Denník N

Oči dokorán pre Obetovanie Ifigénie

Louise-Magdeleine Horthemels Cochin: Obetovanie Ifigénie (1730, voľná grafika); predloha – Nicolas Bertin: Obetovanie Ifigénie. Reprofoto – GMB
Louise-Magdeleine Horthemels Cochin: Obetovanie Ifigénie (1730, voľná grafika); predloha – Nicolas Bertin: Obetovanie Ifigénie. Reprofoto – GMB

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Bola ženou s výnimočným talentom. V dobe, keď ženy bežne nemohli študovať a očakávali sa od nich domáce práce, sa presadila ako vynikajúca grafička. Louise-Magdeleine Horthemels založila spolu so sestrami známu grafickú dielňu Horthemels-Cochin-Tardieu-Belle, ktorá sa v Paríži 18. storočia tešila veľkej popularite. Grafický list z jej ruky sa nachádza aj na Slovensku, v grafických kabinetoch Mirbachovho paláca Galérie mesta Bratislavy. O diele aj jeho autorke sme sa v novom vydaní podcastu Oči dokorán, ktorý vzniká v spolupráci s GMB, porozprávali s kurátorkou zbierky starej kresby a grafiky Patríciou Ballx.

Obetovanie Ifigénie je jedným z 84 grafických listov venovaných svetskej tematike v grafických kabinetoch v Mirbachovom paláci v Bratislave. Kto zadal ich výrobu, respektíve kedy sa tam výzdoba objavila?

O Mirbachovom paláci vieme, že ho dal postaviť pivovarník Ján Michal Spech. Vznikol medzi rokmi 1768 až 1770. Vieme, že bol postavený na predaj. Bol to biznis, v ktorom Spech podnikal, a tento palác predal potom rodine Csákyovcov. Csákyovci tam žili dlhšie. Ďalej vieme, že jeden z majiteľov bol napríklad Adam Jurenák, ale najvýznamnejšími a najznámejšími majiteľmi boli v rokoch 1908 až 1916 šľachtická rodina Nyáry de Bedegh et Berencs, ktorých poznáme dodnes aj z tympanónu paláca. Ich zbierky potom odkúpil ku koncu 1. svetovej vojny v roku 1917 posledný majiteľ, podľa ktorého je palác aj nazvaný – Dr. Emil Mirbach, čiže Mirbachov palác.

Na prvom poschodí sa nachádza takzvané piano nobile – dve miestnosti, ktoré sú zariadené v pôvodnej interiérovej dekorácii, čo sú spomínané grafické kabinety, kde v drevenom obložení nájdete vložené grafické listy. Tieto listy sú adjustované na plátno, čiže sú na plátno nalepené a sú kolorované. Jedna miestnosť na východnej strane je nepriechodná miestnosť, kde je malý svetský kabinet. Tam sa nachádza, ako si hovorila, osemdesiatštyri grafických listov so svetskými námetmi. Sú tam rôzne mytologické, žánrové výjavy, ale aj rôzne námety z kníh. Tá druhá priechodná miestnosť, ktorá pokračuje ďalej do stálej expozície barokového umenia, je nazývaná biblická, pretože sa tam nachádzajú diela s biblickou starozákonnou, ale aj novozákonnou tematikou; tých je aspoň do dvesto. Čiže spolu sa tam nachádza asi dvestodeväťdesiat grafík. V tej menšej miestnosti, o ktorej sa budeme rozprávať, je jeden list, ktorý sme vybrali, a to je námet Ifigénie od francúzskej grafičky podľa francúzskeho maliara Nicolasa Bertina.

Za ktorého majiteľa tam boli grafiky osadené?

To dnes nevieme povedať s istotou, chýbajú nám k tomu nejaké archívne pramene. Podľa štýlovej analýzy vieme povedať, že pravdepodobne patrili do konca 18. storočia, pretože sa tam nachádza ornament používaný v rokokovom štýle a takisto sú tam krásne štukové výzdoby z tohto obdobia. Predpokladáme, že ich nedal vytvoriť Spech, ale že si ich zariadili už noví majitelia. Čiže možno tí Csákyovci, ale naisto to nevieme. Čo však vieme, je, že tieto dva kabinety vznikli inou rukou. Ten svetský je naozaj prevedený do posledného detailu; keď sa však človek postaví do oboch miestností, tak vidí, že druhý je formálne poňatý inak. V prvom sedia proporcie, listy sú vybrané zámerne, zatiaľ čo biblický je viac improvizovaný. Proporcie nesedia, drevo je osadené inak, nie je tam ornament, čiže predpokladáme, že vznikli niekým iným. Možno v inom období, možno v tom istom, ale určite iným autorom.

Nie je to nikde zdokumentované?

Nie. Žiaľ, k tomu nemáme nijaké archívne správy. Doteraz sa nám nepodarila nájsť ani žiadna signatúra. Keď sa robila digitalizácia, zo zadných strán sa našli podpisy, myslím, z roku 1916, a nejaké 20. roky, keď sa kabinety renovovali Dr. Emilom Mirbachom, ale inak nevieme povedať, kto bol zadávateľom ani autorom tejto výzdoby.

Táto výzdoba je pomerne vzácna a jednou z mála dochovaných svojho druhu v Európe. Prečo takéto zbierky vznikali a na čo slúžili?

Sú to vlastne reprezentačné miestnosti. V Bratislave je ich naozaj veľmi málo, v Európe

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

Oči dokorán

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie