Môj otec zahynul pri páde Dvojičiek. Stále ma neopustilo nutkanie, že ho musím nájsť
Píše Kimberly Rexová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post
Stratiť blízkeho počas útoku 11. septembra znamenalo jeho úplné zmiznutie zo zemského povrchu. V jednom momente existoval, v druhom nie.
Desiateho septembra 2001 sme s otcom večerali u nás doma na Staten Island. Mala som 19 rokov a sedela som, ako bývalo zvykom, vedľa neho. Sledovala som, ako si strúha syr do polievky. Sedel vedľa mňa – človek z mäsa a kostí, prešedivené vlasy, ostrý nos.
Na druhý deň do Dvojičiek narazilo lietadlo. Do nebies šľahali ohnivé plamene a odvšadiaľ sa valil dym. A potom sa prepadla podlaha, na ktorej stál, stropy a okná sa rozdrobili na prach.
A ľudia vnútri úplne zmizli. Jednoducho sa vyparili.
Zrazu zmizlo aj meno
Doma sme si najprv mysleli, že sú iba nezvestní.
Vyrobili sme plagáty s
