Denník N

Riaditeľ TANAP-u nevylučuje nové turistické chodníky v Tatrách, ak prejde reforma národných parkov

Pavol Majko, riaditeľ Správy Tatranského národného parku. Foto – Soňa Mäkká
Pavol Majko, riaditeľ Správy Tatranského národného parku. Foto – Soňa Mäkká

Plánovaná reforma národných parkov je kľúčová pre ich ďalšie smerovanie, myslí si riaditeľ Tatranského národného parku Pavol Majko. Ak by prišlo k jednotnej správe štátnych pozemkov v parku, eliminuje to vojny so štátnymi lesníkmi, ktoré minulý rok obmedzili turistov. Vzniknúť by mohli aj nové turistické chodníky.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

„Možno len kríza v roku 2008 a teraz covid nám umožnili trošku si vydýchnuť, ale denne pribúdajú žiadosti. Toto územie chce Slovač asi roztrhať na kúsky,“ hovorí Pavol Majko, riaditeľ Správy TANAP-u, o tlaku na výstavbu v Tatrách.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • v akom stave je národný park;
  • či je pravda, že je vášnivým poľovníkom a má prenajatú chatku v Tichej doline;
  • že nový návštevný poriadok sa snažia zablokovať lobistické skupiny;
  • ako by fungovalo zlúčenie so Štátnymi lesmi TANAP-u po reforme.

Tatranský národný park je najstarším národným parkom na Slovensku, bol vyhlásený v roku 1949. Čím je toto územie unikátne? 

Ide o najvyššie pohorie na Slovensku, je to náš najstarší a najväčší národný park. Žije tu množstvo endemitov, či už rastlín, alebo živočíchov, ktoré tu ostali žiť od doby ľadovej. Tieto druhy neexistujú nikde inde na svete. Máme tu Gerlachovský štít, najvyšší vrchol karpatského oblúka. Tatry sú najmenšie veľhory na svete a je to také naše rodinné striebro.

Jedným z tých endemitov je kamzík vrchovský tatranský, ktoré sú ďalšie?

Okrem kamzíka máme aj svišťa vrchovského tatranského, u ktorého sa podarila genetickými analýzami preukázať jeho jedinečnosť a výnimočnosť. V tejto čistej podobe žije len v Tatrách. Svišť alpský je jeho príbuzný, povedal by som, že jeho bratranec. Máme tu kvantum karpatských druhov, predátorov na vrchole potravinového reťazca, vzácne druhy vtákov, lesné sovy, lesné kurovité vtáky. S potešením môžem skonštatovať, že všetky druhy, ktoré tu od vekov žili, tu žijú až doteraz a dúfam, že to tak ostane aj v budúcnosti.

V akom stave je národný park?

Ak tú otázku myslíme z hľadiska ochrany, tak podľa mňa je chránený dostatočne napriek tomu, že zonácia nie je vyhlásená. Národný park má územia v 3. stupni ochrany a aj maloplošné prírodné a národné prírodné rezervácie so 4. a 5. stupňom ochrany. Značnú časť územia v 3. stupni máme krytú cez rozhodnutia orgánu ochrany prírody. Obmedzili činnosť najmä v oblasti Západných Tatier. Po kalamitách v rokoch 2004 a 2014 sa niektoré tieto územia nechali v bezzásahovom režime. Územie národného parku je teda dnes dostatočne chránené pred negatívnymi činnosťami, ktoré by mu mohli hroziť zo strany ľudskej populácie.

Prečo stojí zonácia? Hovorí sa o nej už dvadsať rokov a stále nie je hotová. 

Je to vždy o politickom rozhodnutí tej-ktorej vlády alebo ministra. Najbližšie to bolo na spadnutie za bývalého vedenia ministerstva životného prostredia. Ešte sa bolo treba dohodnúť s neštátnymi vlastníkmi o nájme a financiách, potom nás už čakala iba dohoda so samosprávami. Päťdesiat percent územia obhospodarujú Štátne lesy TANAP-u, tam už dohodu máme.

Zonáciu už máte nakreslenú, kde presne si teda predstavujete zónu A, B, C a D?

Odborná zonácia Správy TANAP-u sa kreslí od

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Poprade

Ochrana prírody

Podcast Denníka N

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie