Denník N

Víťazstvá tvoria identitu rovnako ako vojny, povedal prezident. Ako futbalisti budovali nové Chorvátsko

Davor Šuker a brankár Marjan Mrmić na MS 1998. Foto - TASR/AP
Davor Šuker a brankár Marjan Mrmić na MS 1998. Foto – TASR/AP

V Chorvátsku národnú identitu nevytvárala len vojna a náboženstvo, ale aj futbal.

Po rozpade Juhoslávie potrebovali miestni politici symbol, ktorý by ľudí dokázal zblížiť. Chorvátsko malo vtedy skvelú generáciu futbalistov, viacerí z nich sa v roku 1987 stali juniorskými majstrami sveta ešte v drese Juhoslávie.

O jedenásť rokov neskôr mohli byť svetovými šampiónmi. Na MS 1998 vo Francúzsku absolvovalo Chorvátsko premiéru, no vypadlo až v semifinále s domácim Francúzskom a potom v súboji o 3. miesto zdolalo Holandsko a získalo bronz.

Aj mnohí futbalisti to nechápali len ako športový úspech. V rozhovoroch pred turnajom opakovali, že si musia „splniť povinnosť“, ktorú majú ako Chorváti voči svojej krajine.

Prvý chorvátsky prezident Franjo Tuđman, ktorý bol demokraticky zvolený, ale vládol ako autokrat, politickú silu futbalu veľmi dobre chápal.

Tuđman bol po 2. svetovej vojne prezidentom Partizanu Belehrad a chcel, aby klub získal federalistickú identitu, ktorá bola v rozpore s viac srbským pozadím mestského rivala Crvenej zvezdy. Keď sa Tuđman stal prezidentom Chorvátska, intenzívne sa zaujímal o novú futbalovú reprezentáciu. O futbalistoch hovoril, že sú „najlepšími veľvyslancami“ Chorvátska.

„Futbalové víťazstvá vytvárajú identitu národa rovnako ako vojny,“ povedal.

Počas jeho 10-ročného vládnutia sa futbal k politike priblížil čoraz viac, Tuđman sa vyjadroval aj k základnej zostave.

Nacionalistické motívy, ktoré presadzovala jeho vláda, sa objavovali na futbalových štadiónoch.

Boj za vlastnú krajinu sa opakuje ako klišé pri všetkých reprezentáciách na svete, ale v prípade Chorvátska z konca 90. rokov mal veľmi vážny význam. Hrať za Chorvátsko znamenalo aj podieľať sa na vytváraní národnej identity a krajšieho obrazu krajiny v zahraničí. Po MS 1998 poznali Chorvátsko futbaloví fanúšikovia po celom svete.

Chorváti totiž hrali pekný futbal a v „šachovnicových“ dresoch patrili k najlepším na turnaji. Ich najväčšou hviezdou bol vtedy 30-ročný útočník Realu Madrid Davor Šuker. Šuker získal so šiestimi gólmi Zlatú kopačku pre najlepšieho strelca šampionátu a na konci roka obsadil druhú priečku v ankete Zlatá lopta za Zinedinom Zidanom.

Pre Šukera bol rok 1998 najkrajším v kariére a dodnes o ňom rád rozpráva.

Chlapec menom Davor

Práve rozhovorom o MS 1998 sme so Šukerom strávili najviac času, keď sme sa v marci 2018 stretli v Bratislave pred kongresom UEFA. Šuker je známy ako extrovert a potvrdil to aj počas rozhovoru, keď neustále niečo ukazoval rukami a s radosťou rozprával o svojich najväčších úspechoch.

„A teraz už skončime so mnou,“ povedal po pár minútach. „Už bolo dosť mňa, poďme sa rozprávať o majstrovstvách sveta.“

V rozhovore sa však otázkam o ňom nedá vyhnúť. Šuker nechcel vyťahovať staré príbehy, keď sa pýtame na Miroslava Blaževića, trénera Chorvátov z roku 1998.

Zároveň nám však ako darček priniesol

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Futbal

Ofsajd

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie