Anketa s europoslancami: Afganistan je zlyhanie, EÚ potrebuje investovať do spoločnej obrany
Medzinárodné vojská po dvadsiatich rokoch odišli z Afganistanu. Ich odchod sprevádzali chaotické evakuácie a rýchly postup Talibanu, ktorý sa v krajine znovu dostal k moci.
Od predstaviteľov európskych štátov viackrát zaznela kritika toho, ako stiahnutie z Afganistanu prebehlo, a Spojeným štátom vyčítali, že so spojencami dostatočne nediskutovali o spoločnom postupe.
Aj preto sa znovu hovorí o tom, že EÚ by mala byť autonómnejšia, ozývajú sa politici aj analytici, ktorí žiadajú väčšiu spoluprácu a samostatnosť v oblasti obrany. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell dokonca hovorí o budíčku pre Európu.
Europoslancov a europoslankýň zo Slovenska sme sa preto pýtali, ako by podľa EÚ mala po dianí v Afganistane reagovať v oblasti zahraničnej a obrannej politiky.
Dostali aj druhú, otvorenú otázku, ktorá je súčasťou ankety každý mesiac: Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?
Tu sú ich odpovede:
Miriam Lexmann (KDH)
Ako by podľa vás EÚ mala po dianí v Afganistane reagovať v oblasti zahraničnej a obrannej politiky?
Západ – kam ako členovia EÚ a NATO patríme aj my – v Afganistane ukázal, že mu chýba rozhodnosť, líderstvo a strategické zmýšľanie. Sú to slabosti, ktorých neriešenie budeme dlho znášať, a autoritárske Rusko i totalitná Čína ich budú tvrdo využívať vo svoj prospech. V dôsledku roky zanedbávaných investícií do obrany sme dlhodobo závislí na vojenskej infraštruktúre nášho amerického spojenca.
Namiesto súčasných abstraktných diskusií o európskej armáde by sme sa mali zamerať na reálne budovanie spoločných kapacít, ktoré by zvýšili našu obranyschopnosť a pomohli pri krízových situáciách, akou bol napríklad odchod vojenských jednotiek z Afganistanu či evakuácia z kábulského letiska.
Spoločným EÚ riešením je predsa Severoatlantická aliancia. Dnes však len 10 z 30 štátov NATO prispieva na vlastnú obranu dohodnutou sumou vo výške 2 % ročného HDP. Krajiny EÚ, ktoré sú aj členmi NATO, v súčasnosti tvoria len približne 20 % celkového spoločného rozpočtu na obranu v rámci Aliancie.
Zodpovednou a dôležitou reakciou preto bude, ak: a) krajiny EÚ začnú viac investovať do obrany, b) spoločná obranná politika EÚ sa zameria na zabezpečenie dostatočnej armádnej infraštruktúry a technologického vybavenia. V Afganistane sme fatálne zlyhali pri zdieľaní a vyhodnocovaní spravodajských informácií, čo jasne poukazuje, že musíme posilniť aj tento segment.
Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?
Odhalenie zraniteľnosti štátom prevádzkovaného portálu eHranica, týkajúce sa získania prístupu k citlivým zdravotným informáciám, a predovšetkým reakciu NCZI na toto odhalenie považujem za absurdné.
Súkromná spoločnosť, ktorá opätovne poukázala na štátne zlyhanie ochrany našich osobných údajov, tak konala v súlade s pravidlami zodpovedného zverejňovania zraniteľnosti. A to je predsa v záujme nás všetkých. So žiadosťou o prešetrenie tohto bezpečnostného incidentu som sa obrátila na príslušné výbory v NR SR. Štát si predsa nemôže dovoliť ďalšiu lotériu s dôverou občanov.
Historicky významnou udalosťou, ktorá sa na Slovensku udeje budúci týždeň, je návšteva Svätého Otca Františka. Považujem ju aj za jedinečnú príležitosť pre zmiernenie spoločenskej polarizácie či povzbudenie k hlbšiemu vnímaniu duchovného rozmeru našej existencie. A to nielen pre nás veriacich kresťanov katolíkov.
Michal Šimečka (Progresívne Slovensko)
Ako by podľa vás EÚ mala po dianí v Afganistane reagovať v oblasti zahraničnej a obrannej politiky?
Dianie v Afganistane bude mať priamy dopad na bezpečnostné záujmy Európskej únie, ale kľúčové rozhodnutia vrátane toho o stiahnutí robili Američania. A jeho následky pocítime intenzívnejšie ako USA, ktoré od Blízkeho východu delí oceán. Aby sa takýto scenár v budúcnosti neopakoval, potrebujeme vlastnú, autonómnu bezpečnostnú politiku.
To nutne neznamená európsku armádu a ani koniec spolupráce v rámci NATO – ale ak chceme dokázať presadiť svoje záujmy v prípade potreby sami, musíme byť schopní napríklad nasadiť vlastné jednotky do krízových oblastí v susedstve EÚ.
Zároveň potrebujeme reformu rozhodovania v oblasti zahraničnej politiky, ktorú s kolegami z frakcie Renew Europe dlhodobo presadzujeme. Žiadna iná veľmoc nehľadá zakaždým jednohlasnú zhodu 27 rovnocenných subjektov.
V čase medzinárodnej krízy sa ráta každá hodina a my si nemôžeme dovoliť týždne presviedčať politikov, ako je Viktor Orbán, aby rokovania netorpédovali pre svoje osobné záujmy.
Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?
V Európskej únii sme k 31. augustu stihli zaočkovať vyše 70 percent dospelých aj napriek počiatočnému nedostatku vakcín, a to je skvelá správa. Napokon sa teda potvrdilo, že vakcinácia je maratón, nie šprint, a dnes sme v zaočkovanosti dospelej populácie aj pred sprvu rýchlejšími USA.
Spoločný nákup vakcín bol správnym krokom a obzvlášť z neho profitovalo Slovensko – ťažko si predstaviť, že by vláda Igora Matoviča dokázala zazmluvniť potrebné množstvo dávok na vlastnú päsť.
O to viac ma mrzí, že práve Slovensko pre zbabranú národnú vakcinačnú kampaň ťahá európsky priemer zaočkovanosti dole. Nelichotivým číslam sa však nesmieme iba prizerať – je najvyšší čas, aby vládni politici s Eduardom Hegerom na čele ukázali po mesiacoch alibizmu a politického kalkulu štátnickú tvár a stanovili si naštartovanie očkovania za absolútnu prioritu.
Ivan Štefanec (KDH)
Ako by podľa vás EÚ mala po dianí v Afganistane reagovať v oblasti zahraničnej a obrannej politiky?
Súčasná situácia v Afganistane je v prvom rade zlyhaním politiky posledných troch amerických prezidentských administratív. Pred Európskou úniou teraz stoja dve hlavné výzvy. Po prvé – prijať tých občanov Afganistanu, ktorí sa nachádzajú v bezprostrednom ohrození života – a po druhé – vyvinúť na nový režim v Kábule, ale aj na jeho tichých spojencov, teda Rusko, Čínu a Pakistan čo najúčinnejší tlak, aby boli zachované základné ľudské práva a inštitúcie, ktoré boli za posledných dvadsať rokov aj za nášho prispenia vybudované.
Osobitnou úlohou je prispôsobiť naše existujúce bezpečnostné systémy novej situácii, keď môžeme očakávať intenzívnejšie aktivity teroristických skupín, ktoré na území Afganistanu získajú zázemie. Ďalšia destabilizácia v regióne môže mať fatálny dopad na mier na celom svete.
Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?
So znepokojením sledujem postupné zbližovanie opozičnej strany Smer s rôznymi extrémistickými skupinami, najmä v otázke očkovania. Bez ohľadu na ideologické a názorové rozdiely sú v Európskej únii všetky hlavné politické skupiny zajedno v tom, že očkovanie zachraňuje životy. Vyvinuli sme veľké úsilie, aby boli bezpečné vakcíny vyrobené v čo najväčšom množstve a bezplatne dostupné pre každého občana.
Protiočkovacie hnutie vedené Robertom Ficom a Ľubošom Blahom v jednom šíku so slovenskými fašistami spochybňuje vedecké poznatky, vzbudzuje u ľudí strach a neslúži na nič iné, len na opätovné uchopenie moci, tentoraz možno spoločne s tým najhorším, čo slovenská politická scéna za posledné desaťročia zrodila.
Varovali sme a znova budeme varovať európskych socialistov, že Smer sa už dávno vzdialil od ich ideálov a programu a nemá medzi štandardnými a príčetnými stranami v ich rodine už ďalej čo hľadať.
Michal Wiezik (Spolu)
Ako by podľa vás EÚ mala po dianí v Afganistane reagovať v oblasti zahraničnej a obrannej politiky?
Myslím si, že afganská kríza naplno ukázala, ako je EÚ závislá od vojenskej sily USA. Nepotrebujeme ďalšiu geopolitickú udalosť, aby sme pochopili, že EÚ sa musí snažiť o väčšiu autonómiu pre rozhodovanie a aktivity vo svete. Vzhľadom na migráciu bude zásadná lepšia spolupráca EÚ s tretími krajinami.
Považujem za dôležité, aby sme našli spôsob, akým môže Európa v Afganistane pôsobiť a zotrvať. Potrebujeme jednotné a koordinované humanitárne aktivity, pretože prázdny priestor sa inak rýchlo zaplní Čínou či Ruskom. Konzekvencie môžu byť ďalekosiahle. Veľmi ma napríklad oslovila spoločná výzva ženských svetových politických líderiek na podporu práv a príležitostí žien a dievčat v Afganistane, ktorú s premiérkou Islandu iniciovala prezidentka Zuzana Čaputová.
Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?
Reforma národných parkov a presun kompetencií v ochrane prírody pod rezort životného prostredia, ktorý sa stretol so značným nepochopením zo strany odborných lesníckych organizácií.
Žiaľ, debata okolo témy sa veľmi rýchlo zvrtla na vytĺkanie politického kapitálu viacerých aktérov z ultrapravicového a fašistického spektra. Takémuto vývoju sa dalo do veľkej miery vyhnúť dôslednou prípravou na tento krok vrátane vecnej diskusie, z ktorej by verejnosť mohla pochopiť, že reforma NP je veľkou príležitosťou pre rozvoj dotknutých regiónov.
Nestalo sa. Ak reforma nevyjde, čo je, žiaľ, reálna možnosť, vážne to naštrbí dôveru verejnosti v reformné snahy slovenskej ochrany prírody.
Monika Beňová (Smer)
Ako by podľa vás EÚ mala po dianí v Afganistane reagovať v oblasti zahraničnej a obrannej politiky?
Chaotické ukončovanie 20-ročnej vojenskej misie, opätovné uchopenie moci zo strany Talibanu a samotný zmätok pri odchode z Afganistanu nepochybne vyvolávajú veľké množstvo otázok. Spojenecké angažovanie sa v Afganistane stálo Európsku úniu a jej členské štáty skutočne veľa, a to vrátane ľudských obetí. Dialo sa tak bez toho, aby sme mali na vývoj v krajine akokoľvek významný dosah. Z tohto hľadiska považujem tému autonómnejšieho rozvoja Európy v oblasti obrannej a bezpečnostnej politiky za absolútne legitímnu.
Afganistan navždy zostane symbolom absolútneho zlyhania konceptu takzvaného globálneho šírenia demokracie. To znamená pretláčania západného videnia sveta, hodnôt či konceptu ľudských práv v akýchkoľvek podmienkach bez dostatočného zohľadnenia historického kontextu a väzieb a – ak je to nevyhnutné – aj za použitia sily.
Na to by sme mali pamätať nielen pri koncipovaní, ale aj praktickej realizácii európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a do budúcna sa podobných „dobrodružstiev“ rezolútne vyvarovať.
Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?
Bola som veľmi nepríjemne prekvapená, keď niektorí moji poslaneckí kolegovia poslali list vedeniu socialistickej frakcie v Európskom parlamente a Strane európskych socialistov s návrhom na vylúčenie Smeru-SD z týchto štruktúr.
Išlo o absolútne neopodstatnený, amatérsky a nekorektný pokus o zviditeľnenie sa. Smer-SD nespolupracoval a nikdy ani nebude spolupracovať na akýchkoľvek aktivitách s extrémistickými stranami. Ako najsilnejšia opozičná parlamentná strana a – čo do počtu členov – najväčšia stranícka organizácia na Slovensku, sme si vždy ctili odkaz SNP a protifašistického odboja a tak to aj zostane.
Tento počin niektorých mojich kolegýň a kolegov preto považujem za absolútne tragikomický. Prečo pán Pollák nežiada o vylúčenie a penalizovanie viacerých poslankýň a poslancov z OĽaNO, ktorí v Národnej rade Slovenskej republiky pravidelne hlasujú za návrhy extrémistov?
Lucia Ďuriš Nicholsonová síce už nie je členkou SaS, no v minulosti mala žiadať odchod Richarda Sulíka, ktorý sa preukázateľne stretával s predsedom extrémistickej ĽSNS a neurobila tak.
Bolo by omnoho užitočnejšie, ak by sa moji kolegovia nabudúce namiesto alibistického politikárčenia radšej venovali odborným témam v oblastiach, ktorým rozumejú, a snažili by sa tak pomôcť k zlepšeniu života tak slovenských, ako aj európskych občanov. Mnohí ľudia by takúto ich snahu nepochybne dokázali oceniť.
Vladimír Bilčík (Spolu)
Ako by podľa vás EÚ mala po dianí v Afganistane reagovať v oblasti zahraničnej a obrannej politiky?
Už pred nedávnymi udalosťami v Afganistane som bol presvedčený o tom, že musíme investovať do spoločnej európskej obrany. Podporujem tesnejšiu obrannú spoluprácu v rámci EÚ a postupné budovanie spoločného európskeho piliera obrany v rámci NATO. Európska únia potrebuje vojenské spôsobilosti, prostredníctvom ktorých bude môcť reagovať na krízy vo svojom bezprostrednom susedstve.
Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?
V posledných týždňoch sme v europarlamente dolaďovali prípravu misie europarlamentu, ktorú sme viackrát museli odložiť pre pandémiu. Teším sa, že 21. a 22. septembra na Slovensko konečne dorazí dlhodobo plánovaná misia Európskeho parlamentu, ktorý podrobne sleduje situáciu v našej krajine od vrážd novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Cieľom misie je v prvom rade zhodnotiť reformné úsilie súčasnej vlády v oblasti právneho štátu.
Ešte počas letných prázdnin som dúfal, že europoslanecká návšteva na Slovensku, ktorej sa sám zúčastním ako člen oficiálnej misie, sa ponesie prevažne v pozitívnom duchu a naša krajina sa bude môcť pochváliť reformami v oblasti spravodlivosti. Dúfal som, že Slovensko ukáže, že sme krajinou, ktorá dokáže bojovať s korupciou a odolávať nekalým tlakom na systém spravodlivosti.
Po nedávnych kontroverzných rušeniach obvinení generálnou prokuratúrou a odchode policajného prezidenta sa však ako europoslanci budeme v Bratislave tento mesiac opäť nahlas pýtať na to, či je slovenský systém schopný priniesť spravodlivosť, ktorú očakávajú ľudia u nás i naši partneri v EÚ, a či boli doterajšie reformy a politická zmena po voľbách dostatočné.
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Ako by podľa vás EÚ mala po dianí v Afganistane reagovať v oblasti zahraničnej a obrannej politiky?
Afganistan s viac ako 18 miliónmi obyvateľov, ktorí potrebujú pomoc, je jednou z najväčších humanitárnych kríz na svete. EÚ by mala vyvodiť dôsledky z tohto kolektívneho zlyhania a pripraviť sa na možné dôsledky aj v bezpečnostnej oblasti vrátane zvýšenej hrozby terorizmu.
Afganské ženy a dievčatá, etnické menšiny a ďalšie zraniteľné skupiny budú najviac trpieť už prebiehajúcim útlakom svojich základných práv, keďže Taliban neustále odmieta zastúpenie žien na vedúcich pozíciách v krajine.
EÚ by mala koordinovať evakuačné úsilie svojich štátnych príslušníkov a afganských občanov pracujúcich pre EÚ. Istá forma komunikácie s Talibanom aj zo strany EÚ bude zrejme nevyhnutá, avšak to nemôže mať za následok vytváranie dojmu o jeho oficiálnom uznaní najmä v situácii, ak bude naďalej dochádzať k porušovaniu ľudských práv a základných slobôd najzraniteľnejších skupín, najmä žien a dievčat.
Táto kríza indikuje, že je potrebné, aby EÚ výrazne posilnila svoju schopnosť konať autonómne, prevzala oveľa väčšiu zodpovednosť za budovanie spoločnej strategickej kultúry a zlepšila kapacitu v zahraničnej a bezpečnostnej oblasti.
Európska služba pre vonkajšiu činnosť a Európska komisia by mali v čo najkratšom čase pripraviť komplexnú stratégiu budúcej spolupráce s Afganistanom a okolitými regionálnymi krajinami.
Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?
Medializované nedávne rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR pod vedením novodobého pána Dunaja a Tatier, p. Žilinku, a následná tlačovka bez pripustenia relevantných médií si samy o sebe vypýtali pozornosť.
Od minulého týždňa azda niet v širokej verejnosti na Slovensku známejšieho paragrafu ako „363“, keďže sa stal symbolom ničím neobmedzenej moci v rukách jedného človeka, a to pre celé prípravné konanie v trestnom procese (t. j. predtým ako dozorový prokurátor rozhodne, či podá obžalobu na súd). Niekoľkoročná práca vyšetrovateľov, prokurátorov či rozhodnutia súdov v prípravnom konaní, môže byť tak jedným šmahom ruky zhodená zo stola ad acta.
Keďže od domácich politických činiteľov si veľa nesľubujem, je na mieste preskúmať aj európske riešenia. Postupná unifikácia čiastkových oblastí trestného konania sa už de facto niekoľko rokov v EÚ uskutočňuje, avšak otvorenie diskusie pre prijatie uceleného právneho predpisu EÚ pre celé trestné konanie by mohlo byť na prospech nielen pre občanov členských štátov EÚ, ale aj pre novozriadenú Európsku prokuratúru.
Robert Hajšel (zvolený na kandidátke Smeru)
Ako by podľa vás EÚ mala po dianí v Afganistane reagovať v oblasti zahraničnej a obrannej politiky?
V prvom rade treba zdôrazniť, že dramatický vývoj situácie okolo Afganistanu iba dokazuje, že tak v EÚ, ako aj v NATO potrebujeme veľmi úprimnú diskusiu o tom, ako je možné, že 20 rokov vojenskej misie medzinárodného spoločenstva na čele s USA, investovanie miliárd eur, dlhoročné vyzbrojovanie a cvičenie ozbrojených síl Afganistanu sa aj s jeho „stabilnou demokratickou vládou“ zrútilo za niekoľko týždňov a viedlo k hladkému odovzdaniu moci toľko kritizovanému Talibanu.
Víťazom tohto ťaženia sú, bohužiaľ, iba veľké zbrojárske firmy. Dôležité bude, aby táto sebareflexia bola naozaj úprimnou a bez pokrytectva. Ničomu neslúžia reči, ako dobre je, že aspoň 20 rokov mali ženy v Afganistane nádej na lepší život, keď sa to takto skončilo, a tiež sa ukazuje, že nanucovanie modelu liberálnej demokracie pod rúškom pomoci Afgancom budovať štát opäť zlyhal a nie v každom regióne ide o všeobecne prijateľný model fungovania spoločnosti.
Potvrdzuje sa aj to, čo zdôrazňujem už dávno, ako veľmi potrebujeme v únii budovať strategickú autonómiu a posilňovať svoju autonómiu aj vo vzťahoch s našim najväčším bezpečnostným spojencom – USA – a zároveň viesť kritický dialóg v oblasti upevňovania regionálnej bezpečnosti aj s ďalšími partnermi, v tomto prípade najmä s Čínou a Ruskom.
Aj keď sa nám prieči uznať novú vládu Talibanu v Afganistane, ak myslíme vážne naše reči o tom, ako nám záleží na dodržiavaní právneho štátu a najmä práv žien v tejto krajine a nechceme dopustiť exodus státisícov miliónov trpiacich ľudí, musíme sa čo najrýchlejšie angažovať do kritického dialógu aj s týmto nedemokratickým režimom. Ide totiž aj o potrebu stabilizácie celého regiónu a zabránenie vzplanutiu ďalšej migračnej vlny a vyžiada si to, bohužiaľ, ďalšie stovky miliónov eur.
Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?
Potrebný, ale vo svojej podstate veľmi kontroverzný balík legislatívnych opatrení, známy pod názvom Fit for 55, ktorý Európska komisia zverejnila v lete za účelom vytvorenia cestovnej mapy na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, sa stáva najdôležitejšou témou Európskeho parlamentu prinajmenšom na ďalší polrok.
Som presvedčený, že ho bude treba podstatne upraviť, pretože najmä návrh na vytvorenie osobitného systému obchodovania s emisnými povolenkami v oblasti cestnej dopravy a vykurovania budov by v tejto podobe vyvolal obrovské sociálne nepokoje podobné nedávnym protestom žltých viest vo Francúzsku.
Navrhovaný klimatický sociálny fond s rozpočtom 72 miliárd eur určite nezabezpečí, aby tento zásah do života stoviek miliónov ľudí v Európe bol pre nich znesiteľný a už vôbec nie prijateľný, a preto sa ho aj v relevantnom výbore pre priemysel a energetiku budem aktívne snažiť zmeniť.
Martin Hojsík (Progresívne Slovensko)
Ako by podľa vás EÚ mala po dianí v Afganistane reagovať v oblasti zahraničnej a obrannej politiky?
V Progresívnom Slovensku na to upozorňujeme už dlho: Európa sa nemôže v otázkach bezpečnosti ďalej spoliehať na Spojené štáty a musí byť na tomto fronte zjednotená a aktívna. Udalosti v Afganistane to len potvrdili.
To neznamená, že Európa nemá s Amerikou či inými veľkými demokratickými krajinami spolupracovať, práve naopak. Ale na úspešnú spoluprácu potrebujeme mať ujasnené naše vlastné priority a mať schopnosť sa za ne postaviť.
Potrebujeme vedieť presadiť naše európske záujmy a to bez jednotnej a efektívnej zahraničnej a obrannej politiky nepôjde. Nech si rôzni nacionalisti hovoria, čo chcú, žiadna krajina v Európe nedokáže globálne problémy zvládať sama. Podobne ako pri iných oblastiach – boj s klimatickou krízou, pandémiou či ekonomickými krízami – aj v tomto prípade platí, že nie menej, ale viac Európy je odpoveďou.
Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?
Rastúce ceny energií. Debatu, žiaľ, uniesli Fico a Sulík, ktorí namiesto riešenia problému ponúkajú len vzájomné obviňovanie. Politicky pre nich možno takéto mlátenie prázdnej slamy dáva zmysel, ale ľuďom to veľmi nepomôže. Ani jeden z pánov nevyužil príležitosť, ktorú ako premiér či vicepremiér mal a s riešením problému nepohol.
Nutne potrebujeme vyjsť zo slepej uličky podkarpatskej debaty o energiách a konečne sa pustiť do riešení, ktoré budú nielen odolnejšie voči cenovým výkyvom na svetových trhoch, ale aj inovatívne, sociálne spravodlivé a prospešné pre planétu.
Čo to znamená v praxi? Optimalizácia, efektivita a zelené lokálne energie.
Pre vysokú energetickú náročnosť a dovoz palív a energie ročne odteká z niektorých slovenských regiónov približne 690 až 1000 eur. Na každého obyvateľa. Ak by sme dekarbonizovali palivové základne budov, úspory by mohli byť ešte vyššie a prevádzka týchto budov by zlacnela päťnásobne. A, samozrejme, potrebuje odklon od fosílnych palív a prechod na zelenú a lokálnu energiu. Ak to dokážu napríklad v susednom Rakúsku, nie je dôvod, aby sme to nemohli urobiť aj my.
A na okraji tejto debaty ministerstvo dopravy navrhuje zníženie štandardov energetickej efektívnosti budov. Teda krok presne opačným smerom.
Eugen Jurzyca (SaS)
Ako by podľa vás EÚ mala po dianí v Afganistane reagovať v oblasti zahraničnej a obrannej politiky?
EÚ by mala tlačiť na to, aby boli na začiatku podobných zahraničných misií verejnosti poskytnuté informácie o tom, aký je ich cieľ, aký výsledok sa dá reálne očakávať a aké budú približne ich náklady.
Pokiaľ ide o otázku, či má byť EÚ samostatným štátom so samostatnou armádou, tak moja odpoveď je, že veľmi dlhodobo rozhodne to, ako si EÚ bude robiť svoju prácu. Pri zahraničných misiách teda rozhodne napríklad to, či členské štáty EÚ budú mať iné názory na ne ako USA, a na konci sa ukáže, že mali pravdu. To sa v Afganistane nestalo.
Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?
Verejný dlh členských štátov EÚ je vysoký a neustále rastie. Prudko rastie aj inflácia. Nemusí to nevyhnutne znamenať, že sme na zlej ceste, ale je to dosť dobrá príležitosť pripomenúť si, že ozajstných reforiem, ktoré vytvárajú predpoklady pre dlhodobý hospodársky rast, robíme len veľmi málo. Bez hospodárskeho rastu sa nebude zvyšovať životná úroveň a vzťahy medzi ľuďmi sa zhoršia. Ťažšie tiež budeme čeliť krízam, napríklad demografickej či klimatickej.
Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže taktiež niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
