K spornému paragrafu 363 sa ozvali aj sudcovia. Verejne sa zastali Žilinku, a nie kolegov

„Nemôžeme sa nečinne prizerať devastácii právneho štátu,“ reagujú sudcovia na diskusiu, ktorú vyvolalo zrušenie obvinenia bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského. Na slobodu sa dostal minulý týždeň vďaka paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorý dáva mimoriadnu právomoc generálnemu prokurátorovi.

V prípade Pčolinského za šéfa prokuratúry Maroša Žilinku rozhodol námestník Jozef Kandera. A hoci týmto rozhodnutím generálna prokuratúra išla proti rozhodnutiam ôsmich sudcov Najvyššieho súdu a dvoch sudcov Špecializovaného trestného súdu, sudcovia sa vo svojom vyhlásení nezastávajú týchto kolegov.

Naopak, stavajú sa na obranu kritizovaného generálneho prokurátora Maroša Žilinku. K devastácii právneho štátu podľa podpísaných sto sudcov dochádza totiž „aj verejne prezentovanou absolútnou neúctou politickej moci a značnej časti médií voči osobe generálneho prokurátora“.

Zoznam sudcov, ktorí vyhlásenie podpísali, nie je verejne známy. Podľa informácií Denníka N sú signatármi najmä netrestní sudcovia z bratislavských súdov. Do ich rozhodovania teda generálna prokuratúra nemôže zasiahnuť takým spôsobom, ako to spravila v prípade Pčolinského.

Vo vyhlásení odsúdili útoky na generálneho prokurátora a politické snahy o zmenu paragrafu 363. Varujú, že „celospoločenská akceptácia a politická podpora takéhoto stavu nebezpečne smeruje k totalitnému režimu, nastolenie ktorého nie je v záujme žiadneho občana spoliehajúceho sa v 21. storočí na ochranu svojich práv ústavnými orgánmi fungujúcimi v slobodnom demokratickom zriadení“.

Zmena paragrafu je neakceptovateľná

Títo sudcovia považujú za „neakceptovateľné snahy výkonnej a zákonodarnej moci o účelové zmeny zákonných inštitútov slúžiacich na ochranu zákonnosti bez akejkoľvek predchádzajúcej odbornej diskusie“.

Proti zmene paragrafu, ktorú chce pripraviť koalícia, sa ozvalo aj Združenie sudcov Slovenska. Rovnako sú proti nej aj signatári januárovej výzvy proti porušovaniu princípov právneho štátu. Tých bolo vyše štyristo a do iniciatívy sa zapojila aj viac ako stovka sudcov a dvestovka advokátov. Medzi nimi aj takí, ktorých klienti boli obvinení v mediálne sledovaných kauzách.

„Takúto unáhlenú a čiastkovú zmenu právnej úpravy považuje združenie v právnom štáte za neprípustnú politickú reakciu na rozhodnutie justičného orgánu v konkrétnej veci,“ reagovalo prezídium.

Vyhláseniami sudcovia reagujú na rozhodnutie koalície vytvoriť pracovnú skupinu pod vedením ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí), ktorá sa má dohodnúť na zmene paragrafu 363. V pondelok zasadala po prvý raz a podľa Kolíkovej stretnutie slúžilo na výmenu postojov.

„Nedá sa povedať, že by sme sa už na tomto prvom pracovnom stretnutí spoločne vedeli zhodnúť na jednej preferovanej alternatíve,“ povedala po stretnutí ministerka.

Na stretnutí boli zástupcovia koaličných strán. Proti zásahu do paragrafu je najmä Sme rodina, ktorá Pčolinského nominovala do funkcie. „My by sme žiaden paragraf 363 nepotrebovali, ak by sme na Slovensku mali istotu, že trestné konania prebiehajú zákonne,“ povedal minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).

Sme rodina od začiatku obvinenia stála za Pčolinským, spochybňovala vyšetrovanie a na jar iniciovala zmenu zákona určujúceho výkon kolúznej väzby, v ktorej riaditeľ Slovenskej informačnej služby bol. Teraz hovorí o potrebe bŕzd a protiváh, aby niekto trestné konanie „nekrivil“.

Prizvú aj zástupcov súdov

Zatiaľ čo v pondelok o úprave paragrafu hovorili najmä politici, na budúci pondelok Kolíková na rokovanie pozve aj predstaviteľov špeciálnej a generálnej prokuratúry aj súdov. Pozvánku by mal dostať predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu František Mozner aj predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala.

Ten sa verejne vyjadril, že ak sú čo len nepriamo degradované rozhodnutia súdnej moci, považuje za potrebné sa jej zastať. „Bývalo, a dúfam aj je, odvekou a nikým nenapádanou praxou, že dokonca aj v prípade nie jednoznačných vecí je to súd, ktorý dá na položené otázky definitívne odpovede,“ dodal.

Problém rozhodnutia v kauze Pčolinský je v tom, že hoci viacerí sudcovia pri rozhodovaní o jeho väzbe videli dôvod trestného stíhania, generálna prokurátora rozhodla, že ho treba oslobodiť. Dôvodom boli procesné pochybenia v trestnom konaní.

Na prokuratúre takto rozhodli krátko pred tým, ako mal na Pčolinského podať obžalobu prokurátor špeciálnej prokuratúry Peter Kysel. Ak by sa to stalo, paragraf 363 by už u Žilinku nemohli využiť.

Kolíková hovorí, že práve o takýchto prípadoch sa diskutuje aj na pracovnej skupine, teda či je namieste, aby generálna prokuratúra vstupovala do konaní, v ktorých sa už vyjadroval súd. „Základná otázka je o tom, či je vôbec dobré v rámci právneho systému, aby generálny prokurátor do toho zasiahol v takýchto štádiách konania,“ dodala.

Spochybnený Najvyšší súd

Na rozhodnutie generálnej prokuratúry reagoval predseda súdnej rady Ján Mazák komentárom, podľa ktorého Žilinka ako „procesný šampión“ valcuje Najvyšší súd.

Predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta taký pocit nemá. Nemyslí si, že by rozhodnutím generálnej prokuratúry došlo k spochybneniu sudcov Najvyššieho súdu. Je zároveň presvedčený, že „pri maximálnom rešpektovaní ustanovení Trestného poriadku a ním definovaných kompetencií tak súdov, ako aj prokuratúry rozhodnutia senátov Najvyššieho súdu v predmetnej veci boli zákonné a správne“.

A hoci Šikuta nevidí v rozhodnutí generálnej prokuratúry o Pčolinskom či spolumajiteľovi Penty spochybnenie Najvyššieho súdu, súdna rada by mala o dva týždne na rozhodnutie generálneho prokurátora zareagovať. Pripravený je návrh stanoviska, v ktorom sa konštatuje aj to, že jeho rozhodnutie zasiahlo do legitimity Najvyššieho súdu.

Podľa stanoviska sa to stalo tak, že rozhodnutie spochybnilo sudcovskú spôsobilosť tých, ktorí o väzbe Pčolinského rozhodovali, ako aj ich profesionalitu. Záverom stanoviska súdnej rady by preto malo byť, že „apeluje na generálneho prokurátora, aby vo výkone svojej výsostne zodpovednej funkcie dbal na to, aby jeho postupy a rozhodnutia žiadnym spôsobom nezasahovali do legitimity všeobecných (trestných) súdov“.

Šéf kolégia rozhodnutie nekomentuje

V stanovisku súdnej rady sa píše o spochybnení sudcov trestnoprávneho kolégia, jeho predseda František Mozner však rozhodnutie generálnej prokuratúry komentovať nechce. Pripomína, že to neurobil ani vlani na jeseň, keď vtedajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik zrušil obvinenie Mariánovi Gogovi v kauze Rezervy 2 po tom, ako senát Najvyššieho súdu konštatoval dôvodnosť trestného stíhania a rozhodol o jeho vzatí do väzby.

Pričom to bol práve Žilinka už ako generálny prokurátor, ktorý toto rozhodnutie Kováčika v konaní podľa paragrafu 363 neskôr zrušil.

Po rozhodnutí generálnej prokuratúry v kauze Pčolinský predseda súdnej rady Mazák napísal, že „prevalcovanie uznesení“ súdov by nemalo ostať bez odozvy. „Buď si k rozhodnutiam generálneho prokurátora sadne trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu a s rešpektom a pokorou prijme závery uvedené v mimoriadnom opravnom prostriedku, alebo podrobí tieto dôvody vecnej kritike,“ reagoval.

Mozner na to nevidí priestor. „Ide o autonómne oprávnenie generálneho prokurátora a trestnoprávne kolégium by sa mohlo výkladom a aplikáciou dotknutých ustanovení Trestného poriadku zaoberať jedine vtedy, ak by tieto otázky boli predmetom konkrétneho rozhodnutia súdu, čo vzhľadom na to, že ide o výlučné oprávnenie generálneho prokurátora v prípravnom konaní, do ktorého nemajú súdy možnosť akokoľvek zasiahnuť, nepredpokladám,” skonštatoval predseda trestnoprávneho kolégia.

Ako prezident Združenia sudcov Slovenska Mozner podpísal vyhlásenie, v ktorom kritizuje reakcie politikov na konkrétne rozhodnutia súdov. Tie často prekračujú hranice prípustnej – odbornej a vecnej kritiky. Tým vraj podkopávajú autoritu a dôveru verejnosti v justíciu.

„Takémuto negatívnemu trendu zodpovedajú aj aktuálne vyjadrenia časti politickej reprezentácie majúce až charakter osobných útokov na adresu generálneho prokurátora,“ reagoval.

Združenie je proti náhlej zmene paragrafu 363. Vyzvalo zainteresovaných, aby k prípadnej komplexnej zmene Trestného poriadku pristúpili až na základe riadneho, transparentného a zodpovedného legislatívneho procesu.

Ako predseda trestnoprávneho kolégia hovorí o opodstatnenosti paragrafu 363. Vysvetlil, že je prostriedkom na nápravu prípadnej nezákonnosti, ku ktorej došlo právoplatným rozhodnutím prokurátora alebo policajta, alebo konaním, ktoré takémuto rozhodnutiu predchádzalo. Zároveň je nástrojom, ktorý má generálny prokurátor na zabezpečenie jednotnej trestnej politiky zo strany prokuratúry.

„Preto zastávam názor, že tento procesný inštitút, ktorý sa bez väčších problémov a pozornosti uplatňuje už od januára 2006, by mal byť aj naďalej zachovaný,” dodal. Priestor na diskusiu vidí iba o otázke stanovenia okruhu rozhodnutí, pri ktorých je či bude možné tento inštitút použiť.

Mozner pripomenul, že od roku 2011 nemôže nadriadený prokurátor vydať takzvané negatívne pokyny, čiže mimoriadny opravný prostriedok cez paragraf 363 je jediným nástrojom proti nezákonnému trestnému stíhaniu a taktiež proti prípadnému nezákonnému postaveniu obvineného pred súd, ktorý je dostupný v prípravnom konaní.