Denník N

Nikdy mu nebolo nič dosť dobré vrátane mňa a jeho samého. Ako sa žije s večne nespokojným človekom

Ilustračné foto – Flickr.com/Georgie Pauwels
Ilustračné foto – Flickr.com/Georgie Pauwels

Marína si želala muža, ktorý nebude zahálať. Sen sa jej splnil, šťastná však nebola.

Marína vyrastala v rodine, kde síce nikdy netrpeli núdzou a mali aspoň toľko ako ostatní v ich okolí, ale rodičia ju nenaučili chcieť viac, a to nielen v materiálnej oblasti, ale ani vo vzdelaní, v práci, v spoločenskom postavení.

„Môj otec bol flegmatik, zdal sa mi trochu lenivý a vždy spokojný s tým, čo má. Hoci bol veľmi šikovný stolár, mal dobré nápady, vymyslel niekoľko zlepšovákov, vždy si ale bral len minimum zákaziek, a hoci mu ponúkali veľmi dobrú prácu v jednej zahraničnej firme na výrobu nábytku, odmietol ju s tým, že sa mu nechce denne cestovať 25 kilometrov autom. Mama ho v tom podporovala, lebo zastávala názor, že v práci sa netreba zodrať a najdôležitejšia je domáca pohoda,“ spomína si Marína.

Mala asi pätnásť rokov, keď ju to začalo rozčuľovať. Rodičia jej pripadali ako „takí Ťapákovci“, ona si skôr rozumela s triednou profesorkou na gymnáziu, ktorá študentky a študentov povzbudzovala k tomu, aby si dávali nové ciele a nezaspávali na vavrínoch. Zrejme vtedy si Marína predsavzala, že jej budúci životný partner musí byť pravým opakom jej otca.

Pozor na želania

To sa jej aj podarilo. Jej manžel Patrik bol ambiciózny, dravý, usilovný, zameraný na výkon. Znamenalo to, že pár

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie