Gruzínsko po rokoch
Súmrak ruštiny na Kaukaze je celkom dôležitým geopolitickým znamením o smerovaní krajiny.
Prišiel som autobusom z ruského Vladikavkazu do gruzínskeho mesta Cchinvali. Ono veľmi gruzínske nie je, pretože je správnym strediskom Južného Osetska, ktoré obsadila ruská armáda. Nebolo to príjemné miesto, vojaci mali stále namierené a chceli cigarety. Rýchlo som zmizol na stanici, kde ma vodič nechal prespať v autobuse a ráno odviezol do Kutaisi. Od tej chvíle som sa mesiac potuloval po Gruzínsku, prespával u ľudí, s gruzínskymi horolezcami vyliezol cez opustenú meteostanicu na Kazbek a za celý čas nestretol jediného turistu. S miestnymi som hovoril jedine po rusky, iný jazyk nepoznali. Nefungovala pošta, elektrina išla len pár hodín denne rovnako ako plyn. To bolo v roku 1998.
Je leto 2021 a po rokoch sa vraciam do Gruzínska. Južné Osetsko je znovu obsadené, nedostanú sa tam Gruzínci ani turisti. Z rozbitého Kutaisi sa však stalo výstavné mesto, predovšetkým historický stred okolo rieky Rioni je plný reštaurácií a kaviarní.
