Som Stingov hardisk, nielen jeho gitarista, hovorí Dominic Miller
Hudobník žijúci vo Francúzsku prichádza na Slovensko so sólovým projektom.
Je ročník 1960, vyštudoval Guildhall School of Music v Londýne a ako štúdiový muzikant nahrával s menami ako The Pretenders, Philom Collinsom či Level 42. V roku 1991 sa zoznámil so Stingom a už na prvý album Ten Summoner’s Tales, ktorý spolu urobili, s ním zložil baladu Shape of My Heart. DOMINIC MILLER strieda tvorbu piesní s inštrumentálnou hudbu a práve túto svoju druhú podobu predstaví vo štvrtok 9. septembra v Bratislave na festivale Konvergencie.
Prichádzate v rámci turné k aktuálnemu albumu Absinthe, ale v takmer úplne inej zostave a s inými nástrojmi. Čo sa stalo?
Nemohol som zavolať hráča na bandoneon Santiaga Ariasa, ktorý uviazol v Argentíne, a bubeníka Manu Katchého na turné tak ľahko nedostanete, pretože je veľmi vyťažený. Ale kľúčovým muzikantom v tomto projekte je pre mňa basista Nicolas Fiszman a za ostatných mám kompetentné náhrady. Samozrejme, bandoneón je výrazný nástroj a v albume hrá dôležitú úlohu, ale Jacob Karlzon je fantastický muzikant a na klávesoch vie vyčarovať podobnú atmosféru.
Na tejto muzikantskej úrovni je to skôr o tom, aby sa dokázal naživo navodiť celkový naratív albumu, nie jeho presné znenie podľa štúdiovej nahrávky. Nezáleží až tak na konkrétnych menách hráčov, keď sa dokážu dostať do obrazu.
Prečo ste si vybrali práve názov Absinthe?
Je zložité vysvetľovať hudbu verbálne, ale pokúsim sa o to. Môj prvotný nápad vychádzal z fascinácie dielami impresionistických maliarov, špeciálne farebné kontrasty. Veľmi ma očarilo, ako pracovali s farbami, niekedy v prehnanom formáte, niekedy sa tie farby navzájom zrážali. Pripomenulo mi to harmóniu v hudbe a melodické kontrasty, preto som sa snažil stvoriť zvukovú verziu tých malieb a techník. Absint je dosť silný, až psychedelický nápoj. Ja
