Bojisko v údolí Hrona – zápas medzi maďarskou a slovenskou stranou v Brezne bol veľmi vyrovnaný
V príbehu o bojiskovom území vystupujú aj postavy ako Ľudovít Štúr, Lajos Kossuth, Jan Chalupka či Karol Kuzmány. Autorom je historik József Demmel, autor kníh o Ľudovítovi Štúrovi či o Bélovi Grünwaldovi – „ľudožrútovi z Horného Uhorska“.
Autor je historik. Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Brezne a na Horehroní.
V takzvanom bojiskovom štáte, čo je známy pojem americkej politológie (battleground state) a pomaly preniká aj do stredoeurópskeho priestoru, sú – na rozdiel od demokratických alebo republikánskych štátov, kde sa výsledky volieb dajú predvídať – obe strany rovnako silné a víťazstvo jednej z nich môže rozhodnúť hoci aj o konečnom výsledku prezidentských volieb v USA.
Už menej známym faktom je, že práve takúto úlohu v maďarských a slovenských národných zápasoch v strednej tretine 19. storočia zohrávala hornouhorská Zvolenská stolica.
Proreformné maďarské šľachtické kruhy neovládali natoľko azda žiadnu inú stolicu a ani slovenská komunita nebola v tom čase nikde taká silná a národne angažovaná ako práve tu, pričom miestne víťazstvá jednotlivých strán mali veľmi často celoštátny dosah. Jedným z primárnych dejísk týchto zápasov bolo práve Brezno.
Maďarská bašta alebo slovenské centrum?
Od začiatku tridsiatych rokov 19. storočia až do jesene 1847 pripomínala Zvolenská stolica oázu pokoja.
