Len novelizácia paragrafu 363 dôveryhodnosť prokuratúry nezlepší
Riadne fungovanie prokuratúry si vyžaduje komplexnú ústavnú reformu.
Autor je advokát, špecializuje sa na ústavné právo
Nedávne rozhodnutia generálneho prokurátora Slovenskej republiky a jeho námestníka vyvolali pomerne vyostrenú verejnú diskusiu o právomoci generálneho prokurátora, upravenej v § 363 Trestného poriadku, ktorá mu umožňuje (prikazuje) zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.
Proti takémuto rozhodnutiu zákon výslovne nepripúšťa opravný prostriedok, rozhodnutie sa tak po nadobudnutí právoplatnosti stáva konečným, nepreskúmateľným a nereparovateľným, čo viacerí označujú za prvok absolútnej moci zverený do rúk jednej osoby, a teda ľahko zneužiteľný, ktorý v demokratickom a právnom štáte nemá mať miesto.
Na otázku, či je potrebné uvedenú výlučnú právomoc generálneho prokurátora opätovne otvoriť a primerane zúžiť, respektíve doplniť ju kontrolným mechanizmom zo strany súdnej moci, by mala dať odpoveď novovytvorená pracovná skupina.
Iste možno súhlasiť s vyjadrením Slovenskej advokátskej komory, ktorá v súvislosti s možnou zmenou znenia § 363 Trestného poriadku poznamenala, že v právnom štáte je neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy iba z dôvodu zákonného, ale nepopulárneho rozhodnutia.
V danom prípade však o takúto situáciu nejde. Odhliadnuc od pochybností o zákonnosti predmetných rozhodnutí generálneho prokurátora a jeho námestníka, ktoré vzniesla nielen laická, ale i odborná verejnosť, obsiahnutie záväzku, že vláda „preskúma zúženie právnej úpravy § 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu“, v jej programovom vyhlásení, prípadné zúženie tejto právomoci generálneho prokurátora plne legitimizuje.
