Strach pandémiu ovplyvňuje viac ako mutácie
Klamári na sociálnych sieťach prebúdzajú v ľuďoch pocit neistoty. Prečo im však načúvať?
Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied
Raz sa ma niekto opýtal, čoho sa najviac bojím. Choroby? Smrti? Bojím sa o blízkych, samozrejme. Ale čoho sa bojím najviac? Keď som sa tak nad tým zamyslel, prišiel som k záveru, že najviac sa asi bojím samotného strachu. Toho lepkavého pocitu, že strácam pevnú pôdu pod nohami. Toho zveráka v hrudi, ktorý ma omráči ako pohľad Medúzy.
Bez strachu by však ľudstvo neprežilo. Táto emócia bola pre nás vždy životne dôležitá – keď nejaký náš prapredok stretol v lese šabľozubého tigra, strach mu zavelil – uteč! Keď zbadal hrôzovtáka, to strach mu rozkázal – skry sa! A keď naďabil na pravekú veveričku, strach mu blahosklonne dovolil bojovať.
Útek, skrýša, boj! Tak sa prejavoval náš strach.
Neskôr, po tom, ako človek vynašiel dvere a z nebezpečných jaskýň sa presťahoval do bezpečných domov, si strach v nás vyhĺbil nové korytá a my sme sa začali báť chorôb, neúrody, výpovede, skúšky a podobne.
Je dobré, ak má človek túto silnú emóciu pod kontrolou, vtedy mu môže byť dobrým pomocníkom – bojím sa skúšky? OK, tak sa na ňu naučím.
A naopak, je zlé, ak strach človeka ovládne, až sa tej skúšky bojí tak, že naučiť sa nie je vôbec schopný. Vtedy takému vystrašenému človeku pomôže posmeľujúca ruka na ramene – neboj sa, som s tebou, spolu to zvládneme.
Tak to bolo, keď sme sa ako deti učili plávať, bicyklovať, keď sme boli na injekcii u detskej lekárky alebo keď sme po prvý raz prechádzali prielomom Hornádu.
Ale sú chvíle, keď takéto povzbudenie potrebujú sami dospelí. Napríklad práve dnes, v čase korony. Bojíme sa covidu, ale ľakáme sa aj vakcíny. Sme z toho bezradní, tak trochu stuhnutí hrôzou, ale kto je dospelejší ako dospelý, aby nás postavil na nohy a povedal – nebojte sa?
Každý deň zisťujeme počet nakazených, hospitalizovaných, mŕtvych, trasujeme kontakty, testujeme, sledujeme predpovede počasia, robíme prognózy. Ani v jednej nepočítame s naším strachom. Ten však šírenie nákazy ovplyvňuje určite viac ako počasie. A možno aj viac ako vírusové mutácie.
Vo vedeckom článku, ktorý sa minulý mesiac objavil v časopise Journal of The Royal Society Interface, to na matematickom modeli ukázal tím z newyorskej školy verejného zdravia (NYU School of Global Public Health).
Podľa výsledkov tejto štúdie mení strach
