Nemali prežiť, teraz sme ich spojili. Príbehy troch detí, ktoré sa narodili v koncentračnom tábore Sereď
Bol jedným z najkrutejších židovských zákonov v Európe. 9. septembra si pripomíname 80. výročie vydania nariadenia vlády SR o právnom postavení Židov – tzv. Židovský kódex.
Už onedlho, koncom marca roku 1942, boli zahájené prvé transporty židovského obyvateľstva z územia Slovenského štátu.
Je ťažké si predstaviť, že v neľudských podmienkach koncentračných táborov, kde bolo masové vraždenie na dennom poriadku, sa rodili aj deti. Nebolo tomu inak ani v Pracovnom a koncentračnom tábore v Seredi.
Dnes žijú ešte tri „deti“, ktoré v tábore priviedol na svet gynekológ MUDr. Pavol Mayer: Soňa Goldenbergová (rod. Glattsteinová) v Bratislave, Mira Kleinová v Tel Avive a Pavol Weil v Zürichu. Podarilo sa nám s nimi zrealizovať spoločný rozhovor, počas ktorého na nás silno zapôsobila ich životná sila, energia a humor. Napriek tomu, že v čase ich narodenia o nich Slovenský štát nestál.
Čo viete dnes o okolnostiach vášho narodenia v pracovnom a koncentračnom tábore Sereď?
P. Weil:
Len donedávna som žil v tom, že rodičia boli v čase môjho narodenia 8. mája 1943 v seredskom tábore. Pred rokom som sa však náhodou dostal k dokumentu, ktorý potvrdzuje, že rodičia bývali až do októbra 1944 v Častkovciach. Až následne som zistil, že otec mal ako hospodársky dôležitý Žid výnimku a pracoval ako správca u Horváthovcov. Čiže matka ma prišla do tábora „len“ porodiť, pretože ako Židovka nesmela ísť do normálnej nemocnice. Po určitom čase sa opäť vrátila do Častkoviec.
M. Kleinová:
Narodila som sa na sviatok Purim, 9. marca 1944. V tábore nebola modlitebňa, všetky obrady sa konali v táborovej škole. V predvečer sviatku sa čítanie z knihy Ester konalo v triede. Mama rozprávala, že už mala také veľké brucho, že sa nezmestila do úzkej školskej lavice a sedela len na okraji. Po skončení čítania začalo pršať, vonku sa šmykla na blate, spadla na brucho a dostala pôrodné bolesti. Mama mala obojstranné vykĺbenie bedrových zhybov, takže sa dopredu vedelo, že bude rodiť cisárskym rezom. Mal to byť vôbec prvý takýto pôrod v táborovej nemocnici. Neviem, či je to všetko pravda, ale vraj keď pripravovali operačnú sálu, tak sa už vo vedľajšej miestnosti zhromaždil minjan (minimálny počet desiatich židovských mužov na konanie verejnej pobožnosti). Keď zobral Dr. Mayer do ruky skalpel,
