Šport či umenie, no dajte to s neónkou v pozadí

Dve ešte letné akcie a dva prístupy – streetdance (jeho akrobatická odnož breakdance je už olympijská športová disciplína) sa prostredníctvom platformy Tanečná scéna prepojil s baletom, súčasným tancom a flamencom, kým festival súčasného tanca Nu Dance Fest vzdal hold športu v osemhodinovej performancii na tenisových kurtoch.

Block Party SND, pomerne intímna akcia Tanečnej scény s bombastickým potenciálom do budúcna, v posledný prázdninový víkend skvele oživila inak mŕtvy priestor pri fontáne novej budovy. V spolupráci s našou prvou scénou tu za premenlivého počasia prebehli workshopy a jamy house dance, diskusia Adriana Szelleho a Spunkeyho o rozdielnej príprave baleťáka a streetdancera aj večerné predstavenie.

Len pár minút pred príchodom sólistky SND Reony Sato a jej tanečného partnera Damaniho Campbella Williamsa sa na vyvýšenom pódiu a pod ním ešte jamovalo a vyzývalo. Streetdanceri vytvorili atmosféru, do ktorej po dodatočnom vysušení pódia od dažďa delikátne baletné dueto Useless Matter na prekvapenie úplne zapadlo. Šum divákov po nástupe oduševneného výrazu a technickej bravúry okamžite stopol, v júni prvýkrát uvedená choreografia Reony Sato má šmrnc a využíva zaujímavé súčasné prvky.

Program ďalej trikrát prestrihli vstupy skupiny La Companía Flamenco Libu. V jednom z nich sa sólovo predviedla aj jej vedúca Libuša Bachratá, známa slovenská predstaviteľka flamenca, s autenticky španielskym šarmom a prehľadom, berúc do úvahy, že tancovala s obrovskou dvojmetrovou šatkou a minimálne takou dlhou vlečkou na šatách. Súčasný tanec zastúpili tanečníčky a tak trošku maniačky, ako vtipne podotkol moderátor akcie Miro Janík alias Otec Mirec, Katarína Matúšová a Simona Tonková, ktoré odpálili dueto na skladbu She’s a Maniac z filmu Flashdance. Na festivale súčasného tanca by asi bodovali skôr za nadhľad a iróniu, ale tu ich vážnym okom sledovalo publikum nezaujaté postmodernými tendenciami a úprimne ocenilo znamenité prevedenie náročnejších prvkov.

Najviac doma sa na pódiu mohla cítiť pätica Spicylicious.dncrs v džínsach a voľných oranžových topoch v skvelej formácii a s patričnou podporou publika. Uvoľneným výrazom a vysokým nasadením potvrdili svoje miesto v programe a aj zmysel prepojenia odlišných tanečných foriem v tomto večere. Ich streetdance bol tam, kde patril, vonku, na nič sa nehrajúci, ponúkajúci miesto tým tanečným formám, ktoré ho normálne medzi seba veľmi neberú a vo svojich výstupoch počítajú s vlastnou scénografiou.

Ale to bolo na celej akcii najkrajšie – ukáž svoje umenie a daj to s neónkou a naskladanými praktikáblami v pozadí. Aktéri večera to dali, a ako prorocky uviedol Otec celej akcie Mirec, bol to „malý experiment a možno aj začiatok dlhodobej spolupráce“. Predstavenie sledovalo akurát také množstvo ľudí, ako priestor okolo javiska 5×4 metre mohol pojať, ale celá táto vecička by si zaslúžila viac miesta aj pozornosti. Podobných, tanečné štýly prepájajúcich akcií je u nás minimálne, pritom by maximálne pomohli. Napríklad tanečnej osvete a väčšiemu rešpektu, ktorý tentokrát ide Tanečnej scéne za skvelú akciu a SND, že sa jej nezľaklo.

O týždeň nato z jari opäť presunutý Nu Dance Fest počas siedmich večerov predstavil pár premiér, špeciál venovaný bieloruskému tancu a program ultrasúčasných domácich aj zahraničných produkcií. Niekoľko z nich skúmalo vzťah športu a umenia a ten bol aj témou posledného festivalového dňa a 8-hodinovej „exteriérovej performatívnej situácie“ režisérky a choreografky Petry Fornayovej. Jej Popoludnie kultúry a športu sa odohralo na kurtoch bratislavského Slovanu na Patrónke. Zaregistrovaní hráči sa mohli stretnúť v tenise a popritom sledovať napríklad tanečné trio (Barbora Janáková, Soňa Kúdeľová, Matúš Szeghö) v piesku volejbalového ihriska a v choreografii Marty Polákovej či krátku diskusiu „o umení ako takom“ Ludviga Bagina s vedúcou kurátorkou SNG Luciou Gregorovou Stach.

Veľký aplauz vzbudilo tiež v piesku zasadené síce len niekoľkominútové, ale zato plnokrvné prevedenie humoristických klavírnych skladieb Erika Satieho Tenis, Golf, Jachting a Preteky v podaní riadne okostýmovanej Evy Šuškovej, Petra Mazalána a športovo ohodeného Fera Királyho. Notové party sa po skončení premenili na papierové lietadielka hrajúcich sa detí.

Škoda, že skoršie vstupy ďalších známych umelcov sa počas popoludnia viac neopakovali. Kto prišiel neskôr, mal smolu. Podujatie ukončujúce pätnásty ročník Nu Dance Festu tak malo skôr interný charakter, náhodný divák, ktorý si zo všetkých akcií festivalu vybral práve túto, tu o tanec ani nemusel zakopnúť. Ale šport, menovite tenis na kurtoch v podaní registrovaných hráčov – tanečníkov, hercov, básnika či dokonca jedného súčasného politika –, bol všadeprítomný. A ten spolu s umením, ako v krásne rozoviatom, priam tanečnom geste pripomenula počas diskusie Lucia Gregorová Stach, môže byť v týchto časoch najdôležitejšou stratégiou nášho prežitia.