Sklamanie z USA znamená koniec európskeho detstva
Európania všetkých politických smerov by mali konečne vyrásť a prevziať zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť.
Autor je britský novinár a spisovateľ
Predstavte si hrozivú európsku cudzineckú légiu dislokovanú na letisku v Kábule s vysokokvalifikovanými nadnárodnými tímami diplomatov, úradníkov a vojenskej polície, ktorí spolupracujú so špeciálnymi silami a organizujú usporiadaný letecký presun vlastných občanov a Afgancov. Predstavte si, že Európa nasadila svoj ekonomický vplyv s cieľom zaistiť, aby sa susedné krajiny – Irán, Turecko, Uzbekistan, Tadžikistan, Pakistan a predovšetkým Čína – zapojili do zvládania následkov odchodu Američanov. Predstavte si skúsených európskych vyjednávačov – napríklad bývalého švédskeho premiéra Carla Bildta, možno spolu s Poliakom Radkom Sikorským –, ako formujú a komunikujú našu politiku. Skrátka, predstavte si silnú a prezieravú Európu, pripravenú niesť bremeno zachovania bezpečného a prosperujúceho sveta.
Zdĺhavé dospievanie
Je to fantastická predstava, ale len pre vlastné rozhodnutie či skôr pre jeho absenciu. My Európania, ktorých nás je od Británie po Ukrajinu asi 600 miliónov, sme silnejší a bohatší ako Spojené štáty. Nikto nám nezabránil byť silnými. Jednoducho sme sa sami rozhodli byť slabí. Radšej hovoríme, ako konáme. Väčšina krajín kontinentálnej Európy, najmä tie veľké, sa škriepila o obrane a svoj rozpočet míňala na nesprávne veci. Všetci sme váhali, či spojiť svoje zdroje. Naši lídri zverili dôležité medzinárodné úlohy osobám, ktoré nepútajú pozornosť, a nie skutočne dôveryhodným uchádzačom, akými sú Bildt či Sikorski. Krátkodobé zisky kladieme nad dlhodobú bezpečnosť, najmä v technológiách (čínsky Huawei) a energetike (ruský Gazprom).