Jaroslav Naď: Pokiaľ kolíkovci prejdú do SaS, môžu prísť o ministerstvo spravodlivosti

Minister obrany z OĽaNO opisuje, ako naši vojaci vyzdvihli ľudí na letisku v Kábule a aj to, ako chce zvýšiť zaočkovanosť v armáde.

V rozhovore s Jaroslavom Naďom sa dočítate:

• prečo by mohlo OĽaNO siahnuť SaS na rezort, pokiaľ by sulíkovci prichýlili odídencov zo Za ľudí;
• ako vyzerala operácia slovenských špeciálnych síl v Kábule;
• či sa plánuje povinné očkovanie v armáde;
• či vydrží minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Urobili ste všetko preto, aby sa všetci ľudia s väzbami na našu krajinu dostali z Afganistanu na Slovensko?

Prvým aspektom bolo vytvorenie zoznamu ľudí, ktorých má Slovenská republika záujem vytiahnuť z tejto krajiny, druhým bolo ich reálne vytiahnutie. Zoznam ľudí zastrešovalo ministerstvo zahraničia, hoci vojenské spravodajstvo a SIS zabezpečovali ich lustrácie. Pôvodný zoznam išiel aj cez rôzne mimovládne organizácie.

Tie zostavili zoznam, na ktorom bolo viac ako 300 mien.

Naše lietadlo tam bolo dvakrát. Prvýkrát išlo o našich občanov a o ľudí, ktorí spolupracovali s našimi ozbrojenými silami. Ten zoznam sa robil veľmi jednoducho. V druhom prípade sa do vytvorenia zoznamu zapojili mimovládne organizácie aj riaditeľ Migračného úradu Ján Orlovský. Tento zoznam vznikol na ministerstve zahraničia a pre mňa bola dôležitá jeho záverečná podoba.

Boli na ňom len mená tých 28 ľudí, ktorých ste priviezli?

Nebolo na ňom ani len toľko ľudí. Priamo v Kábule sme doň doplnili ďalších ľudí, ktorí boli v Afganistane alebo sa ozvali neskôr. Vždy to bolo myslené tak, že vznikne primárny zoznam, do ktorého bude možné doplniť ďalších. Ten mal pôvodne 18 mien. Doplnili sme doň ľudí, ktorých sme vedeli reálne dosiahnuť a aj oni sa boli schopní priblížiť a my by sme boli schopní dostať ich cez kontrolné stanovište Talibanu.

Prečo sa zoznam s 300 menami až takto zredukoval?

Zoznam s viac ako 300 menami obsahoval mnohých ľudí, ktorí sa chceli dostať z Afganistanu, ale nekomunikovali len so Slovenskou republikou, ale niektorí s celým Západom, len aby sa dostali z krajiny. Stalo sa nám napríklad, že sme na zoznam zaradili človeka, zavolali sme mu a povedal nám, že je už na ceste s Američanmi. Preto sme sa sústredili len na ľudí, ktorí majú na Slovensko väzby.

Nezostal tam teda nikto s väzbami na Slovensko, kto sa sem zároveň chcel dostať?

Neevidujem ani jedného človeka s reálnymi väzbami na Slovensko, s ktorým sme komunikovali a nechali sme ho tam. Evidujeme len jednu paniu, ktorá má slovenské občianstvo a chcela by zostať v Afganistane. Ide o zdravotníčku.

Neevidujete ani žiadneho človeka s väzbami na Slovensko, ktorému sa nepodarilo dostať na letisko?

Rozprávame sa tu o ľuďoch, na ktorých sme mali kontakt, podarilo sa nám s nimi spojiť a dostali sa aspoň do blízkosti letiska – po kontrolné stanovisko Talibanu. A my sme potom riešili, ako ich dostať cez toto stanovisko.

Vyjednávali s talibancami priamo naše špeciálne jednotky?

Primárne to riešili naše sily priamou komunikáciou.

Ako tá komunikácia vyzerala?

Nemôžem zachádzať do detailov, ale môžem potvrdiť, že priamo v teréne boli naši „špeciáli“ odkázaní sami na seba. Na letisku pri zabezpečovaní otvárania brány do vnútorného perimetra nám pomáhali najmä americké, ale aj nemecké jednotky.

Máme vojakov, ktorí sú schopní vyjednať s Talibanom, aby pustil Afgancov cez kontrolné stanovisko na letisko?

Títo príslušníci špeciálnych jednotiek neboli prvýkrát v Afganistane, poznajú prostredie aj spôsob komunikácie v ňom. Sú jazykovo veľmi dobre vybavení, majú tréningy na vyjednávanie. Odviedli tam skvelú prácu.

Koľko ich tam bolo?

Bolo to niekoľko jednotlivcov, nebolo to niekoľko desiatok ľudí.

Čo si myslíte o samotnej operácii USA a spojeneckých síl v Afganistane? Dokedy mala zmysel a odkedy už nemala?

Po boji je každý generál. Prvotným cieľom bolo zbaviť krajinu Al-Káidy a Talibanu, čo sa podarilo veľmi rýchlo. Vláda Talibanu bola zvrhnutá a veľmi rýchlo vojensky prehrali. Spojenci zničili výcvikové tábory Al-Káidy. Dnes po boji by ste mohli povedať, že sme mali vtedy odísť. Druhotným cieľom však bolo urobiť z Afganistanu stabilné a bezpečné miesto, vytrénovali by sme tam ich vlastné bezpečnostné sily, ktorým dáme techniku, a keď budú fungovať samé, odídeme.

To ale nevyšlo.

Táto časť cieľov bola úspešná v tom, že spojenci vytrénovali a vyzbrojili 350-tisíc afganských vojakov a policajtov.

A oni to za tri dni položili.

To nebolo adekvátnym spôsobom odhadnuté. Boli ochotní bojovať a aj reálne bojovali. Ale len vtedy, keď mali za svojím chrbtom spojenecké vojská a vedeli, že sa na ne môžu spoľahnúť. Keď začali odchádzať Američania a ďalší, ich bojovný duch odišiel.

To sa netušilo?

Spravodajské informácie skôr hovorili, že sa to nestane, hoci to nebolo možné vylúčiť. Keď dnes niekto hovorí, že bolo od začiatku jasné, ako to dopadne, chce byť len zaujímavý a klame. Nebolo to jasné nikomu. Dnes môžeme povedať, že išlo o zlyhanie celého procesu. Prvá časť – zbavenia sa Al-Káidy a Talibanu – sa podarila. Po 20 rokoch sa však vláda Talibanu vrátila.

Mikuláš Dzurinda v nedávnom rozhovore pre Denník N kritizoval vládu za to, že prevzala Bidenovo rozhodnutie s tým, že si to môžeme dovoliť. „Nerozumiem, prečo aj naša vláda svojimi vlastnými ústami hovorila americké posolstvo, že je všetko v poriadku a že situácia v Afganistane je udržateľná. Nerozumiem, prečo naši ministri takto hovorili.“

Veľmi si vážim Mikuláša Dzurindu. Po vojne je každý generál. Pamätám si jeho vyjadrenia, keď bola vojna v Iraku aj operácia v Kosove. Je trochu populistické spochybňovať, kto, čo a ako komunikuje.

Z Dzurindovho vyjadrenia najmä cítim, že sa mali spojenecké vojská v Afganistane udržať, a nie takto rýchlo odísť.

Bolo to hlavne rozhodnutím americkej administratívy za Donalda Trumpa, ktoré bolo dotiahnuté za Joea Bidena. Táto operácia bola do veľkej miery naviazaná na prostriedky Spojených štátov, tak ako je operácia v Mali naviazaná na Francúzsko. Keby sa to rozhodlo odísť, spôsobilo by to veľké problémy. Tak to bolo aj v Afganistane.

Mali Američania v Afganistane zostať?

Mali. Keď sme mali rokovania v rámci NATO, viaceré krajiny vyjadrili prekvapenie nad takým rýchlym odchodom.

Aj vy?

Aj ja. Nemôžem vyťahovať podrobnosti z diskusií, ktoré sú neverejné a utajené. Čítal som vyjadrenia Mikuláša Dzurindu aj Pavla Macka a boli mimo reality rokovaní NATO, ktoré sa na túto tému uskutočnili.

Neposilní toto zlyhanie afganskej misie myšlienku európskej spoločnej obrany a neoslabí dôveru v USA?

Určite to posilnilo hlasy v EÚ, ktoré hlásajú vlastnú európsku armádu či vlastnú zodpovednosť Európy za svoju obranu. Realita je však taká, že môžeme mať politicky ľúbivé vyjadrenia, že si ideme budovať vlastnú obranu. Spôsobilosti EÚ zďaleka nepostačujú na to, aby sme vylúčili USA z našich nasadení. Keď chceli Francúzsko a Taliansko realizovať operáciu v Líbyi, potrebovali na to nielen Američanov, ale aj európske krajiny mimo NATO – napríklad Švédsko. Európa by mala mať silnejší hlas v rámci obrany. Američania nás sami nabádajú, aby sme posilnili vlastnú obranu a výdavky na ňu.

Bude z toho niečo?

Diskutuje sa o tom. Aj minulý týždeň sme mali rokovanie ministrov obrany EÚ a skúsenosti z Afganistanu tam boli top témou. Za celý august, ktorý bol taký kritický a nikto z ministrov obrany EÚ nespával, keďže všetci mali v Afganistane vojakov a mnohé krajiny evakuovali, nikto neurobil ani len online rokovanie ministrov obrany EÚ. V tomto duchu som sa vyjadril aj ja.

Na leteckých dňoch zrejme prvýkrát nelietali naše najvýkonnejšie lietadlá MiG-29.

Lietali v rámci otváracieho ceremoniálu, ale neleteli v samostatnej šou. Nebudeme si klamať, ich technický stav je taký, aký je.

Ide mi presne o to, či nemáme vlastne iba dva kusy, ktoré by mali byť natankované a v stave pohotovosti na Sliači.

Na takýchto leteckých prehliadkach lietajú takmer výlučne takzvaní „display piloti“. A my máme problém aj s personálom. SNS jednoducho obstarala lietadlá F-16, ktoré sem prídu v druhej polovici roku 2023. Podcenili pritom výcvik pilotov ešte na MiG-och. Bežne sa stáva, že piloti stratia zdravotnú spôsobilosť na lietanie. A dnes sme radi, že ich máme toľko, že dokážu zabezpečiť ochranu vzdušného priestoru.

Zvládnete to aspoň do druhej polovice roka 2023? Nedopadne to tak, že budeme musieť zaplatiť inej krajine, aby chránila náš vzdušný priestor?

Nevylučujem ani túto alternatívu. Jediné, čo vylučujem, je, že budeme predlžovať abonentnú zmluvu. Určite touto cestou nepôjdem.

Na konci roka 2023 už teda armáda nebude lietať na migoch, ale iba na F-16?

Abonentná zmluva platí do novembra 2023. V druhej polovici roka 2023 by sme mali dostať nové lietadlá. Uvidíme, ako to celé dokážeme sprocesovať. Nebol by som rád, keby tam bolo dlhšie prekrývanie používania techniky, vylúčiť sa to však teraz úplne nedá. Uvidíme, ako bude napredovať dodávka lietadiel a ako bude degradovať naša spôsobilosť používať tie staré.

Čo si ako člen vlády a politik OĽaNO myslíte o paragrafe 363 trestného poriadku? Mal by sa zrušiť alebo modifikovať?

Mali sme o tom aj debatu politického charakteru. Nevyznám sa do toho úplne, takže v tejto veci nechcem dávať čierno-biele pohľady. Bude ma zaujímať, ako sa k tomu postaví komisia odborníkov. Ak tento paragraf treba upraviť, nech ho upravia. Pôvodne malo ísť o pozitívny paragraf: generálny prokurátor mal mať právo vrátiť vec do hry, nie zastavovať obvinenia z nižších úrovní.

Ale vidíte, ako to v praxi funguje. Zastavili sa trestné stíhania pred podaním obžaloby a rozhodnutím súdu. Čo si myslíte o názore, že o takých veciach má rozhodovať súd a nie generálny prokurátor?

Súhlasím s ním. Bol by som radšej, keby o takýchto veciach rozhodoval súd. No nepoznám podrobnosti prípadov ani rozhodnutí generálneho prokurátora. Z medializovaných informácií mám však otázky, prečo o tejto konkrétnej veci nerozhodovala prvá námestníčka generálneho prokurátora Vladimíra Klimentová, ale druhý námestník Jozef Kandera, keď sa pán Žilinka sám z rozhodovania vylúčil. Vytvorilo to istý druh pachuti v spoločnosti a chcelo by to poriadne vysvetlenie.

Vyvolalo to vo vás istý druh pachuti aj smerom k osobe Maroša Žilinku?

K tomuto stanovisko nezaujmem, lebo by som musel mať naštudované všetky dokumenty a byť presvedčený, že urobil nesprávne rozhodnutie. Počkám si aj na stanovisko skupiny právnych expertov.

Čo hovoríte na to, že Sme rodina hrozí odchodom z koalície, pokiaľ sa paragraf 363 zruší alebo zmení bez ich súhlasu?

Nepatrím medzi politikov, ktorí používajú silné slová o odchode z koalície. Koalícia má oveľa širšiu zodpovednosť ako len paragraf 363. Ohrozovať vládu, ktorá vznikla po voľbách a získala silný mandát, vyhrážaním sa odchodom, mi pripadá krátkozraké. Rozprával som sa s jedným ministrom obrany inej krajiny, ktorý je aj predsedom koaličnej strany. Povedal mi, že keď chce čokoľvek dosiahnuť pre obranu, povie, že inak odídu z koalície, a vždy to dostane. Neviem, či je to cesta, ktorou by sme sa mali uberať, ale nie je to nič výnimočné ani v zahraničí.

Ale ukazuje to, že pre Kollára je téma ľudí obvinených z korupcie extrémne dôležitá.

Tém, pri ktorých Boris hovoril, že keď sa to nepodarí, môže odísť z koalície, bolo viacero. Je to forma jeho komunikácie.

„Mrzí ma, keď sa k právnemu systému vyjadruje politička, ktorá má vyštudované bábkoherectvo,“ povedal v nedeľu Boris Kollár po tom, ako Veronika Remišová kritizovala rozhodnutie generálnej prokuratúry v kauze Vladimíra Pčolinského. Nedokazujú takéto výroky, že je koalícia v rozklade?

Tento citát o Veronike Remišovej tu cirkuluje už niekoľko rokov.

Ale používajú ho smeráci a Andrej Danko.

Danka som zaň kritizoval, keďže sám sfalšoval svoju diplomovku. Vytýkať niečo Veronike Remišovej, ktorá, mimochodom, ukončila Sorbonnu. Veroniku by som určite nerámcoval do nižšieho spektra vzdelania v našej krajine, nehovoriac o tom, že veľmi dobre hovorí viacerými jazykmi.

Ide mi o to, že je to smerom ku koaličnému partnerovi pomerne nevyberavé.

Skôr mi to pripomína, že niekto, kto robí Borisovi prípravy na televízne debaty, sa možno inšpiruje v spektre blízkom Blahovi zo Smeru či Chmelárovi.

Hovorí sa o možnosti, že by frakcia okolo Márie Kolíkovej vstúpila do klubu SaS. Čo by to znamenalo pre koalíciu? Mala by prísť strana Za ľudí o ministerstvo, pokiaľ by mala len štyroch poslancov?

To je na širšiu debatu. Keď si prepočítate volebné výsledky, strane SaS to matematicky vychádzalo niekde okolo 2,3 ministra, ale majú troch a na úkor OĽaNO. Keby sa aj stalo, že Mária Kolíková prejde so svojou frakciou do klubu SaS, tak by mali mať 3,1 ministra a tri ministerstvá stále majú. Mohlo by sa tak stať to, že by Mária Kolíková už nebola ministerkou a ministerstvo spravodlivosti by matematicky mohlo pripadnúť OĽaNO. Nechcem tým nič prejudikovať, lebo ani nevieme, či vstúpia do klubu SaS. Najradšej by sme boli, keby Za ľudí zostali spolu.

Môže byť výsledkom rozpadu Za ľudí päťkoalícia?

Keby som si aj odtrhol šesť poslancov z OĽaNO, vytvorím tým koaličného partnera? Nemyslím si, že je to cesta. Alfou a omegou je, aby sme si zachovali počet koaličných poslancov.

To by zrejme platilo len za podmienky, že by Kolíková zostala ministerkou. Neviem si predstaviť, že by šesť či sedem bývalých poslancov Za ľudí dlhodobo podporovalo vládu, pokiaľ by ste im zobrali ministerstvo spravodlivosti.

A toto by mala byť správna cesta? Mal by niekto deklarovať podporu vláde a jej programu tým, že má funkciu?

Varujete teda Máriu Kolíkovú pred scenárom prestupu k SaS s podmienkou zachovania ministerstva?

Vláda sa zostavila s ohľadom na mandáty a urobil sa ústupok v prospech SaS preto, že Richard Sulík chcel byť ministrom financií. Dostal hospodárstvo a prvého podpredsedu vlády a o jeden rezort viac. A čo by sme urobili s Veronikou Remišovou, ktorej by zostali štyria poslanci? Kto by mal toto ministerstvo?

Sme tesne pre rozpadom Za ľudí, takže sa nejaké riešenie hľadať bude.

Mne to celé pripadá skôr ako hra o uspokojených alebo neuspokojených ambíciách než o zodpovednosti voči tejto krajine. Keď sedím na vláde, vidím, že pani ministerka Kolíková presadzuje veci, ktoré sa týkajú spravodlivosti, má podporu Veroniky Remišovej aj priamo pri stole. A Veronika Remišová, keď robí dobré veci pre Slovensko, tam zasa má podporu pani Kolíkovej. Jediné, čo ich láme, je, kto bude predsedom strany.

Aké riešenie chce Igor Matovič?

Nerozprávali sme sa na tému, aké riešenie chce on. Mali sme niekoľko diskusií na straníckej úrovni. Čakáme, čo sa vlastne udeje so stranou Za ľudí.

Koalícia vyzerala najmä pred prázdninami veľmi rozhádane. Akú čakáte jeseň a ako politickú situáciu ovplyvní covid?

Dostať popri rozkradnutom hospodárstve a kauzách takúto krízu nebolo nič príjemné. Navyše nepoznám inú krajinu, v ktorej by bola celá opozícia proti očkovaniu, čo zásadným spôsobom komplikuje epidemickú situáciu. To, že príde tretia vlna, je jasné a uvidíme, čo to bude znamenať. Keby tu však bola akákoľvek koalícia, nebolo by to iné.

Keby boli pri moci Smer a Hlas, vo veľkom by vyzývali ľudí, aby sa dali zaočkovať. Aké to bude mať dôsledky pre koalíciu? Aj keby padla vláda – a mohlo by sa teoreticky nájsť 76 poslancov, aby ju povalili –, nemyslím si, že by sa našlo 90 hlasov na predčasné voľby. Čiže sa tu opäť vyskladá tá istá vláda. A stabilita koalície je výrazne väčšia, než ako to vyzerá navonok.

Smer a Hlas budú chcieť presadiť zmenu ústavy, ktorá by umožnila konanie referend o predčasných voľbách. Mal by niekto z koalície niečo také podporiť?

Nie som poslancom, ale v žiadnom prípade by som za to nehlasoval. A keď to pôjde cez vládu, určite to nepodporím.

Hlas chce požiadať vládu, aby to do parlamentu posunula dokonca v skrátenom legislatívnom konaní.

Takúto vec určite nepodporím. Ctím si, ako rozhodol Ústavný súd, a nemyslím si, že by sa malo skracovať volebné obdobie, čo chce Fico vždy, keď je v opozícii.

Čo si myslíte o očkovacej lotérii?

Viem, aké náklady prináša covid tejto spoločnosti. Keby sa aj niekoľko stoviek či tisícov ľudí vďaka nej alebo vďaka čomukoľvek inému dalo zaočkovať, stálo by to za to. Nikto nechce, aby sa to vrátilo a aby umierali ľudia. Každý jeden zaočkovaný je dobrý.

Lotéria stojí 26 miliónov.

Nie je to málo peňazí, ale tieto peniaze zostávajú v krajine. Ak to prinesie aj niekoľko tisíc alebo možno len stoviek zaočkovaných, stojí to za to.

Nebolo by lepšie dať tie peniaze praktickým lekárom, aby vyhľadávali svojich nezaočkovaných pacientov, presviedčali a očkovali ich?

Praktickí lekári dostali možnosť očkovať. Myslím, že sa ich prihlásilo len niekoľko stoviek.

Za tieto peniaze by sa dali výrazne posilniť mobilné očkovacie tímy.

Robíme mobilné očkovanie – štát, župy, obce a dokonca aj štát prostredníctvom bezpečnostných rezortov. Pomáhame, ako vieme. Niektorých nepresvedčíte. Pokiaľ by mali pozitívny príklad od Fica či Pellegriniho, mnohí by sa prišli zaočkovať.

Aj Matovičovi to trvalo do konca júla.

Ale on neustále komunikoval, že sa dá zaočkovať, a vedel, prečo to tak robí. Rozhodol sa pre vakcínu, uznal aj svoju zlú komunikáciu v súvislosti s AstraZenecou. Nehovorím, že sme neurobili chyby – urobili sme iks komunikačných chýb a aj ja osobne. Koalícia však bola v otázke očkovania vždy jednotná. Verím, že sa ľudia budú dávať ďalej očkovať, ale som presvedčený aj o tom, že v niektorých profesiách by sme mali byť prísnejší a očkovanie vyžadovať.

Mali by byť vojaci povinne zaočkovaní?

Idem na to dvomi cestami. Prvou je, že sa snažíme vojakov nabádať, aby boli pozitívnym príkladom. Boli ním pri starostlivosti o chorých, pri testovaní. V rezorte sme mali relatívne veľa prípadov covidu a dokonca aj tri úmrtia – jeden profesionálny vojak a dvaja občianski zamestnanci. No máme aj reštriktívne opatrenia.

Jedným z nich je moje rozhodnutie, že vojaci pri každom nasadení do zahraničnej operácie musia absolvovať očkovaciu schému. Do tejto schémy bude zaradené aj očkovanie proti covidu. Na riešenie mnohých situácií a opatrení takisto budeme nasadzovať len vojakov, ktorí sú zaočkovaní. A keď potom budú za to mimoriadne odmeny, dostanú ich len tí, ktorí boli reálne nasadzovaní.

Koľko percent vojakov je zaočkovaných?

Okolo 55 percent.

Prečo len tak málo?

Mnohí tvrdia, že nemusia byť zaočkovaní, lebo covid prekonali. Ďalší podľahli dezinformáciám, niektorí sa boja, iní si myslia, že patria medzi tých, ktorých táto choroba nepostihne. Denne pribúdajú desiatky zaočkovaných, ja si želám, aby ich bolo oveľa viac.

Nechcete v ich nabádaní na očkovanie pritvrdiť?

V tejto chvíli nevylučujem nič. Urobím všetko pre to, aby sme mali čo najviac zaočkovaných.

Môžete napríklad navrhnúť povinné očkovanie v ozbrojených silách.

Robí sa analýza, čo je v tejto veci možné. V Maďarsku či Grécku dali povinne zaočkovať všetkých zdravotníkov, v USA všetkých vojakov, alternatívy sú rôzne. Sú kategórie zamestnancov v štáte, ktorí sú kritickou infraštruktúrou a tá musí fungovať. Verím, že každý zdravo uvažujúci človek pochopí, že riziká spojené s očkovaním sú absolútne minimálne. Riziko, že by v dôsledku pandémie nefungovala kritická infraštruktúra, je, naopak, vysoké. Ako jeden z mála politikov sa nebojím povedať, že pre niektoré oblasti kritickej infraštruktúry by som bol za povinné očkovanie.

Je niečo také v koalícii a na vláde priechodné? Mohli by sa niektoré profesie očkovať povinne?

Na vláde nevidím odpor nikoho. Situácia v parlamente je však iná. Takmer v každom poslaneckom klube sa nájde niekto, kto je proti tomu.

Igor Matovič opakovane kritizuje ministra zdravotníctva Lengvarského, ktorý je vaším človekom. Má na to dôvody?

Vlado Lengvarský je môj kamarát. Poznáme sa dlhé roky. Ale on nebol mojou nomináciou na ministra. Bol vynikajúcim riaditeľom vojenskej nemocnice v Ružomberku a ja som bol spokojný, že som tam mal špičkového odborníka s veľmi vysokým kreditom. Keď bola debata, kto nahradí Mareka Krajčího, nebol som to ja, kto navrhol Lengvarského. Pri tejto debate som bol ticho, lebo Vlado Lengvarský mi niekoľkokrát napadol, ale nechcel som o neho prísť. Navrhol ho niekto iný a Igor Matovič vyhodnotil, že je to dobrý kandidát. Je však pravda, že som mu na základe toho zavolal, on si zobral čas na rozmyslenie a potom povedal áno.

Prečo ho Matovič neustále kritizuje?

Nezúčastňujem sa na ich stretnutiach ani neviem, aké majú dohody. Pýtal som sa Igora, či vidí nejaký problém, a on mi povedal, že nie. V niektorých čiastkových veciach má možno iný názor na vec. Myslím si, že Vlado Lengvarský robí na zdravotníctve veľmi dobrú prácu, a dobre sa mi s ním robí aj z pohľadu ministra obrany.

Neskončí sa to tak, že ho Matovič nechá odvolať? Kritizuje ho stále.

Lebo sa ho na to novinári pýtajú. Igor je predsedom strany a berie do úvahy mnoho aspektov. Keď sa ma ako člena vlády a ministra obrany pýtate, či Vlado robí svoju prácu dobre, odpovedám, že áno, a nevidím dôvod, aby skončil.

Skončí Lengvarský alebo nie?

Myslím, že nie.