Newsfilter: Matovič prenechal koalíciu Kollárovi a ten už vie, ako s ňou naložiť

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybral a komentoval Juraj Javorský.

1. Ani Igor Matovič sa už nemôže brať vážne

Igor Matovič by mal byť práve teraz teoreticky na roztrhanie. Ako líder koalície musí po sporných rozhodnutiach generálnej prokuratúry zachraňovať protikorupčný imidž celej tejto garnitúry, a to v situácii, keď jeden z koaličných partnerov otvorene blokuje ešte aj to málo, čo by zvyšok koalície dokázal urobiť – zrušiť alebo zmeniť Žilinkov paragraf 363.

Ako minister financií onedlho najzadlženejšej krajiny v Európskej únii zase čelí lúpežným nájazdom toho istého koaličného partnera v podobe návrhov na nové rodičovské príspevky alebo na megaprojekt nájomných bytov, ktoré by zadlženosť ešte poriadne zvýšili.

Keď však teraz po dlhom čase Matovič vystúpil dvakrát za sebou na verejnosti, venoval sa skôr iným veciam a nepôsobil dojmom, že by cítil zodpovednosť za záchranu koalície alebo aspoň štátneho rozpočtu.

Zmysel pre detail. Dá sa mu uznať, že spomedzi koalície patrila jeho reakcia na minulotýždňovú škandalóznu jazdu generálnej prokuratúry aspoň medzi tie ostrejšie. Najmä pri zrušení obvinení voči Haščákovi pripomínal Matovič chvíľami svoje staré, neviazané, protikorupčné „ja”, keď napríklad o argumentácii prokuratúry povedal, že je debilná.

Lenže silnými rečami zachraňuje Igor Matovič jedine tak zvyšky svojej vlastnej povesti. Boju s korupciou by momentálne viac ako slová pomohol napríklad jasný postoj koalície k paragrafu 363 alebo tvrdá odpoveď Borisovi Kollárovi, ktorý sa otvorene zastáva Žilinku, skryte sleduje rovnaký záujem ako Fico a ešte aj hrozí odchodom z koalície, ak by si ho tá dovolila prehlasovať.

Pieskovisková česť. Voči tomu je však Matovič slepý a hluchý. Hovorí, že Kollárovi verí a má ho rád. Celý jeho angažmán za prepustenie Pčolinského a za vyhodenie policajného šéfa či ministra vnútra ospravedlňuje Matovič tým, že je to efekt Kollárovej „pieskoviskovej cti”, a neuvedomuje si, že je to len iná metafora pre politiku „našich ľudí”.

Aby sa nemusel pozrieť pravde do očí, hľadá si Matovič zástupné objekty, čím sa opakovane naváža do Lengvarského a snaží sa z neho urobiť vinníka slabej zaočkovanosti, alebo rieši očkovaciu lotériu, hoci v poslednom čase už menej intenzívne – ukázalo sa totiž zlyhanie jej hlavného cieľa.

Lepšie už to nebude. Igor Matovič síce rezignoval z funkcie premiéra, no hlavne prestal byť lídrom koalície. V štýle „keď nie ja, tak je mi to jedno“, nechal tento post ležať na chodníku. Kollárovi stačilo len prísť a zdvihnúť ho.

2. Lídrom koalície je Boris Kollár

Boris Kollár dlhodobo ukazuje, že vie s mocou narábať lepšie ako Igor Matovič a dokáže presadiť svoj záujem, aj keď nemá najlepšie karty alebo je v jasnom rozpore so záujmami zvyšku koalície či rovno celej krajiny. O čo menej plytvá emóciami a energiou na zbytočné spory, o to silnejšie vie na niekoho pritlačiť, keď mu o niečo ide. Príkladom tejto Kollárovej odlišnosti od Matoviča je aj spôsob, akým sa teraz otvorila téma vyhodenia strany Za ľudí z koalície.

Čakanie na Za ľudí. Už dlhé mesiace je každému jasné, že jedného dňa príde na stôl otázka, ako sa prejavia spory v strane Za ľudí na fungovaní a na formálnom členení koalície a vlády. Či si uchová svoj post skôr Kolíková alebo, naopak, Remišová.

Až doteraz sa v koalícii s odpoveďou taktne čakalo na samotnú stranu, ako si ona uprace svoj vlastný chaos. To sa však zmenilo v momente, keď sa Veronika Remišová verejne pohoršila nad oslobodením Vladimíra Pčolinského generálnou prokuratúrou a zapochybovala o zmysluplnosti paragrafu 363.

Koniec zhovievavosti. Boris Kollár to, samozrejme, pochopil ako útok na svoje záujmy a jeho džentlmenské tolerovanie predsedníčky strany bez ľudí sa okamžite skončilo. Veronike Remišovej dal počas televíznej debaty s Petrom Pellegrinim jasne najavo, že dávno má dobre zrátaný počet jej podporovateľov aj počet tých, čo možno pôjdu do SaS, a že výsledok tejto matematiky je jednoduchý – v koalícii bude o jedného koaličného partnera menej. To, že by sa Remišová mala báť o miesto, síce nepovedal, ale aspoň sa ju pokúsil uraziť poznámkou o jej štúdiu bábkoherectva, čo nebolo od človeka s podvodne získaným lacným titulom bohvieako frajerské.

Kollár má čas. Keď už to faktický líder koalície otvoril, nevyhnutne sa k tomu museli nejako postaviť aj ostatní. Veronika Remišová však len po stýkrát zopakovala frázu, že ona pracuje pre ľudí, kým Kolíkovej ľudia bojujú o funkcie, Richard Sulík nič nepoprel ani nepotvrdil a ľudia okolo Márie Kolíkovej si vypýtali ďalší čas, kým sa zariadia.

Ešteže sa Boris Kollár nemá kam ponáhľať. Jemu Veronika Remišová sedí oveľa viac ako Mária Kolíková, pretože Remišová je tak trochu ako Matovič – občas má silné reči, ale v skutočnosti bojuje hlavne za seba.

3. Na súde s Trnkom sa ukázal Žilinkov efekt

Každý, komu začal minulý týždeň Maroš Žilinka pripomínať jedného zo svojich predchodcov – Dobroslava Trnku –, si mohol tento svoj dojem v pondelok otestovať na súde. Trnka sa na ňom musí brániť obžalobe zo zneužitia právomoci za to, že ako najvyšší štátny žalobca vedome nežaloval taký jasný korupčný prípad, akým bola Gorila, namiesto toho ho skrýval vo svojom trezore.

Nikto si nič nepamätá. Takto povedané to možno znie jednoducho, bude to však pred samosudcu poriadne zložitý prípad. Komplikuje ho najmä to, že všetci zúčastnení všetko popierajú. Nielen sám Trnka – ten sa považuje za nevinného a odmieta aj dohodu o vine a treste –, ale aj dvaja ďalší aktéri, ktorí podľa uniknutej nahrávky ponúkali zvukový záznam Gorily právnikovi Jaroslavovi Haščákovi.

Tvrdenie obžaloby popiera aj Haščákov právnik a napokon aj sám Haščák. K prípadu dokonca vypovedal aj Robert Fico, lenže ako vyplynulo z čítania jeho výpovede na súde, on si nič nepamätá.

Napriek tomu však obžaloba stojí na reálnom základe. Tým je nahrávka rozhovoru medzi Trnkom a Marianom Kočnerom o tom, ako sa Trnkovi kumpáni pokúsili predať Gorilu šéfovi Penty.

Žilinkov efekt. Trnka na súde odmietol vypovedať a tvrdí, že nahrávka bola nezákonným dôkazom, a teda z logiky veci nemohol porušiť žiadny zákon len tým, že ju neposunul na ďalšie vyšetrovanie.

Podobnú úroveň má aj Trnkov druhý argument a ten už sa opiera o minulotýždňové rozhodnutie generálneho prokurátora zrušiť obvinenia voči Jaroslavovi Haščákovi. Trnka celkom logicky dúfa, že keď prokurátor nepovažuje kšeftovanie s nahrávkou za problém, prečo by súdu malo prekážať jej skladovanie v trezore.

Súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka a spolu s ním celé Slovensko tak môžu sledovať, že nepriame škody spôsobené jeho rozhodnutím prišli oveľa skôr, ako by sa dalo čakať.

Jednou vetou:

4. V nedeľu testy potvrdili 101 nakazených koronavírusom, urobili 13 726 PCR testov, pribudli dve úmrtia, počet hospitalizovaných stúpol na 112.

5. Od pondelka platí nové rozdelenie okresov, oranžových je 23, prísnejšie pravidlá platia po novom aj v Trenčíne či Brezne, na Považí aj na Kysuciach.

6. V košickej nemocnici rastie počet pacientov s covidom-19, kým v júni a júli boli hospitalizovaní dvaja až štyria, v septembri to bolo už 27 pacientov, nemocnica v piatok hlásila aj úmrtie na toto ochorenie.

7. Na podujatia s pápežom Františkom na Slovensku sa už môžu prihlásiť aj nezaočkovaní, Konferencia biskupov Slovenska cez víkend oznámila, že všetky podujatia s pápežom budú v režime OTP (očkovaní, testovaní či po prekonaní covidu-19).

8. Novou podpredsedníčkou Úradu pre verejné obstarávanie by mala byť Zuzana Krajčovičová, predseda úradu Miroslav Hlivák vláde predložil návrh na jej vymenovanie, úrad má dnes jedného podpredsedu, tým je Jaroslav Lexa.

9. Ministerstvo práce chce dobrovoľné sporenie na dôchodok v treťom pilieri rozšíriť o osobný dôchodkový produkt, ponúkať ho budú môcť banky, DSS a ďalšie licencované finančné subjekty.

10. Minulý rok polícia na Slovensku vyšetrovala 403 prípadov detskej pornografie, teda jej rozširovanie, výrobu, prechovávanie či účasť na detskom pornografickom diele, oproti roku 2019 je to viac o 117 prípadov.

Zaujímavé články:

Môžeme mať pochybnosti o tom, do akej miery sú Slobodníkove pohnútky povedať pravdu naozaj vznešené, dôležité je však niečo iné: že pri zdravom rozume je mimo akejkoľvek pochybnosti, že o fungovaní „systému“ aj o vlastnej účasti v ňom hovorí pravdu. Bez ohľadu na to, či sa jemu osobne uľaví, pomáha ňou spoločnosti, aby si vďaka poznaniu pravdy sama našla cestu k úľave.

Martin M. Šimečka o rozhovoroch s kajúcnikmi (dennikn.sk)

Politický presah Žilinku i Kovaříka tkvie v otázke, či nenastal čas definitívne zlomiť palicu a odvrátiť sa od koalície. Rozožiera sa predsa zvnútra, pričom jej časť – Rodina – paktuje so Smerom. 

Peter Schutz o koalícii a Žilinkovi (tyzden.sk)

Citát:

Shooty:

Posledné slovo Braňa Bezáka:

Chápem, že keď je na výber napínavá kriminálka, katastrofický film a sociálna dráma o bankrote, málokto si na sledovanie vyberie to posledné.

Ale aj napriek zvratom, ktoré každým dňom prichádzajú zo sveta orgánov činných v trestnom konaní, a hrozivo sa zakrivujúcim pandemickým grafom by nemala zapadnúť správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, o ktorej v Denníku E písala kolegyňa Marianna Onuferová.

Stručne povedané: republika smeruje k bankrotu.

Niežeby ľudia, ktorí tomu rozumejú, nevedeli čo robiť. Ale kým si budú SaS a Sme rodina prihrievať svoje ideologické polievočky daňovou brzdou a rodičovským bonusom, môže sa stať, že nám všetkým z hrnca vykypí.