Denník N

Vytrénoval filmového Zátopka, ktorý dovtedy neodbehol ani kilometer: Ľudí často od behu odrádzam

Jan Pernica (vľavo) a Václav Neužil. Foto -archív Jana Pernicu
Jan Pernica (vľavo) a Václav Neužil. Foto -archív Jana Pernicu

Jan Pernica patrí k mladej generácii bežeckých trénerov a už je v Česku jedným z najuznávanejších. Dlhoročný reprezentant dnes šéfuje bežeckej sekcii českej atletiky, zároveň trénuje rekreačných aj vrcholových bežcov vrátane najlepšieho českého maratónca Víta Pavlištu či maratónkyne Marcely Joglovej, s ktorou sa zúčastnil na olympiáde v Tokiu.

Aj preto ho režisér David Ondříček požiadal, aby herca Václava Neužila, ktorý podľa vlastných slov dovtedy „neprebehol viac ako kilometer“, kondične aj technicky pripravil na rolu Emila Zátopka.

Film Zátopek mal premiéru na festivale v Karlových Varoch 20. augusta, na Slovensko príde do kín 9. septembra.

Pernica v rozhovore radí rekreačným bežcom, aby trénovali podobne ako Václav Neužil. Hovorí o rizikách maratónu aj o tom, že nasledovať Emila Zátopka by dnes mohlo byť ekonomickou samovraždou.

Vyvracia mýtus o Zátopkovej zlej bežeckej technike či bezhlavom tvrdom tréningu a hovorí aj o obrovskom vzostupe svetového behu, o kontroverznej „karbónovej“ obuvi a takisto o tom, či raz slovenskí a českí bežci budú konkurovať Afričanom.

Rozprávame sa dva dni po filmovej premiére. Ako ste ju prežívali? 

Trochu schizofrenicky, keďže som sledoval dve veci. Jednak príbeh filmu, ale aj Vaškov bežecký prejav.

Dovtedy som videl len surové zábery a nekompletné scény, preto som mal určitú obavu, ale režisér David Ondříček odviedol skvelú prácu. Vo finále som bol šťastný. Aj prijatie publika bolo neuveriteľné.

Rovnako som bol šťastný z Vaškovho výkonu a z toho, aký bol uveriteľný. Celý čas som bol v napätí, či sa neobjaví nejaká chyba, ktorá by jeho výkon zhodila, ale taký moment neprišiel.

Václav Neužil sa priznal, že pred tým, ako ste sa prvýkrát stretli, neodbehol viac ako kilometer. Nemali ste strach, či to vôbec zvládne?

Určite áno. Sám som tomu neveril. Keď mi David Ondříček zavolal, že Zátopka má stvárniť herec, pomyslel som si, že to nie je možné. Nevedel som si to predstaviť. Václava som dovtedy nepoznal, takže som tomu neveril.

Obava bola zrejme z toho, aby dokázal bežať uveriteľne? 

Áno, považujem to za kľúčové. Videl som viacero filmov, kde sa to nepodarilo. Problémom je hlavne otázka tempa, divák vníma, ak nie je uveriteľné. Ak má napríklad niekto bežať svetový rekord v šprinte, tak to musí nejako vyzerať. Rovnako to platí aj u vytrvalcov, kde musí byť zachytené úsilie.

Bola to jedna z prvých vecí, ktoré sme si s režisérom dohodli. Ukázal som mu niekoľko negatívnych príkladov a okamžite sme sa zhodli, že bežecké scény musia byť natočené v reálnych tempách, teda pri takej rýchlosti behu, pri akej sa udiali v skutočnosti.

Ak bola scéna, v ktorej Vašek všetkých predbehne, chceli sme, aby to bolo preto, že bude zo všetkých najrýchlejší, nie preto, že ostatní budú bežať pomaly.

Už len odbehnúť 400 metrov v Zátopkovom tempe je na rekreačného bežca obdivuhodný výkon. Ako ste sa k nemu dopracovali?

Začali sme

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Behanie

Radíme športovcom

Rozhovory

Kultúra, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie