Denník N

Porúbka, Porúbka, Porúbka a Porúbka. Duplicitné názvy obcí zákon nedovoľuje, napriek tomu ich máme 205 (+ mapa)

Zákon o obecnom zriadení hovorí, že duplicitný názov obce je neprípustný. Na Slovensku je však 205 obcí, ktoré majú názov do písmena zhodný s minimálne jednou inou obcou.

Keď sa niekedy vyberiete navštíviť svojho starého priateľa, o ktorom viete len to, že je z Lúčky, je dosť možné, že ho nenájdete. Do Lúčky síce dôjdete, ale riziko, že to bude inde, než ste chceli, je vysoké.

Keď si Lúčku vyhľadáte v mapách na Googli, nájde vám obec neďaleko Lipian. Lenže obec Lúčka sa nachádza aj pri Giraltovciach. Ďalšia je pri Krásnohorskom Podhradí a ešte jedna Lúčka je pri Spišskom Podhradí.

Všetky štyri Lúčky sú na východnom Slovensku, navyše tri z nich sú v rovnakom kraji a dve v susediacich okresoch.

Zmiasť vás môžu aj obce Kotrčiná Lúčka, Lietavská Lúčka a Nezbudská Lúčka, ktoré miestni zaiste volajú len Lúčka. A taktiež tri obce s názvom Lúčky – v pomnožnej forme.

Na podobný problém narazíte, aj keď budete hľadať obec Porúbka. Aj tá sa na Slovensku nachádza až na štyroch miestach. Okrem štyroch Porúbok na mape navyše nájdete aj Liptovskú Porúbku a Krajnú Porúbku.

Napriek tomu, že zákon o obecnom zriadení hovorí, že duplicitný názov obce je neprípustný, na Slovensku je 205 obcí, ktoré majú názov do písmena zhodný s minimálne jednou inou obcou.

Okrem štyroch Lúčok a Porúbok sa na Slovensku po trikrát nachádzajú aj obce Dúbrava, Lúčky, Petrovce, Píla, Podhorany, Podhradie, Rovné, Selce, Višňové, Závada a Závadka. Ďalších 164 obcí má svoje dvojča.

Denník N spracoval grafiku, na ktorej sa postupne zobrazujú dvojice, trojice a štvorice obcí s identickým názvom. Sú zoradené abecedne a veľkosť bodu značí veľkosť obce z hľadiska počtu obyvateľov. Farba bodu vyjadruje počet obcí s identickým názvom – červená dve, modrá tri a čierna štyri. Grafiku spustíte alebo zastavíte pomocou tlačidla vľavo dole.

Nemcovce sú od Nemcoviec len 18 kilometrov

Geograficky najbližšie má k sebe dvojica obcí Nemcovce. Vzdušnou čiarou sú od seba vzdialené len 18 kilometrov. Autom sa z jedných Nemcoviec do druhých presuniete za pol hodinu po približne 30 kilometrov dlhej ceste.

Blízko k sebe však majú aj Hanisky, Jasenovy, Závadky, ale aj najproblematickejšie Lúčky a Porúbky. Hanisky sú navyše špecifické tým, že do oboch obcí jazdia vlaky, ktoré majú spoločnú východiskovú stanicu, a síce Košice. Železnice preto pre istotu zastávky v obciach označujú ako Haniska pri Prešove a Haniska pri Košiciach.

S duplicitnými názvami obcí sa nemusia vyrovnať len železničiari, ale napríklad aj geografi a dátoví analytici. Najmä, ak sa dostanú k dátam, v ktorých sú obce identifikované len svojím názvom.

Obce pritom majú niečo ako svoje rodné číslo. Unikátny číselný identifikátor obciam prideľuje štatistický úrad. Ten tieto identifikátory poctivo používa, no nerobia to všetky úrady, a tak sa na niektorých mapách môžu pri obciach s duplicitnými názvami vyskytovať zamenené údaje.

Vladimír Murcko, starosta obce Lúčka – tej pri Lipanoch – o probléme tiež vie svoje. Viackrát za rok dostane email alebo elektronickú písomnosť cez portál Slovensko.sk, ktorá je však adresovaná inej Lúčke.

S klasickou poštou problémy veľmi nie sú. Pošta totiž listy nedoručuje podľa názvu obce, ale podľa PSČ. Ale aj tu môže dôjsť k chybe už pri vypisovaní obálky, keď niekto použije prvé PSČ, ktoré našiel na internete.

Murcko spomína aj situácie, keď sa na úrade zjaví človek, ktorý prišiel na dohodnuté stretnutie, ale na ich úrade o ňom nič nevedia. Alebo mu volá kuriér, ktorý nevie nájsť adresu – je totiž v inej Lúčke.

V Uhorsku sa problém vyriešil

Keďže usadlosti a osady, ktoré sa potom menia na obce a mestá, vznikajú za určitých okolností a na určitých miestach, je celkom prirodzené, že nemajú originálne a jedinečné názvy. Zjednodušene povedané, ak sa ľudia usadili na mieste, kde rástli brezy, je prirodzené, že svoju usadlosť volali napríklad Breznica a že sa neskôr z toho stal aj oficiálny názov obce. Podobne vznikali Višňové, Lipníky, Dubové, Bukovce, Podhradia, Hradištia, Jamníky, Jablonov.

Špeciálne miesto v tomto probléme majú aj Nové Mestá a Nové Vsi. Ak niekde na Slovensku začalo vedľa už existujúceho mesta alebo obce vznikať nové osídlenie, ľudia ho úplne prirodzene začali volať nové mesto či nová ves. A potom týmto osídleniam ostali neoriginálne názvy, ktoré bolo časom potrebné rozlíšiť za pomoci rôznych prívlastkov.

Nových miest a nových vsí sú na Slovensku desiatky. Našťastie všetky majú nejaký prívlastok a nie sú problematické z hľadiska duplicít.

Problém duplicitných názvov obcí, a vôbec geografického názvoslovia, nie je výlučne slovenským problémom. Zápasia s ním aj iné štáty. Ešte viac ako Slovensko sa s týmto problémom pasujú v Česku.

Duplicitné názvy v Česku

V Česku je podľa analýzy Denníka N až 1 503 obcí s neunikátnym názvom. Názvom dominuje Nová Ves. Obcí s takýmto názvom – bez akýchkoľvek prívlastkov – je až 16. Bizarne dlhý názov má obec Nová Ves u Nového Města na Moravě. Z názvu je zrejmá snaha prívlastkom „u Nového Města na Moravě“ odlíšiť obec od ostatných Nových Vsí a zároveň prívlastkom „na Moravě“ odlíšiť Nové Město od ostatných Nových Měst v republike.

Obce Březina a Mezholezy majú svoje dvojča v rovnakom okrese.

Niektoré obce, pravdepodobne aj pre snahu predísť duplicitám, majú v názve číslovanie rímskymi číslicami. Napríklad Podolí I a Podolí II.

Česká legislatíva duplicitné názvy obcí nezakazuje.

Štáty majú rôzne pravidlá a štandardy, ako sa majú obce nazývať, aj preto, aby sa predchádzalo existencii duplicít a vzniku nových. Veľmi rozšírené názvy obcí majú napríklad aj nejaký prívlastok podľa toho, v ktorom regióne ležia, nad akou riekou, pod akou horou, pri akom meste a podobne.

Problému čelilo aj mnohonárodnostné a mnohojazyčné Uhorsko. Niektoré pramene uvádzajú, že v Uhorsku bolo viac ako dvetisíc obcí s rovnakým názvom. Obcí s názvom Újfalu bolo v Uhorsku šesť a ďalších 87 Újfalu s nejakým prívlastkom.

V Uhorsku sa s tým rozhodli raz a navždy skoncovať. Zákonným článkom č. IV. z roku 1898 sa určilo, že obec smie mať len jeden názov a že o názve obce rozhoduje minister vnútra na základe odporúčaní názvoslovnej komisie.

Geograf Juraj Majo z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského poskytol Denníku N databázu vývinu názvov obcí na Slovensku. Denník N tieto dáta analyzoval. Historické dáta ukazujú, že problém s duplicitnými názvami obcí na Slovensku v malej miere pretrval aj po zapojení názvoslovnej komisie. Duplicít však bolo len zopár, medzi nimi napríklad Uhorská Ves.

Názov Uhorská Ves dodnes nesie obec na Liptove a zároveň sa takto kedysi volala Záhorská Ves.

Takmer vyriešený problém s duplicitnými názvami opäť vzplanul po vzniku Československa, keď sa poslovenčovali maďarské názvy obcí.

Na mape vyššie si pri všetkých obciach s duplicitným názvom môžete pozrieť historický vývoj ich názvov. Pre prehľadnosť sme vybrali iba kľúčové roky. Ak pri nejakom roku chýba názov, znamená to, že obec vtedy formálne neexistovala.

Štyri obce s názvom Lúčka, ktoré nás sprevádzajú týmto článkom, sa na konci 60. rokov 19. storočia nazývali Lucska, Tapli-Lucska, Harcsár-Lucska a Lucska. Takže dve obce mali duplicitný názov. V roku 1910, teda po racionalizácii názvoslovia, už niesli unikátne názvy – Szepesrét, Tapolylucska, Fazekasrét, Lucska. No po vzniku Československa boli v 20. rokoch tieto názvy poslovenčené na Lúčka, Lúčka, Lúčka a Lúčka.

Československý zákon o názvoch miest, obcí, osád a ulíc z roku 1920 bol podobný tomu uhorskému. Evidentne sa ním československí úradníci inšpirovali. O názvoch obcí takisto rozhodoval minister vnútra po vypočutí Stálej komisie pre stanovenie úradných názvov miest v Československej republike. Zákon nikde nezakazoval duplicitné názvy obcí a komisia v duplicitách problém asi nevidela.

Rozsah tohto problému v Česku je ďalším dôkazom toho, že pri masívnom premenovávaní obcí po vzniku Československa nebolo prioritou racionalizovať názvoslovie, ale predovšetkým ho nacionalizovať – čechoslovakizovať.

K vzniku ďalších duplicít prispela aj vyhláška A-311 slovenského povereníka vnútra, ktorou sa v roku 1948 hromadne premenovalo viac ako 700 slovenských obcí. Aj tu nacionalizácia názvov dostala prednosť pred racionalizáciou.

Ministerstvo vnútra neplánuje nápravu

Neprípustnosť duplicitných názvov obcí sa v slovenskej legislatíve objavila až vo vyhláške slovenského ministerstva vnútra v roku 1970. Odvtedy sa táto neprípustnosť dedí v legislatíve až dodnes. Súčasný zákon o obecnom zriadení hovorí, že „neprípustný je názov obce a názov časti obce, ktorý je dlhý, duplicitný, urážajúci mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie, alebo je nepriliehavý vzhľadom na historický vývin územia“.

Ako je teda možné, že máme až 205 obcí s názvami, ktoré sa opakujú?

Jednoducho sa v legislatíve deklarovalo niečo, čo kolidovalo s realitou, a úrady to doposiaľ proaktívne nenapravili.

Neprípustnosť duplicitných názvov obcí vo vyhláške a neskôr v zákone by však mala minimálne zabrániť vzniku nových obcí s duplicitným názvom. Ale ani to sa nestalo. Najmä v 90. rokoch minulého storočia vzniklo veľa obcí rozdelením alebo vyčlenením z inej obce. Väčšinou šlo o osady alebo časti obce, ktoré boli kedysi samostatné a za bývalého režimu boli pričlenené k inej obci. Šlo teda spravidla o znovuosamostatnenie.

Takto vzniknuté obce sa spravidla vrátili k svojim pôvodným názvom, respektíve si ponechali názov, ktorý mali ako osada alebo časť obce. Niektoré však takto vytvorili nové, respektíve staronové duplicity. Niečo ako historický nárok na názov nepochybne mali, ale z hľadiska zákona nemali takýto názov dostať.

Dobrým, zákonu neodporujúcim a pre obce kompromisným riešením by bolo, ak by si tieto obce k pôvodným názvom osvojili aj nejaký prívlastok. Napríklad podľa potoka, na ktorom ležia.

Odčlenením sa z inej obce v 90. rokoch vznikli aj dve zo štyroch Lúčok. Ak by sa pri ich osamostatňovaní naplnila zákonná požiadavka na jedinečný, neduplicitný názov, mali by sme na Slovensku dve Lúčky namiesto štyroch.

Ministerstvo vnútra, ktoré má na starosti záležitosti samospráv, problém neplánuje riešiť. Pravdou je, že pri súčasnej právnej úprave by to ani nebolo jednoduché.

Kým v minulosti rozhodovanie o názvoch obcí náležalo výhradne ministrovi vnútra, dnes o tom musí rozhodnúť vláda a potrebný je aj súhlas dotknutej obce. Pri 205 obciach s opakovaným názvom by definitívne vyriešenie problému mohlo naraziť na nesúhlas niektorých obcí a ich obyvateľov, ktorým by prekážali najmä vybavovačky súvisiace so zmenou dokladov. Súhlas obce so zmenou názvu nie je len úradné rozhodnutie, potrebné je na to dokonca obecné referendum.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie