Denník N

Animovaný fenomén Rick a Morty alebo keď sa seriál dištancuje od vlastných fanúšikov

Rick a Morty. Foto – HBO Europe
Rick a Morty. Foto – HBO Europe

Animované seriály a filmy pre dospelých zažívajú v Amerike renesanciu. Seriály ako Simpsonovci, Family Guy a South Park vyšliapali cestičku televíznemu dvojkanálu Cartoon Network a Adult Swim, z ktorých ten druhý je zameraný primárne na tvorbu pre odrastené publikum.

Jeho vlajkovou loďou je seriál Rick a Morty, ktorý práve končí piatu sezónu a zjavne naplno zápasí s krízou, do ktorej sa môže inteligentné mainstreamové dielo dostať, keď sa stretne s takým enormným úspechom.

Príbeh o geniálnom dedkovi a jeho prostoduchom vnukovi sa začínal ako vulgárna paródia na populárnu sériu Návrat do budúcnosti.

Vytvoril ho dabér a animátor Justin Roiland a zaľúbenie v ňom našiel scenárista a producent Dan Harmon, známy predovšetkým pre svoj populárny hraný seriál Community.

Spoločne teda námet osekali na nutnú kostru – aby sa vyhli prípadnej žalobe tvorcov Návratu do budúcnosti – a vytvorili seriál, ktorý je od roku 2013 zlatou husou stanice Adult Swim. Stanica, mimochodom, pred pár dňami oslávila dvadsiate narodeniny.

Kľúčová rola scenáristu dabéra

Rick a Morty kombinujú detinskosť a hĺbavosť práve tým spôsobom, aký je cieľovému publiku, teda predovšetkým mužom mileniálom, blízky. Ústredná dvojica sa vydáva za šialenými dobrodružstvami naprieč dimenziami vesmíru, kde okrem iného stretávajú rôzne verzie seba samých žijúcich často vo svetoch tvarovaných satiricky podľa našej kultúry a popkultúry.

Rickovi genialita umožňuje uniknúť z každej situácie, za ním však zostáva stopa skazy a nešťastia na vonkajšej i v intímnej rovine. Za vtipmi o prdení sa často skrývajú komplikovanejšie otázky o živote v dnešnej spoločnosti, o samote a o odcudzení.

Tvorcovia síce avizujú, že ich primárnym cieľom je robiť zábavu, no napriek tomu sú Rick a Morty spolu s BoJackom Horsemanom považovaní za najinteligentnejšie animované seriály svojej generácie. Po odvysielaní epizód sa často vedú debaty o ich politickom, spoločenskom či náboženskom presahu.

V Česku sa len ťažko dá napojiť na vlnu, s ktorou sa seriály tohto typu stretávajú, pretože tu animovaná tvorba pre dospelých nemá takú silnú tradíciu.

A hoci je podobné dielo zaradené do programu, tak je často sprevádzané nepodareným dabingom. Hlasy postáv sú pritom v Amerike väčšinou nahovorené samotnými scenáristami, ktorých prednesový talent je ústredným aspektom, okolo ktorého svoj seriál konštruujú.

Roiland dabuje v origináli okrem iného oboch protagonistov. Niet divu, že nadabovaní Rick a Morty na Prime Cool sa nestretli s väčším ohlasom, ale teraz je seriál našťastie dostupný v originálnom znení na HBO GO.

Kto chápe a kto nie?

Okrem symbolu kvalitnej animácie druhej dekády storočia sa však Rick a Morty, bohužiaľ, stali aj synonymom toxického fanúšikovstva.

Neblahú povesť získali fanúšikovia, ktorí na internete hlasno proklamujú svoju inteligenciu a nadradenosť, pretože dokážu oceniť jemné nuansy, skryté zraku „obyčajných ľudí“.

Rozšíril sa mém siahodlhej správy (jej autenticita je diskutabilná), v ktorej arogantný mladý muž komusi vysvetľuje, že Ricka a Mortyho ocenia len vysokovzdelaní diváci znalí teórie kvantovej fyziky.

Či už je táto konkrétna správa pravdivá alebo nie, stala sa symbolom neznesiteľnosti fanúšikov tohto seriálu. A to až do tej miery, že človek, ktorý má seriál v obľube, často cíti potrebu dištancovať sa od fanúšikovského jadra.

Ruka v ruke s tým ide aj paradoxné nepochopenie ústrednej myšlienky tých, ktorí sa stotožňujú s postavou Ricka – všemohúceho génia schopného ničiť svety a večného nihilistu.

Rick sa utápa v alkohole i drogách a bez prestania vysvetľuje okoliu, ako veľmi mu na nikom nezáleží, pretože tvárou v tvár nekonečnému vesmíru nemá zmysel priznávať čomukoľvek akúkoľvek hodnotu.

Táto postava je transparentnou kritikou podobne banálneho nihilizmu, avšak veľká časť fanúšikov sa s ňou stotožňuje a projektuje do nej ideál „nepochopeného génia“, ktorý je priveľmi brilantný na to, aby mohol mať priateľov a nájsť šťastie. „Nie je moja chyba, že sa cítim tak sám, som jednoducho príliš inteligentný!“

Fanúšikovia vidia zradu

Je nutné dodať, že na tomto nepochopení nesú vinu aj tvorcovia, ktorí nemohli čakať, že sa Rick a Morty stanú takým veľkým popkultúrnym fenoménom.

Viac než premýšľaniu nad dôsledkami svojho seriálu sa prvé dve série venovali blázneniu s občasným sebakritickým presahom, avšak bez nejakej koherencie a plánu.

Od začiatku išlo o šikovný seriál, avšak nie o seriál, ktorý by pevne sledoval ústrednú myšlienku a všetko jej podriaďoval. Rick je preto pričasto príliš „cool“, aby bolo zrejmé, že cieľom nie je sa s ním stotožniť a hľadať v ňom ospravedlnenie vlastných chýb.

Od tretej série, ktorá už vznikala s plným vedomím veľkosti značky Rick a Morty, sa scenáristi rozhodli posunúť k oveľa väčšej dôslednosti – Rickova ľudská malosť začína byť evidentnejšia, Morty ho viditeľne morálne prerastá a jeho dobrosrdečnosť prestáva byť vnímaná ako slabosť.

Ostatní členovia rodiny prehlbujú svoje charakteristiky a stávajú sa plnohodnotnými postavami. Ženské hrdinky prestávajú byť nástrojmi a ich uhol pohľadu dodáva seriálu nový rozmer. Napriek svojej genialite Rick navyše väčšinou prehráva a musí byť niekým zachraňovaný, v jeho polobožskom statuse sa začínajú objavovať trhliny odhaľujúce jeho neistoty a slabosti.

Netreba dodávať, že časť fanúšikov to berie ako zradu a vysvetľujú si tento posun tým, že do scenáristického tímu boli konečne prizvané aj autorky.

Náhle sa tak odkryl aj šovinizmus časti fanúšikovskej základne a dôkaz toho, že akokoľvek je Rick a Morty dobrý seriál, stal sa nezdravou muníciou pre ľudí, voči ktorým sa pritom tvorcovia často stavajú.

Ironická komercia je stále komercia

Ďalším aspektom, s ktorým sa seriál musí vyrovnať, je jeho obrovský potenciál v predaji merchandisingu a doplnkového tovaru.

Simpsonovci sú asi najodstrašujúcejším príkladom toho, keď sa značka stala takou silnou, že pre výrobcov prestala byť dôležitá podoba samotného diela. Hoci tvorcovia už viac ako pätnásť rokov nemajú o čom rozprávať a stretávajú sa s oprávnenou kritikou za to, že kedysi brilantný seriál priviedli do stavu nedôstojnej imitácie seba samého, pre producentov je lukratívnejšie držať značku pri živote za každú cenu.

Tričká, zápisníky, plyšové hračky či erotické pomôcky na motívy Simpsonovcov totiž zarábajú viac než seriál sám. Program vysielaný v televízii sa stáva polhodinovou reklamou na doplnkový tovar.

Vzhľadom na to, že Rick a Morty takmer rozpútali pouličnú vojnu po letmej zmienke obskúrneho dresingu, po ktorej musel McDonald‘s pre nápor agresívnych fanúšikov zatvoriť niektoré pobočky, je ľahké si predstaviť, ako ochotne fanúšikovia trhajú obchodníkom z rúk rôzne čačky.

Tvorcovia už na to neraz kriticky upozorňovali priamo v seriáli, napríklad keď opitý Rick hystericky nadáva Mortymu, ktorý navrhne, že by mohli opraviť rozbitú hračku – náš svet je predsa založený na nakupovaní a to najužitočnejšie, čo môže človek robiť, je kupovať nové veci, či už ich potrebuje alebo nie!

Rick a Morty sú však perfektnou ukážkou toho, ako sa môže sebakritický a ironický pohľad na komerciu premeniť na úplne štandardný konzumerizmus.

Seriál je založený na cestovaní do nekonečna dimenzií, v ktorých môžu hrdinovia stretávať svoje rôzne deformované varianty. Seba ako jašterov, seba ako rockové hviezdy, sami seba, len v červenom oblečení.

Čo keby teda existovali zberateľské figúrky po vzore Pokémonov, kde by mali fanúšikovia za úlohu tieto varianty zbierať?

Na základe tohto konceptu vznikla počítačová hra, myslená zjavne ironicky a satiricky. Ako absurdné by bolo brať tento nápad vážne? Lenže ľudia, ktorí si túto hru ironicky stiahnu, ironicky ju hrajú, ironicky ju šíria, ironicky si kupujú plastové figúrky na jej motívy, často zabúdajú, že v samom procese na tejto „irónii“ nezáleží.

Ich konzumácia prebieha úplne štandardne, len sú presvedčení, že sa komercii vlastne vysmievajú.

Ako sa z toho dostať?

Všetko vyššie uvedené – od toxických reakcií časti publika až po komerčnú mašinériu – už v piatej sérii tvorcov nesmierne ťaží. Vidno, že si chcú naďalej užívať postmodernú ironickú zábavu, ale zároveň sú viazaní reakciami, ktoré s dávkou úctyhodnej zodpovednosti odmietajú prehliadať.

Výsledok sa, bohužiaľ, začína zadrhávať, čo mnohých vedie k záveru, že seriál je ďalšou obeťou hyperkorektnej doby, aj keď oveľa pravdivejšie je, že je obeťou svojho úspechu a toho, že tvorcom na výsledku ešte stále záleží.

Roiland a Hamon nie sú skrátka ochotní odovzdať svoje dielo do rúk tej časti publika, ktorá ho deformuje proti ich pôvodnému presvedčeniu. Lenže aby mu seriál vytrhli, musia ho tvarovať spôsobom, na aký nie je námet, založený na skečoch o orálnom sexe a pedofílii, prispôsobený.

Najbližšie k úspešnému predvedeniu podobného konceptu je zrejme seriál Venture Bros., ktorý sa však toxickej maskulinite venuje cielene od prvých epizód a nikdy svoju identitu nezaložil na tom, že ústredná postava má byť sympatická.

Riešením by bolo s rovnakým tímom vytvoriť nový program, lenže to sa vraciame ku komerčnej hodnote značky, ktorú nie je možné len tak opustiť.

Hoci námet pre potreby seriálu v tejto jeho fáze sa zdá byť naďalej funkčný a do značnej miery spotrebovaný, tvorcovia podpísali zmluvu na ďalších niekoľko sezón, ktoré znásobia počet epizód.

A hoci ešte Rick a Morty nie sú v hanebnej a nedôstojnej situácii ako Simpsonovci, aj tu hrozí, že až sa seriál skončí, väčšina dielov bude predstavovať priemer až podpriemer a bláznivá múdrosť prvých troch sérií bude tou horkejšou spomienkou.

Boj Ricka a Mortyho s vlastným tieňom je v každom prípade jedným zo symptómov dnešnej produkcie.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Seriály

Kultúra

Teraz najčítanejšie