Denník N

Mnoho odsúdených sa nevie vrátiť do bežného života. Toto je spoveď človeka, ktorý dostal šancu na návrat

Čo čaká ľudí po tom, ako opustia väzenie? Ilustračné foto – TASR
Čo čaká ľudí po tom, ako opustia väzenie? Ilustračné foto – TASR

Na Slovensku kriminalita dlhodobo klesá, no aj tak máme problémy s preplnenosťou väzníc, lebo máme vysokú mieru recidívy. Program Šanca na návrat to chce zmeniť a usiluje sa o resocializáciu odsúdených. Rozprávali sme sa s bývalým väzňom, ktorý si programom prešiel.

Vo väzení strávil viac ako dva roky a zažil v ňom chlapa, ktorý mu s plačom hovoril, že sa bojí odchodu domov. „Vravel, že v ústave je niekoľko rokov a nevie, čo má robiť,“ povedal Petrovi odsúdený, ktorý dodal: „Niekoho zabijem, aby som sa doň vrátil.“

Na rozdiel od väzňa, ktorý sa obával návratu do spoločnosti, Peter dostal „šancu na návrat“. Doslova.

Zapojili ho do rovnomenného projektu, ktorý pomáha začleniť do spoločnosti ľudí odpykávajúcich si trest odňatia slobody. Cieľom programu je aj znížiť riziko recidívy a uplatniť ľudí po odpykaní trestu na trhu práce.

Hoci kriminalita na Slovensku dlhodobo klesá, väzenia sú stále preplnené. Je to preto, lebo do výkonu trestu sa opakovane vracajú tí istí recidivujúci odsúdení – počet osôb, ktoré sú opakovane odsúdené, sa pohybuje na úrovni okolo 60 až 70 percent.

Tento článok bude nielen o Petrovom príbehu (meno sme pre ochranu jeho identity zmenili), ale aj o tom, čo ako spoločnosť od väzenia očakávame – je určené výhradne na odplatu alebo má pomôcť aj s opätovnou integráciou do spoločnosti?

Šanca na návrat

„Cieľom súčasného systému na Slovensku je skôr trestať ako resocializovať,“ konštatuje psychológ Anton Heretik mladší z Univerzity Komenského v Bratislave a člen tímu Šanca na návrat.

„Významná časť spoločnosti je nastavená spôsobom, že ľudia by vo väzení mali trpieť a nech tam rovno aj zhnijú. Nenapadne im, že jedného dňa pôjdu von a že trestať niekoho neznamená naučiť ho, ako v budúcnosti nerobiť chyby.“

Cieľom súčasného systému je skôr trestať ako resocializovať, vraví psychológ Anton Heretik mladší. Foto N – Tomáš Benedikovič

Po prepustení na slobodu nemajú mnohí odsúdení nič – prišli o rodinu, priateľov, sú bez peňazí, domova aj práce. Nevedia, kde budú spať, ani to, čo budú jesť. Z väzenia si mohli odniesť zlé návyky, lebo ide o svet, ktorý sa líši od reality vonku. Ako sa taký človek zaradí do spoločnosti?

Je faktom, že aj v súčasnosti existuje takzvaný výstupný oddiel. Istý čas pred očakávaným skončením výkonu trestu sa doň umiestňujú odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu spravidla viac ako tri roky, a takisto odsúdení, ktorým treba pomôcť pri vytváraní priaznivých podmienok na samostatný spôsob života.

Existencia „bežného“ výstupného oddielu znamená, že s časťou z odsúdených sa pracuje. No Šanca na návrat išla ďalej a v desiatich väzniciach (z 18) na celom Slovensku vybudovala pre výstupné oddiely samostatné priestory, ktoré vznikli oddelene od iných oddielov. Vo výstupnom oddiele Šance na návrat je v každom partnerskom väzenskom zariadení 12 až 42 väzňov, ktorí majú k dispozícii psychológa, sociálneho pracovníka, sociálneho kurátora-metodika či ďalší personál, ktorý im pomáha zaradiť sa do bežnej spoločnosti v oblastiach, ako je zamestnanosť, závislosti, finančná gramotnosť či vzťahy s rodinou.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie