Denník N

S logopedičkou o ráčkovaní, zajakávaní sa či šlabikároch. Prvým slovom dieťaťa môže byť aj „fff“, ak má konkrétny význam

Svetlana Kapalková pôsobí na Katedre logopédie Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič
Svetlana Kapalková pôsobí na Katedre logopédie Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Ak má dieťa dva roky a používa menej ako 50 slov, netvorí žiadne dvojslovné kombinácie, nemá žiadny komunikačný zámer a nemá potrebu pýtať si niečo od rodiča alebo mu niečo oznámiť, respektíve jeho reč je nezrozumiteľná aj pre najbližších, ide o rizikové znaky, keď by sme mali zbystriť pozornosť,“ vraví v rozhovore pre Denník N logopedička Svetlana Kapalková z UK v Bratislave.

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • či je v poriadku, ak rodič používa zdrobneniny a výrazy typu „avetko“ či „brm, brm“ namiesto toho, aby dieťaťu povedal „ide auto“;
  • ako vplýva na vývoj reči dieťaťa to, ak naň rodičia hovoria viacerými jazykmi;
  • akú rolu hrá cumlík či skrátená jazyková uzdička pri rozvoji reči dieťaťa;
  • ako má dieťa vedieť hovoriť, keď ide do prvej triedy.

V akom veku je obvyklé, že dieťa začne hovoriť prvé slová?

Tabuľkový vek je jeden rok. V našom rozsiahlom výskume sme však zistili, že 12-mesačné slovenské deti ovládajú päť až sedem slov. Prvé slová tak začínajú produkovať v desiatom až dvanástom mesiaci.

V niektorých knihách pre deti je na strane veľa obrázkov a podnetov, v iných je na strane len jeden objekt. Ktorá z uvedených kníh je pre dieťa vhodnejšia?

Na začiatku je určite lepšie, ak sa pozornosť dieťaťa sústredí len na jeden objekt, ktorý vystupuje do popredia a možno ho dobre pomenovať. Ale keď je dieťa staršie a má už tri roky, vplyv má aj osobnosť – niektoré deti uprednostňujú knihy, kde je veľa detailov, zaujímajú ich vlastnosti vecí a to, ako niečo funguje. No iné dieťa môže zaujímať skôr príbeh. Všíma si emocionálnu stránku, motivácie aktérov, prečo sa niečo v príbehu stalo a aké to má konzekvencie.

Akú rolu hrá, keď sa dieťa len pasívne pozerá na rozprávku v televízii či na tablete v porovnaní s tým, keď rodič s dieťaťom aktívne číta?

Zaangažovanosť dieťaťa v procese, kde si môže vyskúšať a overiť veci a byť aktívne, je správna voľba. Vývin jazyka a komunikácie sa vďaka tomu zlepšuje.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rozhovory

Rodina a vzťahy, Slovensko, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie