom zdôrazňujeme, že treba veriť vede. Očkovanie je na covid to najlepšie riešenie,“ hovorí o tom, ako vo firme dosiahli 85-percentnú zaočkovanosť.
4. Vodič, ktorý zrazil Adriána Babiča: Oslepilo ma slnko
Príbeh Adriána Babiča, talentovaného cyklistu, ktorý sa výrazne presadzoval medzi nepočujúcimi aj počujúcimi športovcami, pozná takmer celé Slovensko. Po jeho smrti počas tréningu popri diaľnici medzi Prešovom a Košicami sa totiž spustila petícia za väčšiu bezpečnosť cyklistov a chodcov. Podpísalo ju takmer 22-tisíc ľudí.
Denník N v auguste hovoril s vodičom auta, ktoré Adriána Babiča zrazilo. Bolo to krátko po tom, čo 24-ročného Jakuba, študenta košickej univerzity, polícia obvinila z usmrtenia z nedbanlivosti, lebo pri odbočovaní vľavo nedal prednosť cyklistovi, ktorý išiel po hlavnej ceste v protismere.
„Práve zapadalo slnko, svietilo mi priamo do očí, tak som sklopil očnú clonu, vyhodil smerovku a vchádzal do križovatky. Pomalšie, než tu bežne jazdia autá, práve pre to slnko. V protismere som nikoho nevidel a z vedľajšej cesty od Obišoviec na Lemešany takisto išlo auto a nebrzdilo, to ma akoby uistilo, že môžem pokračovať,“ opisuje Jakub, čo vnímal tesne pred zrážkou.
Znalec odhadol rýchlosť jeho toyoty v momente zrážky v rozmedzí 58 až 62 kilometrov za hodinu. Žiadna brzdná dráha. Išlo o križovatku mimo obce, rýchlosť tam nie je obmedzená. Jakub však nespochybňuje svoju vinu, mal ešte viac spomaliť a cyklistu si všimnúť. Cez tú križovatku jazdil denne, pretože býva v neďalekej obci.
Adrián po zrážke nedýchal, Jakub mu až do príchodu záchranárov dával masáž srdca. Bola to však márna snaha. Silný náraz Adriánovi roztrhol hrudnú srdcovnicu, zraneniam na mieste podľahol.
5. Paška je aj po odsúdení stále zamestnancom košickej nemocnice
Branislav Paška je stále zamestnancom Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, hoci v júni tohto roku bol už právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a z pracovného pomeru by mal byť preto prepustený.
Pripomeňme: ešte v novembri 2015 bol Branislav Paška spolu s dvoma bratmi (synovci bývalého šéfa parlamentu a podpredsedu Smeru Pavla Pašku) aktérom bitky na košickej Hlavnej ulici. Zachytila ju aj priemyselná kamera. Zo záznamu bolo zrejmé, že statní Paškovci nešetrili údermi a kopancami ani na žene.
Práve Zuzana utrpela najhoršie zranenia. Vyžiadali si liečenie s práceneschopnosťou do ôsmich týždňov, čo je už ťažká ujma na zdraví.
Branislavovi Paškovi súd potom vymeral dvojročnú podmienku s odkladom na tri roky za výtržníctvo a ublíženie na zdraví. Bratia Maroš a Martin dostali menej prísne podmienečné tresty.
Prečo teda nemocnica svojho bývalého šéfa obstarávania neprepustila?
Hovorkyňa nemocnice pre denník Korzár povedala, že Branislav Paška je stále ich pracovníkom, ale je dlhodobo práceneschopný. „Bezúhonnosť zamestnanca na každom našom pracovisku patrí medzi kľúčové,“ konštatovala Monika Krišková.
Zákonník práce vo všeobecnosti zakazuje dať výpoveď zamestnancovi v čase jeho práceneschopnosti. Uvádza však aj výnimky z tohto zákazu, a to práve aj v prípade odsúdenia za úmyselný trestný čin.
Nemocnica nebola v kauze pouličnej bitky účastníkom sporu, no podľa zákona má zamestnanec povinnosť oznámiť zamestnávateľovi svoje odsúdenie za úmyselný trestný čin.
Hovorkyňa neodpovedala, či si Paška túto povinnosť už splnil, a ak nie, ako hodlá ďalej postupovať. Takisto nevysvetlila, prečo UNLP nevyužila ustanovenia Zákonníka práce, ktoré umožňujú prepustiť zamestnanca aj počas práceneschopnosti.
Branislav Paška čelí aj obžalobe na Špecializovanom trestnom súde za zločin machinácie pri verejnom obstarávaní v kauze údajného predraženého nákupu štyroch ultrazvukov v roku 2013, keď ešte šéfoval verejnému obstarávaniu v košickej nemocnici a sedel v komisii, ktorá súťaž vyhodnocovala.
6. V FC Košice je nervozita, výsledky nezodpovedajú rozpočtu
Futbalistom FC Košice začalo svitať na lepšie časy. Do klubu pred časom vstúpil maďarský investor (Arago group), do funkcionárskej štruktúry získali bývalého reprezentačného trénera Jána Kozáka, podpísali zmluvu s mestom a ich domácim štadiónom bude úplne nová Košická futbalová aréna, vedľa ktorej postaví mládežnícku akadémiu Slovak Sport Development, čo je spoločnosť zastupujúca ďalších maďarských investorov.
Toto všetko sa malo v novej sezóne premietnuť do postupu FC Košice do najvyššej súťaže. Zvlášť keď klub angažoval skúseného trénera Jozefa Vukušiča, ktorý v lete zabudoval do mužstva viac než desiatku nových hráčov.
Lenže máme za sebou šesť kôl novej sezóny a v klube sa hovorí o predčasnom odchode trénera. Dôvodom sú slabé výsledky aj hra. Tím ašpirujúci na postup je až na 9. mieste, na vedúcu Petržalku stráca deväť bodov.
Sklamaním sú najmä výsledky s ďalšími adeptmi na Fortuna ligu. Tri kolá po sebe hrali Košičania proti Banskej Bystrici, Skalici a Podbrezovej. Nezískali ani bod, skóre 1:6.
„Rozpočet sme nastavili pomerne vysoko a výstupy nie sú adekvátne. Z toho pramení nervozita,“ priznáva v rozhovore pre Sportnet prezident FC Košice Dušan Trnka.
Na otázku, či nebolo rozhodnuté, že Vukušič odíde, ak mužstvo nevyhrá s Podbrezovou, povedal, že súčasnej situácii určite netlieskajú, ale „trpezlivosť a dôvera musia byť nad radikálnymi riešeniami“.
7. Móda po covide
O budúcnosti módy a nutnosti prehodnotenia jej vývoja v rámci výrobných procesov, komunikácie, vplyvu na životné prostredie a život človeka je výstava v prešovskej Šarišskej galérii pod názvom Móda po covide.
Výstava prezentuje najmladšiu generáciu dizajnérov a skúma, kam sa bude po pandémii uberať módny priemysel. Potrvá do 12. septembra.
„Treba si uvedomiť, že módny priemysel je druhé najviac znečisťujúce priemyselné odvetvie na svete. Objem textilného odpadu sa pritom naďalej navyšuje. Aj množstvo oblečenia, ktoré sa nepredalo v čase pandémie v dôsledku lockdownov, sa len vyhadzovalo,“ hovorí kurátorka Miloslava Hriadeľová.
V tvorbe dizajnérov sa rúška objavovali už pred pandémiou. Módny návrhár Maison Margiela, ktorý na verejnosti vystupuje anonymne, nimi zahaľoval tváre modelkám. Módny dom Gucci ich zasa využil na zatraktívnenie jednej zo svojich kolekcií.
„Rúška začala prinášať móda ako výstrelok. Vždy, keď chcel byť niekto originálny a chcel ozvláštniť styling, objavilo sa rúško,“ vysvetľuje Miloslava Hriadeľová.
8. Tvrdé slová medzi partnermi organizácie Košice Región Turizmus pre vtipné videá
Rozruch okolo kampane Košického kraja o kraji sveta na podporu turizmu na východe v lete celkom neutíchol. Košický župan Rastislav Trnka má proti sebe už aj zástupcov Košíc, Zemplína a Spiša, o ktorých tvrdí, že nadnesené propagovanie východu predtým schvaľovali.
Košice Región Turizmus je krajská organizácia cestovného ruchu, tvoria ju štyria členovia – oblastné organizácie cestovného ruchu Zemplín, Spiš a Košice-mesto a samotný Košický samosprávny kraj.
Pre niekoľko vtipných letných videí, ktoré propagovali destinácie na východe a, naopak, parodovali problémy v známych a turistami hojne navštevovaných lokalitách (Tatry, Liptov, Donovaly…) a ktoré už po zásahu z ministerstva dopravy boli sčasti upravené, začali medzi partnermi padať tvrdé slová.
„To, že tieto organizácie zmenili svoj postoj, zrejme svedčí o tom, že začali obhajovať záujmy finančných skupín, ktoré lobujú za stopnutie kampane,“ vyhlásil župan Trnka.
Na druhej strane Košice, Zemplín a Spiš hovoria o „neetickej, negatívnej a nevhodnej“ kampani, požadujú jej stiahnite a navyše aj zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnej organizácie, na ktorom by mohli odvolať výkonnú riaditeľku Košice Región Turizmus. Malo by sa uskutočniť v polovici septembra.
9. Nábytkári zo Sabinova veria v obrat
Na východnom Slovensku vyrába nábytok vo veľkých priemyselných objemoch a so stovkami zamestnancov iba jediná fabrika – sabinovský Sanas. Od ponovembrovej privatizácie ho ovládajú rovnakí miestni nábytkári.
Pred pár rokmi dosahoval ročné tržby na úrovni 40 miliónov eur a zamestnával pol tisícky ľudí. Korona mu však vlani tržby dramaticky zrazila takmer o polovicu, pritom konkurentom z topoľčianskeho Decodomu či lučeneckého Ekoltechu len o pätinu. Navyše Sanas sa prepadol do straty takmer 300-tisíc eur.
Napriek tomu Sanas neplánuje robiť dramatické škrty medzi zamestnancami (odišli len dve desiatky) a dokonca otvára aj nové vlastné predajne – v lete pribudli v Prešove a v Košiciach. Verí v obrat a opätovný rast predaja nábytku.
Prípadný pád Sanasu by bol pre sabinovský región o to väčšou ranou, že patrí medzi okresy s najvyššou nezamestnanosťou – nad 16 percent. Okrem Sanasu je v meste spomedzi väčších fabrík iba mliekareň siete predajní Milk-Agro či strojárska firma ZTS Sabinov, ktorú ovládajú spolumajitelia popradskej Tatravagónky Alexej Beljajev a Michal Lazar. (denník E)
10. Odkláňanie tranzitnej dopravy z Prešova
Druhá etapa severného obchvatu Prešova je ekonomicky návratná, zhodnotili analytici ministerstva financií. Národná diaľničná spoločnosť sa teda doň môže pustiť.
Vládni analytici počítajú ekonomickú návratnosť tak, že dajú do pomeru benefity projektu a predpokladané investičné náklady. Benefity vyčíslia tak, že ocenia a zrátajú napríklad úsporu času a pohonných hmôt.
Aktuálne sa stavajú ďalšie dva úseky prešovského obchvatu. Prvým je západný obchvat, ktorý je súčasťou diaľnice D1. Národná diaľničná spoločnosť ho plánuje otvoriť už 18. septembra.
Severný obchvat Prešova je súčasťou rýchlostnej cesty R4. Začína sa na diaľnici D1 a končí sa za obcou Kapušany. Výstavba druhej etapy severného obchvatu v blízkom čase je vysoko pravdepodobná. S jeho výstavbou totiž počíta vládny harmonogram investičných priorít už v roku 2022.
Pokračovanie R4 od Kapušian ďalej na severovýchod k poľskej hranici je otázkou dlhšieho času. Úsek Kapušany – Lipníky sa má podľa vládneho harmonogramu začať stavať v roku 2026. Zvyšné úseky až po roku 2028.
Všetky tri časti prešovského obchvatu sú veľmi drahé, keďže súčasťou každej z nich je aj tunel. Spolu by mali stáť približne 800 miliónov eur.
Analytici ministerstva financií preto presadzovali, aby sa preskúmali aj iné alternatívy. Jednou z nich je východný variant. Bol by oveľa lacnejší, pretože nepotrebuje tunel.
Ministerstvo dopravy však východný variant nepreferuje, keďže nie je naprojektovaný. Jeho výstavba by preto podľa ministerstva bola reálna až o sedem rokov. Navyše na severnom obchvate sa už začala stavať prvá etapa. (denník E)
Odporúčame prečítať si:
Na Lomnický štít môže ísť bez horského vodcu len horolezec. V deň nášho výstupu s Michalom Gerčákom to však vyzeralo, že na vrchol môže vyraziť ktokoľvek. Na Lomnickom štíte stretnete aj falošných horských vodcov. Nemajú licenciu ani vzdelanie a môžu vás ohroziť. (denník N)
Ešte pred pár rokmi to bola rarita, dnes stretnete ľudí na elektrobicykloch na tatranských chodníkoch úplne bežne. Majitelia športových požičovní hlásia, že štyri z piatich bicyklov, ktoré si u nich turisti požičajú, sú už elektrické. Tie sprístupňujú hory aj menej zdatným turistom, ktorí však neraz precenia svoje schopnosti, a preto dochádza k úrazom, najmä pri zjazdoch z kopca. (denník N)
Slovensko stratilo od začiatku nového milénia už 223-tisíc hektárov lesa, analyzuje Global Forest Watch. Služba cez satelitné snímky sleduje výruby po celom svete. Na Slovensku je úbytok lesa najviditeľnejší v Tatrách – pre veternú kalamitu z roku 2004 a najmä preto, čo nasledovalo. Na leteckých mapách firmy Eurosense, ktoré sú detailnejšie ako satelitné snímky, môžete porovnávať, ako sa Tatry zmenili za posledných sedemdesiat rokov. (denník N)
Video mesiaca:
Košického primátora Jaroslava Polačeka opakovane kritizovali, že v histórii mesta má na magistráte najpočetnejší 12-členný komunikačný tím. Akoby tej komunikácie bolo stále málo, primátor sa v lete rozhodol produkovať videá, v ktorých sám prezentuje, čo sa práve v meste chystá, mení, renovuje v prospech občanov.
Možno ho inšpiroval nejaký youtuber, ale výsledok je zatiaľ trochu hlučný, primátor sa v ňom odviazal až tak, že vyzerá, akoby bol na školení u moderátorov telešopingu.
Foto mesiaca:
Košický odchovanec Erik Černák prišiel do svojho rodného mesta ukázať vzácnu trofej (vlani mu to nedovolila pandémia), ktorú vyhral už dva roky po sebe v drese klubu Tampa Bay Lightning.
Stanley Cup si v Košiciach užil svoje: Erik s ním lietal v helikoptére nad mestom, jedol z neho segedínsky guláš a bol ho ukázať svojej triednej učiteľke zo základnej školy.
24-ročný obranca na súkromnú oslavu pozval aj Jirka Biceka. On bol prvým Košičanom, ktorý tento pohár pred 18 rokmi s New Jersey Devils vybojoval a priniesol ho ukázať svojim fanúšikom.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
