Denník N

Päťdesiat rokov stála vzácna socha v sklade. V Piešťanoch dnes opäť rátajú s umením v uliciach a parkoch

Socha Alexandra Trizuljaka s názvom Pocta IX. symfónii Ludwiga van Beethovena. Foto N –Tomáš Benedikovič
Socha Alexandra Trizuljaka s názvom Pocta IX. symfónii Ludwiga van Beethovena. Foto N –Tomáš Benedikovič

Legendárna výstava sochárskych diel trvala v Piešťanoch desaťročia. Postupne jej kvalita upadala, no mnohé hodnotné sochy v meste ostali bez väčšej pozornosti. Dnes získavajú nádej na budúcnosť.

Socialistické Československo už bolo obsadené tankmi „spriatelených krajín“, keď v piešťanskom parku mužský hlas v pravidelných intervaloch hlásil priebeh úspešného amerického letu Apollo 11 v štyroch svetových jazykoch – s výnimkou ruštiny.

Krátko pred nastupujúcou normalizáciou tak zažili Piešťany v roku 1970 jeden z posledných „výbuchov“ neoavantgardy a slobodného umenia. Autorom provokujúcej zvukovej inštalácie bol Stano Filko, ale na výstave s názvom Polymúzický priestor – socha, objekt, priestor, hudba, ktorej kurátorom bol Ľubor Kára, sa ocitli aj umelci a umelkyne so sľubnou budúcnosťou. Už o niekoľko mesiacov neskôr sa však stali „nepohodlnými“.

Jedným z nich bol aj generačne o čosi starší sochár Alexander Trizuljak. V rámci výstavy umiestnil pred hotel Thermia Palace sedem metrov vysokú plastiku Pocta IX. symfónii Ludwiga van Beethovena. Politická priazeň, ktorú získal koncom 50. rokov tvorbou sochy Víťazstva na bratislavskom Slavíne, sa ukázala ako dočasná. Jeho socha musela spred hotela zmiznúť. Päťdesiat rokov o nej takmer nikto nevedel.

Tento rok sa vrátila do verejného priestoru a spolu s ňou pribudlo v piešťanskom parku aj osem ďalších plastík Alexandra Trizuljaka, prierezová výstava jeho diela v Dome umenia a tiež otázka, čo so slávnou minulosťou mesta a sôch, ktoré obrástli machom.

Trizuljakova Pocta je monumentálnym dielom. Po päťdesiatich rokoch v sklade opäť žiari vo verejnom priestore. Foto N – Tomáš Benedikovič
Lívia Gažová a Linda Blahová, iniciátorky projektu Piešťany – Mesto ako galéria a spoluautorky knihy Sochy Piešťan, ktorú vydalo združenie Čierne Diery. Foto N – Tomáš Benedikovič
V priestoroch Domu umenia Piešťany je do konca septembra prierezová výstava Alexandra Trizuljaka, ktorej kurátorkou je Sabina Jankovičová, kurátorská spolupráca – Linda Blahová a Pavla Lazárková Trizuljaková. Foto N – Tomáš Benedikovič
V súvislosti s mapovaním výtvarných diel vo verejnom priestore sa podarilo znovuosadiť aj Trizuljakovu sochu Torzo ženy v spolupráci s kúpeľmi pred hotelom Balnea Esplanade. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nemohla to byť náhoda

„Dodnes nevieme, komu vlastne vďačíme za to, že sa táto socha vôbec zachránila,“ hovorí urbanistka Lívia Gažová, členka tímu Čierne diery a iniciatívy Piešťanský okruh. Monumentálnu plastiku objavila v podstate náhodou. Roky stála zarastená korunou stromu v technickom areáli kúpeľov medzi skladmi, práčovňou a garážami.

„Raz som išla okolo a všimla som si

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie